ČLOVĚK JE TÍM, CO CÍTÍ, NE TÍM, CO A JAK MYSLÍ

Ak je človek správne naladený a rezonuje so svojím vnútrom, môže z neho, zo svojho bodu nula, odsávať energiu zdarma. A to bez vykonávania akejkoľvek aktivity. Ľudské city a pocity sú rozložené po celom tele. Nachádzajú sa v každej bunke. Podobne ako vedomie. Presnejšie, city sú vlastne súčasťou vedomia. Vedomie sa nachádza nielen v mozgu, ako sa kedysi predpokladalo, ale zároveň aj v každej jednotlivej bunke. Vedomie nachádzajúce sa v mozgu, je založené na elektromagnetických vnemoch. Čiže, vnemoch svetla. Teda, informačných vnemoch. Naopak, vedomie nachádzajúce sa v bunkách iných častí tela, vrátane srdca, sa pokladá za vedomie prvotné. Je to vedomie založené na citoch, čiže na vibračných mechanicko-zvukových vnemoch. Čo ak srdce riadi mozog. Nie naopak. Toto prvotné vedomie sa nachádza aj v cytoplazme. V mitochondriách, ktoré sú energetickým centrom každej bunky.

Každá bunka, ktorá chce prežiť, musí byť v rovnováhe. Nesmie sa správať sebecky. Sólovo. Musí konať tímovo, v súlade s potrebami celého tela. V súlade s vyšším záujmom. Tým je dobro. Aby bunka žila čo najdlhšie, potrebuje, aby do nej prúdili určité frekvencie. Tie ju dostanú do rovnováhy. DNA má v bunke iba druhotnú funkciu. Prvotná funkcia je v cytoplazme. V jej schopnosti rezonovať s frekvenciami citu, lásky, radosti a šťastia. Vytvorí tak naladenie súzvuku. Rezonančné spolupôsobenie. Až táto rezonancia dá impulz DNA, ktorá koná na základe impulzov založených na prvotných citoch a pocitoch.

Do akej miery dokáže človek svojimi pocitmi ovplyvňovať DNA? Cytoskelet v bunke plní extrémne dôležitú úlohu. Je súčasťou cytosolu, ktorý je súčasťou základnej cytoplazmy. Obsahuje v sebe mikrotubuly, mikrofilamenty a intermediálne mikrofilamenty. Sú napojené na jadro bunky, v ktorom je DNA. Tieto tri časti cytoskeletu ovplyvňujú jadro a DNA. Možno povedať, že sú oveľa dôležitejšie ako samotná DNA. Keďže sú schopné ju ovplyvňovať. Tajomstvo leží v tom, že na tieto tri časti je schopný pôsobiť ľudský cit. Teda vibrácia citu, ktorá obratom ovplyvňuje DNA.

City tvorené človekom vo forme vibrácií ovplyvňujú tieto tri časti cytoskeletu tak, že pod ich vplyvom menia formu. A to takým spôsobom, že sa buď priťahujú k sebe, alebo od seba. Sťahujú sa alebo rozťahujú. Tým sa mení tvar bunky a jadra zároveň. Keď sa mení tvar, mení sa aj vibrácia. Keď sa mení vibrácia, mení sa typ proteínov a hormónov, ktoré bunky produkujú. Tie riadia chod fyzického tela.

Ak riadime svoje city, riadime tým vibráciu a produkciu proteínov a hormónov v tele. Svojimi citmi tak dokážeme riadiť chod svojho fyzického tela. Schopnosť meniť formu a tvar na jemnej energetickej úrovni človeka regulujú city a pocity. Nie sú to teda ani myšlienky, ani emócie. Tie sú len druhotné a vznikli práve z citov. City ako zvukové tlakové vlny sú prvotné. Dávajú základ emóciám a myšlienkam.

Zmena tlaku v priestore spôsobuje zmenu formy samotného priestoru. Zmena farby v organizmoch je funkciou farbiva. Ľudský pigment, teda farbivo, súvisí s pocitmi človeka. Okrem iného obsahuje melanín, ktorý je schopný zachytiť tlak vo forme zvukovej vlny. Následne ho mení na svetlo. Základom citu a pocitov ľudí nie je elektromagnetické vlnenie. Ale zvuk. Postupnosť vzniku svetla zo zvuku, čiže oscilácie z vibrácie, v sebe obsahuje aj rezonančná kavitácia, alebo piezoelektrický princíp.

