STVOŘENÍ A EVOLUCE

Ako vznikol život a realita okolo nás? Pochybujem, že niekto dokáže úplne a presne zodpovedať na túto otázku. Ale ak by sme mohli zobrať do úvahy všetky fakty a pozorovania, určite prídeme na niečo, čo ich logicky vysvetlí a budeme mať pre začiatok celkom dobrú teóriu. Veda poskytuje niektoré odpovede, ale je sama limitovaná (obmedzená) iba na fyzické objekty, pričom vôbec neberie do úvahy nič, čo má niečo spoločné s vedomím a dušou. Nasledujúca teória berie do úvahy jak fyzické, tak aj duševné fakty. Ak fyzická realita je výtvorom niečoho mimo nej, potom to niečo musí byť nefyzické, musí to byť myseľ alebo vedomie.

Všimnite si, ako naše sny nevytvárajú naše vedomie, ale skôr naopak naše vedomie vytvára sny. V snoch môžeme nie kedy spätne pozorovať postupnosť udalostí, až sa dostanete do bodu, kedy sen začal. Čo je do momentu, keď ste zaspali. Veda dokáže spätne vysledovať vesmír až do okamihu tzv. veľkého tresku, ale nie už ďalej. Pretože za týmto bodom hmota, energia, priestor a čas, tak ako ich poznáme teraz, ešte neexistovali. Ešte neboli vytvorené. To čo existovalo pred tým a zároveň stále pokračuje vo svojej existencii mimo fyzickej reality, je vedomie. Vedomie je tak nekonečné, že v sebe obsahuje silu vzniku všetkého, čo kedy vzniklo a má schopnosť vnímania (skúsenosti) všetkého, čo bolo v ytvorené.

Môžeme to nazývať božie vedomie alebo stvoriteľ. Keď zaspíme, naše vedomie sa obráti samo do seba a premieta pre snívajúceho celé prostredie sna. Vytvára viacer o postáv sna, ktoré sa zdajú, že majú vlastnú myseľ, napriek tomu, že sú projekciou vedomia snívajúceho. Pri snívaní môže je dno vedomie vnímať samo seba ako oddelené bytosti. Taktiež na začiatku bol stvoriteľ, jedno nekonečné vedomie, ale osamelé. Naša realita bola vysnívaná do svojej existencie stvoriteľom tak, že môže skúmať (objavovať) svoje jediné nekonečné ja cez nekonečné množstvo jednotlivých vedomí. Jedno z týchto jednotlivých vedomí sa po dlhom procese vývoja stalo vami.

Vaše vedomie bude rásť, naberať na skúsenostiach a približovať sa k dokonalosti, až kým sa spojí s nekonečným vedomím stvoriteľa. Potom sa vaša cesta realitou ukončí. Toto je len jedna z ciest z nekonečného množstva ciest, ktorými stvoriteľ mohol ísť, za účelom vnímania samého seba. Fyzický vesmír poskytol priestor a hmotu, aby oddelené vedomia mohli mať telá, v ktorých vnímajú sami seba, sveta jeden druhého. Ale existuje viac ako len jeden vesmír. V skutočnosti je ich nekonečné množstvo. Každý prekaždé usporiadanie hmoty, pre každý moment včase. To čo vnímame ako vesmír, ktorý sa časom mení, je v skutočnosti sekvencia (postupnosť) statických vesmírov, ktoré sú trochu rozdielne od predchádzjúceho. Podobne ako premietanie filmu na premietacom plátne vytvára zdanie pohybu. Je to iba sekvencia statických obrazov premietaných rýchlo za sebou.

Nielen že existuje vesmír pre každý moment v čase, ale tiež pre každú predstaviteľnú možnosť. Ak sa v nasledujúcom momente niečo stane, mohlo sa to tiež stať nekonečne inými možnými spôsobmi. Existujú milióny rozdielnych vesmírov pre daný moment. Teraz si predstavte všetky po sebe nasledujúce momenty od začiatku až po koniec času. Potom budete mať predstavu, koľko vesmírov existuje. Všetky tieto vesmiry boli uvedené do existencie vedomím stvoriteľa počas zrodu reality. Inými slovami, všetko čo bolo, mohlo byť alebo bude fyzicky existovať, už existovalo. Tieto vesmiry tvoria nemenný, ale nekonečne zložitý matrix možností. Môžeme to tiež nazvať „matrix fraktálnej reality (fractal reality matrix).

