ÚTOK GEORGA SOROSA NA RUSKO ODHALUJE VYNIMEČNÝ STAV V ENERGETICKEJ SITUÁCII

       Tak 23. januára oznámila FSB, ruská tajná služba, že odhalila sieť britských špiónov, ktorí pracovali na britskom veľvyslanectve v Moskve. Neskôr  FSB oznámila, že identifikovaní agenti mali kontakty s ruskými organizáciami, ktoré tvrdili, že pracovali v záujmu obrany ľudských práv. Toto odhalenie však nebolo vypracované v politicky neutrálnej chvíli. Agenti boli odhalení v roku 2005, kedy mal prejsť zákon, ktorý mal posilniť kontrolu štátu nad spoločnosťami financované zo zahraničia. Tento zákon je vykreslený v západných komerčných médiách ako nová prekážka v slobodnej demokracii zriadenej čoraz viac diktátorským Kremľom, zatiaľ čo Moskva tvrdí, že jej cieľ je zabrániť destabilizovaniu operácii organizovaných zahraničnými štátmi prostredníctvom mimovládnych organizácií.

      Zo západných médií zaznievali opätovne negatívne hlasy na margo Ruska ohľadne sporu medzi nim a Ukrajinou o cenách plynu. V tejto kampani hrali veľkú rolu Project Syndicate, financovaný Georgom Sorosom a jeho inštitúciou Open Society. Táto organizácia nemá len veľký vplyv na verejnú mienku, ale aj na analytikov, ktorí sa týmito témami zaoberajú.

       Alexander Etkind, profesor ruských štúdií na Cambridge University, popisuje ruskú vládu vo viacerých médiách ako zastaralý a dokonca desivý režim. Tvrdí, že arogancia Moskvy v jej sporoch s Kyjevom, odhalila skutočnú povahu Kremľa na "západe". Ďalej vyhlasuje, že dnes ruská ropa a plyn slúžia len veľmi malej skupine ľudí, ktorí sa tým stávajú ešte bohatšími a vynakladá svoje sily na prenasledovanie intelektuálov a opozície. Autor nalieha na západ, aby sa zmobilizoval a bojkotoval ruskú energetickú politiku.

      Spor o ruský plyn sa dal predvídať, pretože vo svete rastie napätie týkajúce sa zásob svetových energ. zdrojov. Voltaire Network popísal tieto okolnosti v spojitosti s rezervami a distribúciou uhľovodíka vo svete a symbolizoval ich ako "ropný bod zlomu" čo je úroveň, kedy hlavný a voľne dostupný energetický zdroj našej civilizácie, ropa, bude neodvratne klesať na kvantite a kvalite. Okrem toho, rôznorodosť zdrojov bude nahradená v budúcnosti zvyšujúcou sa závislosťou spotrebúvavajúcich krajín na Blízkom Východe a Rusku. Tento fenomén je dobrým príkladom v terajších napätých vzťahoch medzi Iránom, Ruskom a Irakom na jednej strane - tri zo štyroch krajín s najväčšími rezervami ropy a plynu na svete- a západnými krajinami s ekonomickou nadradenosťou, ktoré sú motivované konzumným spôsobom života a ich ekonomiky spočívajú v získaní moci nad lacnou a hojnou energiou.

      A tak sa snažia publikované články zakryť pravé dôvody problémov, využívajúc nedostatok informácií čitateľov, ktorí, keby aj pracovali vo verejnom či v súkromnom sektore, neboli by si vedomí vyvíjajúcich sa geologických tlakov. Potom je ľahké stvárniť Putina alebo Ahmadinedžáda ako totalitných vodcov, ktorí uskutočňujú obľúbenú politiku založenú na znárodnení obrovských profitov vytvorených z cien uhľovodíkov, aby ich neskôr prerozdelili. Samozrejme, posledne prijaté sociálne opatrenia v Rusku, týkajúce sa zvyšovania sociálnych dávok, ostali v očiach atlantických médií nepovšimnuté. Niečo podobné sa deje aj v Venezuele a Bolívii. Finančné kruhy západných konzumných krajín vyvíjajú obrovské politicky tlak na pozastavenie znárodnenia týchto výnosov ropnými krajinami, pretože by to znamenalo menšie výnosy pre akcionárov veľkých západných ropných spoločností, ktoré súčasne zásobujú rozpočet ich krajín.

