ZEM ZASIAHOL NEJJASNEJŠÍ GALAKTICKÝ ZÁBLESK, AKY KEDY ZAZNAMENALI

      Astronómovia hovoria, že veľký výbuch v našej galaxii bol taký silný, že v decembri nakrátko pozmenil horné vrstvy atmosféry. Zatiaľ sa ešte ani jeden výbuch mimo slnečného systému nezdal byť takým jasným, keď dorazil k Zemi.  Lenže vy ste ho vidieť nemohli, ibaže by ste mali rontgenový pohľad Supermana. Pokiaľ ide o Gama lúče, táto udalosť zodpovedá jasnosti mesačného svitu vo viditeľnnom spektre.  K výbuchu došlo asi 50 000 svetelných rokov a zaznamenali ho 27. decembra. Zdrojom je istý zvláštny druh hviezdy, ktorú nazývame magnetar. Tieto rýchlo sa krútiace, zmraštené hviezdne telesá - nie väčšie ako veľké mesto - vytvárajú veľmi intenzívne magnetické polia, ktoré podnecujú výbuchy.

     David Palmer z Los Alamos National Laboratory, jeden z výskumníkov vo svete, ktorí túto udalosť sledovali teleskopmi hovorí, že tento posledný výbuch bol stokrát silnejší, než akákoľvek explózia predtým.

      Bryan Gaensler z Harvard-Smithsonian Center pre astrofyziku (CfA) k tomu povedal: "Keby k tomuto došlo len vo vzdialenosti 10 000 svetelných rokov od nás, značne by to poškodilo našu atmosféru a možno aj spôsobilo masové vyhynutie."

      V našej blízkosti sa však nenachádzajú žiadne magnetary, kvôli ktorým by sme si museli robiť starosti, hovorí Gaensler.
Lenže sila výbuchu a jeho dopad na Zem vedcov veľmi prekvapil a zamýšľajú sa nad schopnosťami umierajúcich hviezd, zvlásť v súvislosti s hromadným umieraním druhov na našej planéte v dôsledku hviezdnych explózií.

      ... Je známe, že erupcie na slnku menia tvar zemskej ionosféry. Neil Gehrels, popredný vedec observatória Swift, ktoré patrí NASA hovorí, že účinok bol menší, než účinok veľkého slnečného vzplanutia, ale vedci sú prekvapení faktom, že tak veľmi vzdialený magnetar mohol do tej miery ovplyvniť našu ionosféru. "Toto je udalosť, aká sa vyskytne raz za život," povedal Rob Fender z britskej univerzity Southhampton. "Mali sme možnosť sledovať objekt s priemerom len 20 km na druhej strane našej galaxie, ktorý uvoľnil väčšie množstvo energie v desatine sekundy, než slnko vyžiari za 100 000 rokov."

      Vedci CfA hovoria, že podobný výbuch vo vzdialenosti 10 000 svetelných rokov by "úplne zničil ozónovú vrstvu" a "vyvolal náhlu klimatickú zmenu a hromadné umieranie vďaka zvýšenej radiácii". Gaensler ďalej povedal: "Ani jeden zo známych magnetarov sa nenachádza v menšej vzdialenosti ako 4 000 - 5 000 svetelných rokov. To je bezpečná vzdialenosť."
...Erupciu zaznamenali takisto veľké rádioteleskopy National Science Foundation a ďalej európske satelity a teleskopy v Austrálii.

Převzato: Proti prudu

Původní zdroj