Prečo zavraždili Abraáma Lincolna a Johna F. Kennedyho ?

Sickler Melvin

Sickler Melvin

autor

30.06.2006 Společnost

       V roku 2003 uplynulo 40 rokov od zavraždenia amerického prezidenta Johna F. Kennedyho a väčšina Američanov je presvedčená, že tu zrejme išlo o konšpiráciu. Abraháma Lincolna a Johna F. Kennedyho zavraždili v čase pôsobenia v najvyššej funkcii. Obaja títo prezidenti sa snažili o vytvorenie vlastného peňažného systému. Je to len náhoda? Aký mohol byť dôvod k zavraždeniu prezidenta? A prečo sa o týchto udalostiach doteraz nepovedala pravda? Čo sa snažia pred americkým obyvateľstvom zatajiť? Fakty hovoria same za seba.

      

       Abrahám Lincoln

       Abrahám Lincoln v čase občianskej vojny (1861-1865) potreboval peniaze na financovanie vojny Severu proti Juhu. Bankári mu ponúkali pôžičku s 24 % až 36 % úrokom. Lincoln bol z toho zhrozený a odchádzal zo schôdzky rozhorčený, pretože to bol principiálny človek, ktorý absolútne nemal v úmysle uvaliť na svoju krajinu dlh, ktorý by nijako nebola mohla splatiť. Prezientovi Lincolnovi napokon kongres poradil schváliť zákon, ktorý by mu umožnil tlačiť vlastné platné peniaze, vydané ministerstvom financií, aby mohol financovať vojnu. Lincoln si okamžite uvedomil veľké výhody, pokiaľ išlo o túto záležitosť. V tom čase napríklad napísal: "...(my) sme obyvateľstvu tejto republiky poskytli požehnanie, aké predtým nikdy nemalo - ich vlastné papierové peniaze, aby mohli splácať svoje dlhy..." Bankovky ministerstva financií vytlačili zelenou farbou na zadnej strane, a tak ich ľudia pomenovali "Greenbacks". Lincol nechal vytlačiť bankovky v hodnote 400 miliónov dolárov (presne 449 338 902.-) a tieto peniaze neboli zaťažené žiadnym dlhom, ani úrokom, aby nimi bolo možné financovať vojnu.

      Čoskoro nato noviny "London Times" napísali nasledovné:

      "Keby sa táto škodlivá finančná politika, ktorá sa zrodila v Severoamerickej republike, mala udržať, samotná vláda by vydávala peniaze a nič by ju to nestálo. Tak by splatili všetky svoje dlhy a žiadne by už nemali. Mali by dosť peňazí na to, aby mohli obchodovať. Boli by takí blahobytní, ako nikdy v dejinách svetových civilizovaných vlád. Mozgy a bohatstvo všetkých krajín by sa pohýnalo do Severnej Ameriky. Tú vládu treba zničiť, inak ona zničí všetky monarchie na tejto planéte."

      Bankári očividne pochopili. Pretože pre moc tých jedinou hrozbou - opakujem, jedinou hrozbou - sú suveréne vlády, ktoré by si tlačili svoje vlastné peniaze, nezaťažené dlhmi a úrokmi. Tí vedia, že toto by zlomilo moc medzinárodných bankárov.

      Pomsta

      Britská vláda, kontrolovaná londýnskymi a inými európskymi bankármi, po uverejnení uvedeného článku v "London Times" začala podporovať konfederačný Juh, nádejajúc sa, že porazí Lincolna a Úniu a zničí vládu, o ktorej sa povedalo, že ju zničiť musia.

      Zastavili ich dve veci. Po prvé, Lincoln poznal britské obyvateľstvo a vedel, že Británia by nikdy nepodporovala otroctvo, a tak vydal Proklamáciu o emancipácii, ktorou sa otroctvo na území Spojených štátov zrušilo. Londýnski bankári potom už nemohli otvorene podporovať Konfederáciu, pretože britské obyvateľstvo by jednoducho nebolo za to, aby ich krajina podporovala otroctvo. A po druhé, ruský cár poslal časť ruského námorníctva Spojeným štátom s rozkazom, že jeho admirál bude operovať pod velením Abraháma Lincolna.

       Lode ruského námorníctva potom predstavovali hrozbu pre britské námorníctvo, ktoré malo v úmysle narušovať blokádu a pomáhať Juhu. Sever napokon vojnu vyhral a Únia sa udržala. Amerika zostala jednou krajinou.

      Lenže bankári nemali v úmysle len tak ľahko sa vzdať; tí boli odhodlaní skoncovať s Lincolnovými "zelenými dolármi", nezaťaženými dlhom a úrokom. Lincolna krátko po skončení vojny zavraždil agent bankárov. Kongres hneď nato zrušil zákon o zelenom dolári a namiesto toho schválil Zákon o národnom bankovníctve. Štátne banky mali byť v súkromných rukách a bankovky, ktoré vydávali, boli opäť zaťažené úrokom. ...

      John F. Kennedy

     Ani jeden prezident po Abrahámovi Lincolnovi sa neopovážil pohnúť sa proti tomuto systému a vytvoriť si vlastné peniaze, keďže mnohí z tzv. volených prezidentov boli v skutočnosti len nástrojmi alebo bábkami v rukách bankárov. Až kým sa nedostal do úradu John F. Kennedy.

     Prezident John F. Kennedy nemal strach postaviť sa proti peňažnému systému, pretože rozumel, akým spôsobom sa systém federálnych rezerv používa na zničenie Spojených štátov. Ako spravodlivý a čestný človek on taký systém nemohol tolerovať, pretože ten zapáchal korupciou od A až po Z.

      Prezident Kennedy 4. júna 1963 podpísal prezidentský dokument zvaný Exicutive Order 11110, ktorý bol dodatkom k dokumentu Executive Order 10289 z 19. septembra 1951. Toto umožnilo Kennedymu, ako prezidentovi Spojených štátov, legálne vytvoriť vlastné štátne peniaze, ktoré by patrili ľuďom a neboli by zaťažené dlhom a úrokom. Nariadil tlačiť peniaze, úplne pritom ignorujúc bankovky súkromných bánk federálnych rezerv. Kennedy vydal bankovky v hodnote 4 292 893 825.- dolárov a toto očividne úplne podkopalo systém federálnych rezerv Spojených štátov. O pár mesiacov neskôr - v novembri 1963 - sa šokovaný svet dozvedel, že prezidenta Kennedyho zavraždili, ale dôvod pre ten ukrutný čin, samozrejme, neuviedli. Tomu rozumeli len tí, čo vedeli o peniazoch a bankovníctve; tí si hneď dali dva a dva dohromady.

     Zaujímavé je, že hneď na druhý deň po Kennedyho zavraždení stiahli z obehu všetky bankovky ním vydané. ...

     Poučenie

     Z dejín sa dá veľa naučiť. ...Keď si chcú bankári udržať svoju moc, stačí, aby sa zbavili niekoľkých politikov, ktorým skutočne ide o reformu nášho ekonomického systému a postarali sa o to, aby väčšina ľudí systému nerozumela a bola pevne pod kontrolou.

    Bez spravodlivosti nie je možný mier a k spravodlivosti možno dospieť len cez reformu nášho ekonomického systému, pretože za všetkou korupciou vlády sú finančníci.

     Abrahám Lincoln a John F. Kennedy mali odvahu postaviť sa za svoje princípy a bojovať za spravodlivosť. Obaja sa zapísali do dejín Spojených štátov amerických ako skutoční vlastenci. Ale máme my, ako občania, odvahu nasledovať ich príklad?


Převzato: Proti Prudu