Zbabelosť alebo silná viera v božiu spravodlivosť?

        Keď o súčasnom stave spoločnosti diskutujete s lepšie informovanými ľuďmi, často počujete: "Ale to tak teraz musí byť, isté veci sa jednoducho musia udiať. To sa teraz už nijako nedá zastaviť". A mnohým z nás sa taký názor nepáči; veď kde je v tom prípade slobodná vôľa človeka? Keby istí ľudia niektoré veci zámerne nepresadzovali, neboli by sme ocitli v súčasnej situácii. Západné krajiny sa predsa nemuseli dať dotlačiť k zaplaveniu svojich území cudzím živlom z tretieho sveta; tomu sa dalo predísť dôsledným dodržiavaním zákonov a opatrení. Severské krajiny sa mali brániť, keď "intelektuálna smotánka" v 20. storočí dospela k presvedčeniu, že severnú hemisféru treba rasovo pomiešať a odôvodňovali to tým, že rasy a etniká sa tak budú môcť navzájom spoznávať a učiť tolerancii (a skrytým elitám zase hovorili, že im to umožní robiť v treťom svete to, čo pokladajú za dôležité). Lenže títo neeurópski teoretici zakladajú svoje názory na veľmi plytkom porozumení vývoja a spoločenských procesov, na nedostatočnej znalosti života a ľudskej povahy, preto ich úmysel vypálil v praxi inak, než predpokladali. A svet čoskoro uvidí, že tie snahy o oklamanie verejnosti definitívne zlyhajú a povedú napokon k pádu tých, ktorí chceli Európe úmyselne uškodiť.

      "Najväčším kacírstvom je zdravý rozum", napísal George Orwell. A všimnite si, že falošné "elity" práve ten najviac nenávidia, preto robia všetko pre to, aby ho všade zatlačili do úzadia. Nezávislá myseľ je hlavnou hnacou silou vývoja a oni majú strach, že keď sa ľudia prebudia a uvedomia si, aký nehodný je ten, čo im doteraz rozkazoval, beznádejne padnú a už sa z toho pádu nikdy nespamätajú.

     Keď mnohé mysle dospejú k presvedčeniu, že veci na zemi treba zmeniť, to je potom už len otázka času, kedy sa aj hmota poddá a budú sa realizovať v praxi. A spoločnosť sa potom rozbehne vývojovo úplne iným smerom - ako obrovské ozubené súkolie, ktoré už nebude len také ľahké zastaviť. Ako napísal D. C. Lau: "Proces zmeny sa podobá detskej šmýkačke. Nahor sa vyškriabete veľmi ťažko, ale akonáhle sa prevážite ponad okraj, pohyb smerom dolu je už veľmi rýchly, náhly, neodvratný a úplný." Ale žiadne súkolie nebeží jedným smerom donekonečna. Vývoj, to je sústavná zmena smerovania. Ako v ľudskom živote: raz hore, potom smerom nadol.

     Keď sa navzájom poprepájané ozubené kolieska a kolesá nejakého veľkého súkolia raz dajú do pohybu, úsilie malého jednotlivca na jednom z nich zdanlivo vôbec nezaváži. Ale to je vždy len dočasné a je to navyše aj klamlivý dojem, pretože ak čo i najmenšie zaškrípe a odmieta poslúchať, celý veľký stroj sa môže zastaviť.

     Môžu to neposlušné koliesko odstrániť a nahradiť iným, ale taká nútená zastávka umožňuje iným kolesám zamyslieť sa a tie potom môžu dospieť k názoru, že sa radšej chcú krútiť opačným smerom. Príklad malého kolieska môže nakaziť aj ostatné, keď si uvedomia, kto nimi krúti práve tak a čo tým vlastne sleduje. Ako napísal John Stuart Mill v pojednaní "On Liberty" (1859): "Pravda má nad lžou tú výhodu, že ak je to názor správny, možno ho potlačiť raz, dvakrát alebo aj veľa ráz, ale v priebehu času sa vždy nájdu ľudia, ktorý si jeho správnosť budú uvedomovať a raz sa naisto objaví v podmienkach, kedy sa im ho už potlačiť nepodarí."

