Atómový trojuholníkový obchod

         Pokiaľ ide o izraelský jadrový program, farizejstvo euro-atlantických krajín nepozná hraníc ! Ich mentorsko-výhražná rétorika sa zameriava výlučne na jadrových outsiderov typu Severná Kórea, alebo najnovšie Irán, ale v prípade jadrových zbraní Izraela sú tichúčko a cudne klopia zrak. Podľa všetkých indícií, Izrael jadrovou mocnosťou už dávno je a aj toto je dôvodom prečo ostatné susediace arabské krajiny vyvíjajú horúčkovitú činnosť na získanie jadrových zbraní. Príkladom toho môže byť napríklad aj Saudská Arábia, ktorá svojho času oficiálne oznámila zámer zaistenia si svojej bezpečnosti jadrovým dáždnikom. Keďže z Blízkeho východu spraviť bezjadrovú zónu bude v dôsledku minimálne izraelských jadrových zbraní odpaľovaných z ponoriek (dodaných Nemeckom) nemožné, bude sa musieť rozhodnúť pre druhú alternatívu, čo bude nákup jadrových bômb (od Severnej Kórei?). Naviac niektoré členské štáty EÚ (napr.ČR) sú za prijatie Izraela do EÚ a NATO. Čo by to za takýchto podmienok znamenalo, nie je si radno ani predstavovať. Odhalenia v priloženom interview čiastočne odkrývajú utajované fakty o počiatočných fázach izraelského jadrového programu a úlohe, akú hrali v tomto procese mnohé európske a zámorské štáty.

        Nemeckí atómoví fyzici, ktorí po vojne bádali v Argentíne, pomohli Izraelu, stať sa atómovou mocnosťou - Interview s novinárkou Gaby Weberovou

        Platí za verejné tajomstvo, že štát Izrael je najneskôr od r. 1967 atómovou mocnosťou. Experti odhadujú, že Izrael má vo svojej výzbroji cca 200 atómových výbušných hlavíc. Krajina nepodpísala dohodu o zákaze rozširovania jadrových zbraní a odmieta medzinárodnú kontrolu prostredníctvom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

        Ako sa Izrael mohol stať atómovou mocnosťou nie  je ešte stále zďaleka známe. Až do roku 1960 spolupracovali izraelskí jadroví fyzici intenzívne s Francúzskom - aj ich jadrový reaktor v Dimone, ktorý bol dokončený v r.1958 a medzi 1962 a 1964 začal svoju prevádzku, bol postavený z francúzskou pomocou. Ako ukázali prieskumy BBC, pomohla aj Veľká Británia, keď cez Nórsko, v skorých 1950-tych rokoch, predala Izraelu 20 ton ťažkej vody.

        Novinárka a autorka kníh Gaby Weber (1) objavila pri rešeršiach v argentínskych archívoch podklady, ktoré naznačujú, že dva ďalšie štáty podporovali Izrael pri jeho atómovom programe - Nemecko a Argentína. V argentínskych výskumných centrách pracovali v tom čase aj nemeckí jadroví fyzici, ktorí už boli zúčastnení na uránovom projekte Tretej ríše, ako napr.Walter Seelmann-Eggebrecht, svojho času pravá ruka Otto Hahna.

Pani Weberová, ako došlo k tejto nemecko-argentínskej kooperácii?

Gaby Weber: Najneskôr od r.1943 bolo Nemcom jasné, že Druhú svetovú vojnu prehrajú. Už vtedy si mnoho vedcov robilo starosti, kde budú ďalej pracovať po skončení vojny. Mnoho vedcov bolo viac, alebo menej dobrovoľne zlanárených Američanmi, iní odišli do Sovietskeho zväzu. V Nemecku bol však výskum na úseku atómu, biologických a chemických zbraní najprv zákazom spojencov a neskôr prostredníctvom Parížskych dohôd zakázaný. Tieto dohody stanovovali, že ABC-výskum na nemeckej pôde je zakázaný - nebolo tam však napísané, že výskum na argentínskej pôde je zakázaný. Je dokázateľné, že po vojne viacerí jadroví fyzici skončili v Argentíne. Od 1946 tam vládol generál Juan Perón. Perón od začiatku svojej vlády stavil na zbrojárske technológie a pokúsil sa, prilákať nemeckých výskumníkov do Argentíny - za týmto účelom nasadil dokonca tzv. lovcov vedcov.

Do akej miery bola vláda mladej Spolkovej republiky do týchto aktivít zapletená? Existovala vtedy cestou Bonnu aktívna podpora tejto nemecko-argentínskej kooperácie?

