Svet ilúzie, svet antilúzie

         Proces nám môže pripomínať umieranie - sebaobraz sme totiž celý život považovali za svoju jedinú identitu... To, čo nás môže v takej chvíli zabiť, je náš vlastný strach a z neho vyplývajúce spanikárené reakcie... Ak dokážeme zachovať rovnováhu, uvedomíme si, že namiesto smrti prichádza pocit skutočného žitia - intenzívny nával navrátenej energie /ktorú už nepotrebujeme na udržanie imidžu/ sa okamžite prejaví v našom okolí: svet okolo nás je "novou zemou". Vnímame ho ako autentickú skutočnosť... Do tejto Novej Zeme kráčame - no skôr do nej "prejde ťava ako boháč..." /"boháčom" je tu naša myseľ, obťažkaná po okraj sebapredstavami/.

        Nová Zem tu už je - nie je to nové geografické územie na tejto, či inej planéte... Nová Zem je svet, ktorý zahliadneme keď padnú naše ilúzie o nás samotných, keď sa staneme tými, kými naozaj sme... Tento "nový" svet nie je fatamorgánou - možno do neho vkročiť, žiť v ňom a natrvalo v ňom prebývať. Nie je to rozprávka - je to Skutočnosť, skutočnejšia od tej, ktorú vnímame, keď s hlavou plnou starostí denne meriame cestu do práce...

       Dá sa povedať, že ide o "paralelný svet" - svet, ktorý je tu súbežne s tým našim, navyknutým a iluzórnym. Je "opakom" sveta obrazu. Svet obrazu je "odrazom" Skutočnosti - Novej Zeme...

       ANTILÚZIA je svet očistený od sebapredstáv...

       Antilúzia nie je niečím novým, niečím, čo by tu nebolo dávno pred tým, ako sme sa narodili - ak ju nazývam Novou Zemou je to len preto, lebo jej "objav" a skutočný prejav v masovom meradle bude čímsi "novým".

        De facto je to veľmi stará zem - je to svet v jeho pôvodnej čistote a opravdovosti. Je to z a b u d n u t ý a preto dnes ešte sčasti n e v i d i t e ľ n ý svet. Je obrovským paradoxom dneška, že - napriek tomu, že po ňom kráčame, nevidíme ho...

        Tento paradox umocňujú ovládacie systémy mysle - skutočný mocenský ovládací mechanizmus, ktorý pôsobí v ľudských bytostiach celé stáročia... /Globalizácia a tak obávané "čipovanie" sú len technologickým zdokonalením tohto ovládacieho mechanizmu/. Z hľadiska rýchlo sa blížiacich udalostí okolo roku 2012 cítime tento dátum ako "rozhodujúci" a "hraničný" -odrátúvame mesiace a dni ako "meter" na vojenskej službe...

         Obávam sa, že aj tento kauntdaun dokáže zastrieť skutočnosť, že veci sa dejú práve teraz - a diali sa tak už veľmi dávno, len sme si toho nevšimli...

         Mocenské systémy sveta Ilúzie bojujú o udržanie si svojej nadvlády - na svetovej úrovni to pociťujeme ako krízu - rovnakou krízou je to však aj v našich osobných a individuálnych príbehoch: tým, že sa vďaka i l ú z i i považujeme za oddelených od našich blízkych, máme tendenciu považovať svoje vlastné problémy za čosi špecifické - radi to ukrývame, kamuflujeme, lebo máme strach, že "prezradením" by sme prišli o svoje postavenie v rámci spoločenských vzťahov. Ako jednotlivci i celá spoločnosť sa chováme podobne ako chorý, ktorý do poslednej chvíle svoju diagnózu pred svetom tají - vieme veľmi dobre, ako sa spoločnosť dneška vrhá na oslabených a slabých a ako ich likviduje...

        Snažíme sa stoj čo stoj udržať si svoju domnelú - iluzórnu silu: to však pôjde čoraz ťažšie... Máme čoraz menej energie na udržanie sveta Ilúzie.

        Napriek tomu, že mnohí snívame po generálnej zmene - máme z tejto zmeny panický strach. Tá zmena totiž nie je ničím iným, iba pokračujúcim sa oddeľovaním a rozdeľovaním sveta Ilúzie a sveta Antilúzie - priepasť medzi nimi sa zväčšuje... Je možné, aby obe ríše udržali v budúcnosti status spolužitia a spolupráce? Osobne si myslím, že to možné je - pri tomto modeli "mierovej spolupráce" pôjde však o istý druh prepólovania /nielen geografického/. Toto prepólovanie znamená zmenu hodnôt - čosi ako vyvlečenie sa zo starej kože... Znamená to zmenu fixácie ľudskej pozornosti zo sveta Ilúzie do sveta Antilúzie...

        Vedomie sa potom stáva prvotným /prvorodeným/ a myseľ druhotnou /odvodenou/. Myseľ slúži vedomiu a nie naopak... Sila je tam, kde je pozornosť - a naša individuálna i kolektívna pozornosť je systematicky po stáročia i tisícročia odvádzaná opačným smerom...

        Hádajte prečo...