Supertrieda
Nezvolili sme ich. Nemôžeme ich vyhodiť. A sú zo dňa na deň mocnejší. Môžete ich nazvať supertriedou. Američania sa momentálne sústreďujú na politickú kampaň, a tak si mnohí vôbec neuvedomujú realitu globálnej éry, ktorá zaváži oveľa viac, než to, koho si vyberú za prezidenta. Keďže treba riešiť čoraz viac záležitostí, denne sa dospieva k veľkým rozhodnutiam, ktoré veľkou mierou ovplyvňuje nedostatočne chápaná medzinárodná sieť predstaviteľov biznisu, finančníctva, vlád, kultúry a armády, na ktorých americkí voliči nemajú žiadny vplyv. Okrem týchto popredných predstaviteľov tam patria aj vedúci pracovníci korporácií, poprední investori, poprední bankári mediálni mogulovia, zločinecké organizácie a aj niekoľko vplyvných kultúrnych a vedeckých postáv. Každý jeden z týchto približne 6 000 jednotlivcov sa od ostatných odlišuje svojou mocou a schopnosťou pravidelne ovplyvňovať milióny životov bez ohľadu na medzinárodné hranice. Tu nejde o nejakú monolitnú skupinu, ale žiadna iná nie je globalizovanejšia a nemá väčší vplyv na smerovanie globálnej éry.
Pochybujete o tom? Len sa pozrite na súčasnú finančnú krízu. Keď sa vláda snažila zabrániť ďalším trhovým stratám, títo sa obrátili na hádam najúčinnejší nástroj, aký majú k dispozícii, ktorý mi prezident newyorskej Federálnej banky rezerv vysvetlil ako "zvolanie moci" - ich schopnosť okamžite dať dohromady veľkých bosov Wall Streetu a svetového finančného kapitálu - buď osobne alebo cez telefón, - aby sa problém vyriešil. Toto bola vlastne centrálna časť krízového manažmentu a to preto, lebo vlády majú obmedzené právo stanovovať pravidlá na globálnych trhoch a tiež lebo presuny financií sú teraz také obrovské, že skutočnú moc majú vlastne v rukách tí najväčší hráči - napríklad 50 popredných finančných inštitúcií, kontrolujúcich aktíva v hodnote 50 biliónov, čo je takmer tretina svetových aktív.
Hlavné mediálne organizácie, ako napríklad Rupert Murdoch News Corp., efektívne kontroluje len jedna jediná osoba a tie pritom každý deň ovplyvňujú viac osôb, než vláda štátu. Silvio Berlusconi, známy taliansky mediálny mogul, nedávno zase raz použil svoje výnimočné zdroje na to, aby ho zvolili za premiéra, čo mu umožní zúčastňovať sa sumitov G-8 a iných rozhodujúcich globálnych stretnutí.
Jednotlivci, ktorí stoja na čele týchto veľkých medzinárodných organizácií, môžu mať väčšiu moc nad kľúčovými stránkami nášho každodenného života a nad globálnymi trendami, než by mohla mať väčšina predstaviteľov vo Washingtone - okrem tých najextrémnejších okolností. Títo môžu vplývať na investície, na vytváranie pracovných miest, utvárať kultúru a ovplyvňovať zákonodarcov. Federálna banka rezerv zohrala kritickú rolu vo finančnej kríze, ale tá nemohla úspešne intervenovať bez takých finančníkov ako Jamie Dimon, šéf J. P. Morgan Chase, ktorý vstúpil do procesu a zakúpil bankrotujúcu (britskú banku) Bear Steams.
Vznik globálnej supertriedy signalizuje najnovšiu vývojovú verziu pradávnej historky o niekoľkých málopočetných, ktorí sa zmocnia trhu prostredníctvom moci.
Elity tu boli vždy. Ale táto súčasná sa veľmi odlišuje od predchádzajúcich. Len študujte tých 6 000 jednotlivcov a zistíte, že na rozdiel od minulých aristokratov, po ktorých zdedili bohatstvo, mnohí - napríklad Bill Gates alebo Warren Buffet - došli k svojmu veľkému bohatstvu v priebehu jediného života. A dnes sa ich pritom oveľa viac dostalo do sveta biznisu, financií a médií, než v minulosti.
Navyše platí, že títo dnes majú oveľa viac spoločného s inými príslušníkmi globálnej elity, než s obyvateľmi svojich vlastných krajín. Pritom politické a armádne elity majú čoraz menší vplyv - politické obmedzuje zemepis a tie druhé vysoké náklady na moderné zbrojenie. Aj regionálne zloženie skupiny sa mení, keďže transatlantické elity, ktoré dnes predstavujú 60 % tejto triedy, postupne prepúšťajú miesto ázijským predstaviteľom. Odhaduje sa, napríklad, že je tu 100 čínskych miliardárov, ktorí sa vynorili v posledných pár rokoch.
Vo svete existujú len dve medzinárodné inštitúcie a tie sú navyše slabé a nefunkčné, a tak ich mocenské pozície teraz zaujímajú príslušníci novej supertriedy, keď ide o rozhodnutia ohľadom nadnárodných záležitostí, ako napríklad o reguláciu finančných trhov alebo o klimatickú zmenu.
Takže bude nová éra demokratickejšia alebo menej demokratická? Bude sa nerovnosť len rozrastať, ako sa to dialo v posledných 30 rokoch, odkedy sa táto supertrieda vytvorila - alebo sa bude zmenšovať? Budú vládnuť len málopočetní, keďže vládny mechanizmus, tradične reprezentujúci názor väčšiny, je v globálnom meradle taký nedovyvinutý?
Rast existuje stále, ale osoh z neho má len pár osôb. A tak triedny boj, ktorého zánik sme (predčasne) oslavovali so zánikom komunizmu, stále pretrváva. A zrážka je neodvratná.
Sú príslušníci týchto elít talentovanejší? Pracujú viac než druhí? Majú viac štastia? Tých k sebe navzájom ženie ich vlastný seba-záujem a darí sa im ho presadzovať, preto majú viac, než ostatní. A to potom vedie k nahnevanej reakcii. ...
Původní zdroj: http://www.thetruthseeker.co.uk/article.asp?ID=8527
Převzato: prop.sk