     Súčasné falošné "elity" si o sebe radi namýšľajú, že "vedia", preto im náleží nadradené postavenie v spoločnosti a že systematickým ohlupovaním más si ho zabezpečia aj na stáročia dopredu. Múdrejší "plebejci" postupne vymrú a mladší už budú mať natoľko vygumovaný mozog, že sa v situácii nebudú vedieť riadne orientovať. Ale tým by si nemali byť takí istí. Pretože sa môže ukázať, že nie sú až takí "bohovia", ako si o sebe namýšľajú. Keď svoje panovanie zakladáte na lži, vaše kráľovstvo stojí na slamených nohách a prvá búrka ho zrúti. Ak raz istá pravda vyjde najavo, masky spadnú a jasne sa ukáže kto je kto - a to je pre pokrytcov vždy osudové. A práve toto sa teraz začína diať.

    Preto sa teraz nedajme zlákať sladkými prísľubmi západnej prosperity, lebo skončíme ako tie divé prasatá, keď ich chcú zdomácniť! Na isté miesto nasypú trochu kukurice a naučia ich pravidelne si tam pre ňu chodiť. A oni medzitým nebadane stavajú okolo toho miesta plot. Keď je skoro hotový a celé stádo sa dostaví na lacnú žranicu, položia aj poslednú časť plota - a prasatá sú navždy v pasci. Žiadny obed nikdy nie je zadarmo.

    Ale nech sa teraz vo svete deje čokoľvek, my, Slováci, by sme sa mali snažiť za každú cenu prežiť - už z úcty k svojim statočným predkom! Ak Slováci až dosiaľ prežili to preto, lebo nikdy nedopustili, aby im niekto cudzí pŕznil zmyšľanie a cítenie a aby ich pripravil o silné vnútorné presvedčenie, že chod tohto sveta riadia vyššie duchovné sily, ktoré sa nijako nedajú oklamať; že pravda napokon vždy výjde najavo, spravodlivosti sa učiní zadosť a každý bude musieť zaplatiť za to zlé, čohosa v živote dopustil.
     "Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. Zastavme sa bratia, veď sa oni stratia, Slováci ožijú..."

     Apatický fatalizmus? Zbabelosť? Kdeže! V tej piesni je vyjadrená odveká múdrosť našich predkov, ktorá celé pokolenia prežívala v našich mysliach a srdciach. Práve to nám umožňovalo prežiť aj vtedy, keď iné národy a národnosti naokolo zanikali. To odzrkadľuje sebaisté porozumenie skrytých vecí - vedomie, že žiadne zlo nikdy netrvá večne a že človek musí bojovať proti pokušeniu brániť sa voči nemu jeho vlastnými prostriedkami, pretože tak sa nadlho zadĺži a vývojovo upadne. Nuž prečo teraz upadáme na duchu?

     Susedia sa nám často posmievali, lebo sa im zdalo, že sme príliš tichí a apatickí, že nie sme ochotní brániť sa spôsobom, aký očakávali (t.j. nie sme ochotní dať sa zavliecť do hlúpych súbojov) a podľa nich sme dosť naivní na to, aby sme voči nepriateľovi prejavovali veľkodušnosť a veľkorysosť, i keď bolo jasné, že sa nám to vráti vo forme zášte, vypočítavosti, krutosti a zrady. Ale v tomto sa mýlili naši nepriatelia, nie my. Trpezlivosť ruže prináša. A silná viera robí na nebi i na zemi zázraky. To je dokonca jediná cesta k skutočnému oslobodeniu - ak ovšem trpiaci národ dokáže to obdobie temna umne využiť.

     Počas takého útlaku, kedy sa národu dejú veľké neprávosti,sa totiž ľudia v duchu sústavne búria a sú donucovaní prekonávať prekážky, aké by tu neboli, keby mohli žiť tak, ako by si želali - v pokoji. Keď národ trpí, v utláčaných ľuďoch sa postupne rodí úžasná vnútorná sila a cnosti, k akým by sa nedalo dostať žiadnym iným spôsobom. Takže upadať na duchu netreba ani v tých najnepriaznivejších okolnostiach. Pretože ono skutočne platí to, čo hovoria aj v Číne:

     "Keď budete sedieť pri rieke dostatočne dlho, uvidíte po nej plávať telá svojich nepriateľov."

     Tak vždy bolo. A bude i teraz.

Převzato: prop.sk