Gaby Weber: Áno, určite, a to spolu s nemeckým priemyslom. Nemecký priemysel predsa po druhej svetovej vojne svoj spoločne ukradnutý majetok, ktorý parkoval vo Švajčiarsku a rôzne inde, aj cez Argentínu, znovu vrátil do hospodárskeho obehu. Impérium okolo "Mercedes Argentína" bolo 1955 zabavené a zodpovedajúci ľudia sedeli neskôr v Argentíne, áno aj za pranie peňazí, vo väzení. Ludwig Erhard bol vtedy veľmi rád videný hosť v Argentíne  - našla som v argentínskych archívoch viaceré dokumenty, ktoré niesli aj jeho meno. Ja som bola prvá novinárka, ktorá mohla nazrieť do týchto aktov.

Existovala tu zhoda záujmov medzi Argentínou a Nemeckom. Mladý bonnský štát si nechcel nechať vziať aj tie patenty, ktoré v týchto citlivých oblastiach vypracoval. Keď napríklad dnes skúmame, kto vynašiel výrobu plutónia, narazíme na zoznam, ktorý začína Angličanmi v r. 1942. Ale jeden rok predtým boli už "Ústavom cisára Wilhelma" a Carlom  Friedrichom von Weizäckerom a Karlom Wirtzom prihlásené patenty na výrobu plutónia. Tieto patenty v povojnovej dobe zmizli - neexistujú už u Nemeckého patentového ústavu, ani pri  Max-Planck-Gesellschaft. V polovici rokov 1950-tych, teda pätnásť rokov neskôr sa naraz objavil Wirtz, ktorý už za Hitlera pracoval na výrobe plutónia, na Patentovom úrade a prihlásil tie isté patenty - avšak teraz samozrejme "čisto civilne".

Od 1955 bol ministrom pre atómové otázky Franz Josef Strauß a nemecký parlament rozhodol o atómovom vyzbrojení Nemecka - čo ostatne nebolo odvolané, ale o tom sa tuná nerado hovorí. História začala mať iný priebeh, ale koncom 1950-tych rokov chceli Nemecko, ako aj Argentína byť atómovými mocnosťami a tým smerom sa aj uskutočňoval výskum. Do konca 1940-tych rokov nemali Argentínčania žiadne skúsenosti v experimentálnej oblasti nukleárnej fyziky - to sa zmenilo, keď sa objavili nemeckí vedci.

Našli ste pri svojich rešeršiach podklady ako ďaleko nemeckí fyzici v argentínskom exile si rozšírili svoje teoretické vedomosti v atómovej oblasti a aké pokroky urobili v experimentálnej oblasti?

Gaby Weber: Veľké manko na týchto výskumoch bolo samozrejme preto, že museli prebiehať utajene. Výsledky sa nedali zhodnotiť, pretože sa nemohli dať patentovať. 1957 bol založený európsky atómový úrad EURATOM, pri ktorom Nemci veľmi úzko spolupracovali s Francúzmi a delili sa navzájom o poznatky a patenty. Týmto spôsobom mohli potom Nemci cez Francúzov, EURATOM a európsky priemysel znovu využívať priemyselne a hospodársky svoje poznatky.

Koľko nemeckých fyzikov, ktorí mohli uskutočňovať svoj výskum v Argentíne, sa po založení EURATOM-u znovu vrátili do Spolkovej republiky?

Gaby Weber: V roce 1955 sa uskutočnil v Argentíne puč proti Juanovi Perónovi. To bol prvý zlom. Aj keď noví mocipáni v princípe chceli pokračovať vo výskume, podmienky sa zmenili a tieklo menej peňazí. Mnoho nemeckých výskumníkov opustilo na to krajinu a koncom 1950-tych rokov sa aj v Európe zmenila politická klíma. Nemci sa smeli cez európske inštitúcie znovu zapojiť aj v oblasti zbrojárstva. Začiatkom 1960-tych rokov existoval dokonca návrh zákona od SPD, ktorým sa chcelo prinútiť vedcov, aby sa vrátili do Nemecka. Zákon sa však nerealizoval, pretože výskumníci sa vracali do Nemecka aj tak.

Vaše rešerše tiež potvrdili, že Argentína pomohla Izraelu pri jeho atómovom programe - medzi iným aj prostredníctvom dodávok dôležitého prírodného uránu, ktorý Izrael potreboval pre stavbu svojich prvých atómových zbraní. Uskutočnil sa aj transfer know-hows, ktorý bol vypracovaný nemeckými vedcami?

