Hviezdny pôvod človeka

       Aby čitateľovi táto cesta nebeskými sférami nepripadala ako niečo úplne nové a zvláštne, musíme ju trochu uviesť aj do historického kontextu. To, čo sme práve uviedli, je Ptolemaiov model slnečnej sústavy. V Ptolemaiovom modeli sa opisujú skôr duševné sféry, ako ich vidíme z perspektívy cestovateľa zo Zeme ako z centra, než skutočné dráhy astronomických telies. V tom čase sa ľudia málo starali o to, či sa planéty pohybujú presne tak, alebo trochu inak; a prírodovedným poznatkom vôbec venovali malú pozornosť. Ale starali sa o spásu svojej duše. Zaujímal ich duchovný svet. Preto v Ptolemaiovom modeli sú pôvodne znázornené len schematické kruhové sféry okolo Zeme. Z hľadiska vtedajšej priority hodnôt a cieľov je tento model v poriadku. Ptolemaiov Almagest bol základným kameňom stredovekej arabskej a európskej učenosti. 

      Staroveké národy napospol verili, že sú synmi/dcérami nebies a že pochádzajú z hviezd. Napríklad Egypťania. Z kráľovskej a kráľovninej komnaty Cheopsovej pyramídy vedú šachty, ktoré sú nasmerované na pás Orióna a hviezdu Sírius; pretože odtiaľ vraj pochádzal faraón a jeho manželka. 

      Tými istými sférami človek prechádza aj podľa staroperzskej tradície a dokonca aj podľa rozprávania amerických indiánov. Peržania hovorili, že duše zomrelých putujú najprv k Mesiacu a odtiaľ ďalej k Slnku. Preto vraj Mesiac strieda fázy - funguje ako pumpa: Do splnu sa napĺňa a ubúdajúc posiela duše ďalej k Slnku. 

      U Siouxov sa tradovalo, že ich predkovia žili najprv na Slnku a potom na Mesiaci, než sa prisťahovali na Zem. Keď človek niekde v etnografickej literatúre narazí na takéto absurdne znejúce predstavy, že "Indiáni žili kedysi na Slnku a potom sa presťahovali na Mesiac a z Mesiaca sa prisťahovali na Zem", nevie, čo si má o tom myslieť. Obyčajne to prejde bez povšimnutia, lebo to pre neho nedáva žiaden zmysel. 

      Viacero čitateľov asi čítalo aj knihu "Putovanie duše" od Petra Richelieu. O planétach sa v nej síce nič nehovorí, no autor v nej opisuje sedem sfér, na ktoré je rozčlenený astrálny svet. V najbližšej sfére boli tí, čo sa nevedeli odtrhnúť od Zeme a stále ich to ťahalo späť do krčiem, fajčiarskych salónov a pod. - to je sublunárna sféra. V druhej sfére sa zdržovali takí, ktorých srdce bolo plné najvšednejších vecí ako nakupovanie, klebety, zhromažďovanie vecí do domu; a ktorí z nich nezatúžili po ničom vyššom, strávili tam dlhý čas. To je Merkúr. V tretej sfére opisoval, že sa tam zaoberali umeniami, vedami a náboženstvom - to je Venuša. V ďalších potom stále vážnejšími vecami - pracovali na globálnych problémoch ľudstva a duševne ovplyvňovali rozhodujúce procesy na Zemi atď. To je Slnko a Jupiter. 

      A v siedmej zóne astrálu "žijí obyvatelé, kteří se snaží vyhnout sa za každou cenu styku s jinými lidmi. Jsou toho názoru, že vývoj a pokrok lze uskutečnit pouze v naprosté samotě a mlčení. V hmotném světě se vyskytují svatí mužové, kteří žijí jako poustevníci na odlehlých místech na úpatí nebo na vrcholku nějaké hory, kam lidská noha vkročí jen málokdy. Věnují svůj život meditaci, postům a takzvanému asketickému životu. Takoví lidé se po smrti nezmění a za čas se dostanou do sedmé sféry, kde v meditativním životě pokračují. Najdete tam mnichy a řeholníky různých řádů, které vyžadovaly od svých členů absolutní mlčení a život oddělený od normálních lidí. Natolik si zvykli žít vnitřním životem a modlit se za ostatní, že nacházejí útěchu v tomto způsobu existence i po smrti." A to je očividne sféra Saturna. 

      Toto je pekný príklad na to, že človek niekedy niečo číta a potom to číta alebo počuje inde, a vôbec si neuvedomí, že je to to isté z druhej strany.