Fraktály sú štruktúry, ktoré si zachovávajú svoje detaily (podrobnosti) a matrix (vnútornú usporiadanosť), bez ohľadu na to, ako zväčšíte rozlišovaciu schopnosť pohľadu na daný fraktál. Preto sú aj nekonečne zložité, pretože ich matrix je pravidelne sa opakujúce rozloženie elementov (častí) média (prostredia), v ktorom môže niečo rásť. Ak vedomie je neaktívne, matrix fraktálnej reality zostáva nemenný súhrn možností. Iba myšlienka stvoriteľa. To, čo vdýchne všetkému pohyb, je vedomie, ktoré priebežne určí, ktorý vesmír sa bude v ďaľšom momente vnímať. Možno ste si všimli, že tok času sa zdá akokeby plynul sám od seba, bez vašej možnosti si vybrať ďalší moment vašej existencie.

Je to preto, lebo už od počiatku je prednadstavené, že váš výber (rozhodnutie) umožní tok času, čo je spôsobené nieč im, čo je známe ako univerzálne vedomie. Je to všadeprítomná, ale primitívna energia, prelínajúca sa realitou. Ako metaforu môžeme použiť počítačovú hru, kde univerzálne vedomie je počítač, v ktorom beží hra. Matrix fraktálnej reali ty je kód programu hry a my sme postavy v hre. Život nevznikol z hmoty, ale cez ňu. Hmota iba poskytuje telá pre energiu jednotlivých vedomí, by ich obsadili a použili ako nástroj pre prežitie skúseností. Čím je vedomie viac vyvinuté, tým zložitejšie musí byť telo, aby mu dovolilo mu prejaviť sa. Rastlina má jednoduché vedomie, ktoré môže existovať v jednoduchom tele rastliny. Naša myseľ a duša sú relatívne viac vyvinuté a preto vyžadujú zložitejšie ľudské telo.

To nám dovolí väčšiu slobodu prežívania skúseností, než telo rastliny. Duša postupným naberaním skúseností eventuálne prerastie svoje telo a potom je povýšená k novým a zložitejším druhom existencie. Energia vedomia rastliny sa môže dostatočne vyvinúť, aby následne vyžadovala formu, ktorá sa môže pohybovať, aby nebola zakorenená na jednom mieste. Takže inkarnuje do nižšej formy zvieraťa. Domáce mačky alebo psi môžu dostatočne dorásť vo svojom vedomí, že ďalší raz inkarnujú do ľudského tela. Ľudstvo ako celok sa eventuálne vyvinie do toho, čo nazývame superhuman (superčlovek), mimozemšťan alebo anielska bytosť. Dokonca už teraz je takýto postup možný pre jednotlivcov, ktorí dosiahnu dostatočnú duševnú úroveň počas ich životov. Mnohé tzv. sväté osobnosti z našej histórie môžu byť príkladom. Ich múdrosť, schopnosti a činy boli príkladom, čo my všetci môžeme dosiahnuť, ak budeme na sebe pracovať. Vedomie môže pokračovať vo svojom vý voji aj bez fyzického tela. Namiesto toho existuje v pernamentnom (neustálom) energetickom tele, úplne oslobodené od obmedzní priestoru a času.

V takejto podobe môže vedomie cestovať späť v čase a komunikovať alebo napomáhať jeho rôznym inkarnáciám v minulosti. Príkladom toho môže byť aj vaše vyššie ja. Ak to zhrnieme, možnosti poskytnuté matrixom faraktálnej reality sú vybrané a animované (pohybované) univerzálnym vedomím, za účelom vytvorenia fyzickej reality. Táto fyzická realita poskytuje médium (prostredie, hmotu) na vývoj života pre jednotlivé vedomia, ktoré prechádzajú dlhou cetou vývoja. Stále bližšie k splynutiu so stvoriteľom. Majte na pamäti, že toto všetko prebieha vo vedomí stvoriteľa. Jak fyzické teľo, tak aj nefyzická myseľ, sú výtvorom jeho vedomia. Hmota je „zamrznuté“ vedomie, zatiaľ čo myseľ je „aktívne“ vedomie.

Poznámka prekladateľa:

Veľmi jednoducho to zhrnul pár slovami geniálny zabávač Bill Hicks:

„Všetka hmota vo vesmíre nie je nič iné ako energia o nízkej frekvencii. Všetci sme súčasťou jedného vedomia, cez ktoré prechádzame individuálne (subjektívne). Nič také ako smrť neexistuje. Život je len sen, v ktorom sme my iba predstavou samého seba.“