       Bývalá ukrajinská predsedníčka vlády Júlia Tymošenková odsúdila odmietnutie ruskej strany na nájdenie inej alternatívy ako cez RosEkrEnergo spoločnosť, ktorá je zodpovedná za zásobovanie Ukrajiny plynom cez Rusko z Centrálnej Ázie. Taktiež kritizuje výstavbu plynovodu skrz Baltické more, ktoré by priamo zásobovalo západné krajiny bez toho, aby prechádzalo cez východnú Európu. Podľa nej, tento plynovod je strategický bod, ktorý umožní Rusku prerušiť dodávky plynu do bývalých komunistických krajín bez toho, aby stratili zisky od západných krajín. Rovnako sa vyjadril aj bývalý litovský prezident Vytautas Landsbergis. Bývalá ukrajinská predsedníčka je presvedčená, že treba zavrhnúť Rusko-ukrajinskú dohodu a urýchliť integráciu Ukrajiny do Európy na oslabenie kontroly z ruskej strany.

       Bývalý švédsky diplomat Anders Aslund reagoval tým, že dohoda medzi Kyjevom a Moskvou vyrieši tento problém s plynom len na nasledujúcich šesť mesiacov. Hoci na druhú stranu potvrdil, že súčasná dohoda je viac priaznivá pre Ukrajinu. Podľa neho, Timošenkovej strana sa rozišla v tejto otázke s vládou  nie preto, že by to bola zlá dohoda pre Ukrajinu, ale preto, že je teraz v opozícii.

      Gruzínsko a Arménsko prosia západné krajiny, aby pomohli zabrániť Gazpromu odkúpiť plynovod, ktorý ich zásobuje a tak sa vyhnúť tomu, aby sa tieto krajiny dostali pod vplyv Ruska. Týždeň na to vybuchol plynovod v Gruzínsku, ktoré z toho otvorene obvinilo Moskvu. S polovicou svetových zásob plynu, chce Rusko kontrolovať na východe trh celého regiónu.

      Project Syndicate nie je jediný, ktorý kritizuje vplyv Ruska. David Howell, hovorca snemovne Lordov, dal najavo svoje obavy v Japan Times ohľadne rusko-ukrajinskej krízy. Je presvedčený, že ona je dôkazom toho, že Rusko nie je spoľahlivý partner a tak Európa, obzvlášť Veľká Británia, nemôže počítať s ruským plynom s rizikom ohrozenia ich energetickej bezpečnosti.

      Rajan Menon a Oles M. Smolansky, profesor medzinárodných vzťahov na Lehigh univerzite vyjadrujú spokojnosť nad dohodou medzi Kyjevom a Moskvou, ale ľutujú, že západ viac nepomohol Kyjevu. Tvrdia, že Ukrajina vyhrala zápas proti Rusku, ktoré sa snažilo vynútiť peniaze od Ukrajiny a tým ho potrestať zato, že sa snaží zbližovať s NATO. Autori veria, že ak by sa znova objavil podobný spor, mal by "Západ" využiť fakt kandidatúry Ruska do WTO (Svetová Obchodná Organizácia) na potlačenie Moskvy a predísť vydieraniu Ukrajiny. Avšak, ich vyhlásenia si vzájomne odporujú. Práve že by malo Rusko svoj trh s plynom liberalizovať, vstúpiť do WTO a tak odstrániť výhodnejšie ceny plynu, z ktorých profitujú susedné štáty.

      Toto len dokazuje, ako veľmi sú krajiny závislé na Rusku, Iraku a Iráne. Zopakujúc nedávny komentár iránskeho prezidenta len potvrdzuje, že my potrebujeme Irán viac ako on nás. Zastavme sa a začnime rokovať, pretože nazývať ich totalitárne krajiny len kvôli tomu, že chcú kontrolovať ich vlastné zdroje, môže viesť len ku konfliktu. Ľudia v Rusku, Iraku a Iránu sú o mnoho viac vzdelanejší, ako si myslíme a nenechajú sa nami len tak oklamať.

Russia: George Soros' great offensive reveals the emergency of the energy situation
http://www.voltairenet.org/article135044.html?var_recherche=Russia%3A+George+Soros%E2%80%
99+great+offensive+reveals+the+emergency+of+the+energy+situation?var_recherche=Russia:%
20George%20Soros'%20great%20offensive%20reveals%20the%20emergency%20of%20the
%20energy%20situation