Gaby Weber: Vy ste to už úvodom spomenuli: technológia prišla pôvodne z Francúzska.  Títo sa však dostávali čoraz väčšmi pod tlak Američanov, ktorí vtedy nemali vôbec žiadny záujem, aby Izrael dostal do vlastníctva atómovú bombu. Technológie dostal Izrael od Francúzov a od Nemcov, ťažká voda prišla z Nórska a potrebný urán prichádzal na začiatku z väčšej časti z Argentíny. Izrael sa pokúšal dostať urán v Južnej Afrike a francúzskych kolóniách - tam však boli viazaní exkluzívnymi zmluvami na Veľkú Britániu a Francúzsko. USA sa tiež vtedy pokúšali celou svojou mocou tomu zabrániť.

V Argentíne bol urán na listine strategických surovín, ktoré nesmeli byť exportované, preto vydala armáda dekréty, aby bolo možné urán exportovať. Kópie týchto podkladov som zverejnila na svojej  stránke. Uskutočnili sa tri dodávky - prvá v roku 1960. Išlo pritom o 5 ton prírodného uránu - Yellow Cake -, ktoré boli cez nemeckú firmu Nukem dodané do Izraela. To je mimoriadne delikátne, pretože Nukem bola sesterská firma Degussy, ktorá v 2. svetovej vojne vyrábala jedovatý plyn Zyklon B a dobre na tom zarábala. Druhá dodávka sa uskutočnila 1962, pritom išlo o 10 ton prírodného uránu. V r. 1963 bolo dokonca dodaných 100 ton prírodného uránu do Izraela. Dve posledné dodávky išli však na základe dekrétov priamo do Izraela a nie cez Nemecko.

V r. 1968 bolo dodaných 200 ton uránu z Belgicka do Izraela, cez jedného nemeckého sprostredkovateľa a so súhlasom nemeckej vlády. Mohli ste získať poznatky, ktoré vysvetľujú, prečo Argentína po 1963 dodávky do Izraela zastavila?

Gaby Weber: Bohužiaľ nie. Je možné, že ešte bolo viacero dodávok. Ja som však našla podklady len pre tie tri menované dodávky. Zrejme boli dodávky prerušené na základe politických turbulencií, ktoré v tej dobe panovali v Argentíne.

Výroba plutónia v izraelskom jadrovom výskumnom centre Dimona sa uskutočňovala na báze tej technológie, ktorej základy vyvinuli nemeckí fyzici počas 2. svetovej vojny. Existujú indície, že Izraelci tieto technológie mohli vyvinúť za pomoci nemeckých vedcov, ktorí boli na tomto poli činní už za nacistov?

Gaby Weber: Ja som dostala potvrdené zo strany argentínskej Komisie pre atómovú energiu, že nemeckí výskumníci izolovali v Argentíne plutónium - avšak len v laboratórnom merítku, ale technológia tam bola vyvinutá. Či argentínska armáda tajne pracovala na atómovej zbrani, čo sa vtedy vždy tušilo, sa nedá povedať. V každom prípade existovala čulá výmena medzi argentínskymi a izraelskými výskumnými centrami. Avšak aj Otto Hahn a jeho výskumné centrum v Göttingene sa neskôr intenzívne vymieňalo s Izraelom.

Vy hovoríte o trojuholníkovom atómovom obchode. Výhody pre Argentínu a Nemecko pri výskumnom partnerstve sú zjavné - aj výhody pre Izrael ležia na dlani. Čo vlastne pohlo Argentínu a Nemecko k tomu, aby pribralo Izrael do tohto obchodu?

Gaby Weber: Ja neverím, že sa to na nemeckej strane stalo dobrovoľne. Ja som už spomenula firmy Degussa a jej dcéru Nukem. Firmy, ako Degussa sa medzi iným, výrobou Zyklonu B previnili vojnovými zločinmi. Izrael sa s kritikou týchto firiem vždy držal späť a dostal za to odškodnenie. Ja sa preto nazdávam, že táto spolupráca sa neuskutočňovala dobrovoľne.

Argentína bola zasa pri tejto kooperácii odkázaná na Nemecko. Možno, že sa špekulovalo aj s tým, že sa minimálne aspoň časť spracovaného uránu vráti, ako štiepny materiál. A všetky tri krajiny mali veľký záujem na tom, v tieni medzinárodných dozorných úradov uskutočňovať svoj výskum.  

Atómová spolupráca medzi Izraelom a Francúzskom bola 1960 Charlesom de Gaullem  vypovedaná. Po tomto vypovedaní Francúzskom prebral kooperáciu z Izraelom argentínsko-nemecký program, alebo bol Izrael podporovaný paralelne z oboch strán ?

Gaby Weber: Ja si myslím, že táto úloha bola v 1960 prebratá Nemeckom samým. Existujú pre to aj odkazy v literatúre - tak sa zrejme Francúzi 1960 rozlúčili zo spolupráce so slovami "Porozprávajte sa predsa raz z Nemcami". To zrejme Izraelci potom urobili.