 

Ľudia žijú aj po smrti

Keď človek fyzicky opustí svoje mŕtve telo, až do chvíle, pokiaľ nevstúpi do nového tela, je prakticky živý. Stále je schopný cítiť bolesť. Alebo rôzne traumy. To, že opustí svoje telo tu na Zemi, neznamená, že je mŕtvy. Väčšina ľudí vstupuje po smrti do nových tiel. Niektorí po smrti trpia traumami zo svojich minulých životov. Niektorí sa po smrti dostanú do vyšších stupňov bytia. Do fyzického tela späť na Zem sa už nevrátia. Väčšina však po smrti čaká na svoju ďalšiu cestu vo forme nového tela späť na Zem.

Niektorí ľudia trpia určitými chorobami dokonca aj po smrti svojho fyzického tela. Choroby majú nemateriálny pôvod. Bolesť možno cítiť aj na úrovni energetického tela. Choroba vlastne vzniká na tejto úrovni skôr, než sa pretaví do fyzického tela. Vôbec nezáleží na tom, že je telo už dávno po fyzickej smrti. Bolesť sa nespája s hmotou a fyzičnom. Pokiaľ sa človek nenarodí v novom tele, môže ju cítiť stále.

 

Prechod do vlastných protikladov, prepólovanie a perpetuum mobile

Vo vesmíre nič nevzniká ani nezaniká. Mení sa len forma. Toho, čo vždy bolo, je a bude. Počiatočné množstvo energie sa automaticky, samoregulačne a samoregeneračne vyvažuje. Vždy bolo, je a bude existovať, v kolobehu večného cyklu vzniku a zániku. Tento cyklus je sebauvedomelý. Uvedomuje si sám seba. Zároveň je aj samoregulačný, samoregeneračný, organický, automatický a sebestačný. Je to princíp absolútnej dokonalosti, ktorý hýbe celým svetom. Podľa hesla, ako hore, tak aj dolu. Kresťanstvo, ale aj iné náboženstvá, ho nazývaný Bohom. Prvotnou energiou.

Prechod do vlastných protikladov je základnou podmienkou vývoja. Bez toho, aby sa protiklady najskôr zlúčili za účelom prepólovania a následne rozišli, by vývoj nebol možný. Pri zlučovaní protikladov nedochádza len k spojeniu a vzniku jednoty, ktorá vlastne nikdy nebola narušená, ale aj k výmene kvalít. Čo predtým tvorilo plus sa po zlúčení do jedného celku zmenilo na mínus. A naopak. Nastáva prepólovanie.

Niektorí vedci nazývajú systém fungovania Vesmíru tensiálnou integritou. Nerozdeliteľnou jednotou zabezpečenou dvomi protichodnými doplňujúcimi sa silami. Jednou je expanzia, druhou kontrakcia. Integrita, čiže schopnosť udržania jednotného celku v celosti, je založená na tlaku. Vzniká napätím medzi dvoma protichodnými silami. Tento tlak je predovšetkým kozmické vedomie. Naše vedomie je jeho súčasťou. Základom každého vedomia sú vibračno-oscilačné vlny. Sú inteligentné. Uvedomujú si samé seba. Je to vlastne správny pomer medzi svetlom a zvukom. Svetlo tvoria vlny oscilačné, elektromagnetické. Zvuk vlny vibračné, mechanické.

Kozmos samotný je založený na precíznom samoregulačnom, samoregeneračnom a samovyrovnávajúcom princípe. Jeho hlavnou hnacou silou je napätie, tlak. Určitý potenciál vznikajúci medzi dvoma protichodnými silami. Odstredivou a dostredivou. V takej forme, ktorá zaručuje večne sa opakujúci cyklus. Akoby vzniku a zániku. Cyklus funguje na princípe večne sa opakujúceho systému. Bežne sa mu hovorí perpetuum mobile.

Je to vlastne dostredivá a odstredivá sila, ich vzájomné dopĺňanie, nadväznosť, nerozlučnosť, vzájomné pôsobenie jednej na druhú v určitých pomeroch. Vďaka nim vzniká večnosť. Večná energia. To náboženstvá nazývajú Bohom.
V takomto uzavretom systéme energia ani nevzniká, ani nezaniká. Jednoducho, iba je. Cyklicky sa pohybuje tam a späť. Mení sa na rozličné formy. Na základné fyzikálne sily. Je udržiavaná dvoma protichodnými pohybmi. Odstredivou a dostredivou silou. Spájajú sa v jednu výslednú rezonančnú silu. Boh nie je nič iné, ako automatický, samoregulačný, samoregeneračný, organický a sebestačný stále sa meniaci prúd energie. Funguje na večne sa opakujúcom cyklickom striedaní vzniku a zániku.

Diskuze není aktivní, nelze do ní vkládat příspěvky.