STAROVEKÉ LEGENDY UPOZORŇUJŮ NA MODERNÉ POHROMY

      Výskumníci hovoria, že nová veda - geomytológia môže zachrániť životy. Na brehoch zálivu Siletz v meste Lincoln, Oregon, vrchnosť minulý týždeň usporiadala spomienkovú slávnosť v súvislosti s jednou z najväčších amerických kalamít: veľké zemetrasenie a následnú vlnu tsunami, kedy tu zahynulo okolo tristo domorodých Indiánov. Ale tu natoľko ani nejde o spomienku na pohromu, ktorá sa dostala na svetlo len nedávno, ale o varovanie miestneho obyvateľstva, že k podobnej katastrofe môže opäť dôjsť. Pod touto oblasťou sa totiž nachádza veľké množstvo puklín, ktorých význam teraz zdôrazňuje nová vedecká disciplína, spájajúca prírodné vedy so starovekými legendami - geomytológia, ktorá teraz mení naše poznanie o zemetraseniach, sopkách a vlnách tsunami, píše sa v časopise "Science".

     Podľa proponentov tejto disciplíny sa možno geologické pohromy vyskytujú oveľa častejšie, než sme si prv mysleli. ...Geológovia napríklad zistili, že blízkovýchodné mýty o potope, vrátane historky o Noemovej arche, možno vystopovať k náhlemu poklesu oblasti Čierneho mora asi pred 7 600 rokmi.

     ..." Mýty nám môžu veľa prezradiť o tom, čo sa udialo v minulosti a môžu hrať dôležitú rolu i v tom, k čomu došlo tu pred 300 rokmi," hovorí Brian Atwater z amerického Geologického prieskumu v Seattle.

     Domorodí Indiáni, žijúci na oregonskom a washingtonskom (tichomorskom) pobreží majú veľa historiek o veľkých skalách, zvaných "ajahos", ktoré môžu usmrtiť každého, kto sa na ne pozerá. Ruth Ludwinová, seizmologička zo Seattle, navyše objavila historky o dedinách, splavených vodou do mora a o bojoch medzi veľrybami a vtákmi. Tie historky boli podnetom, na základe ktorého sa Brian Atwater pustil do štúdia puklinovej zóny Kaskádia popri tichomorskom pobreží. Mnohé úseky sa tu náhle prepadli a boli zaplavené len pomerne nedávno.

     Štúdium prierezov kmeňov stromov v potopených oblastiach naznačovali, že tu niekedy v rokoch 1680 až 1720 došlo k veľkému zemetraseniu a k následnej vlne tsunami. "Nevedeli sme, či išlo o jedno mohutné zemetrasenie alebo o sériu menších. A nevedeli sme ani, kedy presne k tomu došlo," dodáva Atwater. Posledné výskumy určili dátum medzi roky 1699 a 1700. A potom im opäť pomohli legendy. Japonskí kolegovia študovali svoje záznamy a vystopovali cudziu vlnu tsunami, ktorú nebolo možné spojiť s miestnymi zemetraseniami. Tá tu 27. januára 1700 zničila niekoľko dedín.

    "Z toho pre nás vyplynuli dve veci: zemetrasenie muselo byť mohutné, aspoň stupňa 9 Richterovej stupnice, keď zničilo japonské pobrežie. A takisto nám to poskytlo presný dátum."

    Vedci sú teraz presvedčení, že pobrežnú oblasť pri Seattle každých 200 až 1 000 rokov postihuje zemetrasenie a vlna tsunami. A Atwater ďalej hovorí: "A zdá sa, že k tomu teraz opäť čoskoro dôjde." ...


Převzato: Proti prudu