Kto, mimo Francúzov vedel o tomto atómovom trojuholníkovom obchode? Boli Američania vtedy v obraze?

Gaby Weber: Dlhý čas som si myslela, že všetko toto sa odohrávalo za chrbtom Američanov. Teraz som na požiadanie dostala podklady z amerického ministerstva pre energetiku, ktoré ukazujú, že Američania vedeli o dodávkach uránu od r.1960. Táto časť bola teda Američanom známa.

Zmierili sa USA súhlasne s nemeckou pomocou, alebo existovali za kulisami napätia?

Gaby Weber: Bezpečne existovali napätia. Mám k dispozícii list Kennedyho  izraelskému predsedovi vlády Eshkolovi. Kennedy vždy nástojil na tom, aby boli v Dimone uskutočnené medzinárodné kontroly. Až po Kennedyho smrti sa to zmenilo. Až dovtedy existoval masívny tlak na Izrael, sprístupniť svoj jadrový program. Zo strany CIA sa uskutočnili aj masívne kroky proti Argentíne a Brazílii, ktoré vtedy sa chceli obe tajne a na hranici legality dostať k vlastníctvu atómových technológií.

Ako veľký bol podiel Argentíny a Nemecka na izraelskom atómovom programe? Boli oba štáty len pomocníci medzi mnohými, alebo bola ich pomoc tak elementárna, že bez nej by bol atómový program ohrozený?

Gaby Weber: Je ťažko špekulovať o tom, čo by sa stalo, keď by sa tento obchodný trojuholník neuskutočnil. Bezpečne však bola pomoc nemeckých vedcov, ktorí už za Hitlera bádali na tomto úseku, rozhodujúca pre vývoj izraelskej atómovej bomby. Pre stavbu Dimony bola pomoc dôležitá a konštrukcia prvej atómovej bomby by bola bez argentínskeho uránu nemožná. Následne existovali aj služby lásky z iných štátov a urán sa získaval inými spôsobmi a postupmi. Avšak prvé atómové bomby by bez tohto trojuholníkového obchodu nevznikli.

Izraelský atómový program sa vyhýba aj ešte dnes akejkoľvek kontrole Medzinárodného úradu pre atómovú energiu. Barack Obama vo svojom volebnom boji stále znovu žiadal posilnenie týchto kontrol. Zmení sa niečo, podľa vašej mienky, za prezidenta Obamu na medzinárodných kontrolách v Izraeli?

Gaby Weber: Je to hanba, že Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) vo Viedni, ešte stále vedie Izrael ako svojho člena, hoci tento sa vzpiera akejkoľvek kontrole. Inštitúcia, podliehajúca OSN by si to vlastne ani nemala dovoliť. Viackrát som sa snažila kontaktovať MAAE, aby som na jednej strane dostala informácie o Izraeli, a na druhej strane aj informácie dodala. Zdá sa, že nikto tam vôbec nemá záujem na izraelskom atómovom programe - dokonca ani tie priťažujúce dokumenty tam nenašli záujemcov.

Obama sa už vyjadril, že sa pokúsi, podriadiť Dimonu medzinárodnej kontrole. To si už so starosťami uvedomili aj v izraelskej tlači. Bude treba vyčkať, ako bude Izrael reagovať na novú situáciu. Tú toleranciu, ktorú posledná americká vláda uplatňovala voči Izraelu, tá isto viac taká nebude. Nie je totiž dobré pre svetový mier, ak štáty ako Izrael a Pakistan a možno čoskoro aj Irán, disponujú atómovými zbraňami.

Ako vysoko hodnotíte šance, že Izrael by sa v tomto spore umúdril? Existuje realistická nádej, že Izrael bude pripravený na kompromis?

Gaby Weber: Keď sa pozrieme, čo Izrael momentálne robí v Gaze, dochádzame k záveru, že vôbec nie je prístupný na žiadne kompromisy. Jednako to len nezávisí od Izraela a myslím si, že nová vláda v USA môže niečím prispieť k mierovému procesu a nukleárnemu odzbrojeniu na Strednom Východe, pokiaľ bude klásť tvrdé požiadavky na všetky strany.

Gaby Weber pracuje od 1978 ako slobodná novinárka, o.i. ako juhoamerická korešpondentka ARD. Svoje výsledky rešerší spracovala aj vo svojej novej knihe "Chatting with Sokrates" (3) v divadelnej forme.
Das atomare Dreiecksgeschäft   http://www.heise.de/tp/r4/artikel/29/29523/1.html

Převzato: prop.sk