Kozmické lúče prebúdzajú sopky a vyvolávajú na Zemi chaos

Zvláštny objav výskumníkov na Antarktíde

Výskumníci pokusom hlboko pod ľadom na Antarktíde zistili, že kozmické lúče nezasahujú Zem náhodne zo všetkých strán, ale obrovské množstvo sa dostavuje len z jednej časti oblohy.  Vedci stále ešte neukončili konštrukciu observatória “IceCube Neutrino”, ktoré má v budúcnosti zachytávať exotické častice z kozmu – neutrína, ktoré je veľmi ťažké nájsť. Ale pri skúmaní údajov o kozmických lúčoch, keď sa snažili oddeliť signály neutrín, si všimli ten zvláštny vzor.

IceCube Neutrino nie je určené na skúmanie kozmických lúčov”, uvádza vo vyhlásení pre tlač Raša Abbasi z univerzity Wisconsin-Madison. “Kozmické lúče sa pokladajú za pozadie. Ale teraz máme k dispozícii záznam o miliardách udalostí v súvislosti s kozmickými lúčmi v pozadí a to sa ukázalo byť veľmi vzrušujúce.”  Jednou z teórií je, že nedávno relatívne v našej blízkosti vybuchla supernova a zvyšky po výbuchu prúdia smerom k nám v podobe kozmických lúčov,dominujúcich v signáloch, ktoré zachytávame.  Detailnú správu o objave IceCube Neutrino v súvislosti s kozmickými lúčmi uverejnil časopis “Astrophysical Journal Letters” dňa 1. augusta t.r.

Čudný kolaps zemskej termosféry

Výskumníci, ktorých financuje NASA, momentálne monitorujú veľkú udalosť vysoko nad planétou – v mieste, kde atmosféra prechádza do vesmírneho priestoru a ktoré označujeme za termosféru. Táto vrstva sa nedávno zrútila a teraz sa znovu začína obnovovať. “Toto je najväčšia kontrakcia (sťah termosféry za posledných 43 rokov”, hovorí John Emmert z Námorného výskumného laboratória, vedúci autor štúdie, v ktorej tím uvádza svoje zistenia a ktorú uverejnil časopis “Geophysical Research Letters” (GRL) 19. júna t.r. Ku kolapsu došlo počas veľkého slnečného minima 2008-2009 – fakt, ktorý výskumníkov veľmi neprekvapil. Termosféra sa zohrieva a sťahuje, keď je slnečná aktivita nízka. Ale v tomto prípade bol rozsah kolapsu dva až trikrát väčší, než by bolo možné pripísať len nízkej slnečnej aktivite. “Deje sa niečo, čomu nerozumieme”, hovorí Emmert. “Budeme situáciu monitorovať.”

Záhadný signál je rýchlejší ako svetlo Rádiový signál, pochádzajúci s ďalekého vesmíru, zaznamenaný vedcami bočnou trasou, sa pohybuje väčšou rýchlosťou ako svetlo. Zdroj tohto čudného javu umiestňujú niekde do blízkosti galaxie M82 a po prvýkrát ho zaregistrovali vlani, keď astronómovia centra Jodrell Bank pre astrofyziku (v blízkosti Macclesfieldu, Veľká Británia) sledovali hviezdny výbuch. …

V poradí už druhé tichomorské El Niňo je stále silnejšie

Podľa novej štúdie NASA a NOA sa v centrálnej rovníkovej časti Tichého oceánu nie po prvýkrát objavil ďalší jav, podobný El Niňo, ktorý je stále bežnejší a silnejší.
Jav El Niňo sa predtým spravidla objavoval každý tretí až piaty rok vo východnej časti rovníkového Tichomoria a je známe, že jeho výskyt ovplyvňuje klimatický systém na celej zemi, keďže vplýva na oceánske a atmosferické prúdy. Ale od 90. rokov vedci čoraz častejšie zaznamenávajú aj druhý typ tohto javu. Okrem iných názvov ho označujú aj “El Niňo Modoki”, čo po japonsky značí “podobný, ale odlišný”. Je však potrebný ďalší výskum, aby sa mohlo s istotou predvídať, akým spôsobom ovplyvní tento nový jav podnebie na zemi. …

Sopky nebezpečnejšie ako jadrové bomby. Mnohí si ešte pamätajú dopravné zápchy v dôsledku výbuchu islandskej sopky Eyyafyatlayokudlya. Vedci vo svete si skutočne robia starosti kvôli sopečnej činnosti.

V auguste sa americký a ruský tím vybral študovať nečinnú sopku Saryčev na Kamčatskom polostrove. Francúzska expedícia o niečo neskôr odcestovala na ostrov Ambrym (Vanuatu), pretože týchto vedcov zo Strasbourgu zaujíma sopka Benbow. Vedci sú presvedčení, že bazaltová stena, oddeľujúca vnútro sopky od oceánu, sa skôr či neskôr pod tlakom zrúti a dôjde k explózii väčšej ako smutne známy výbuch indonézskej sopky Krakatoa, v dôsledku čoho sa ostrov potopí. Tá udalosť môže ťažko postihnúť Austráliu a Indonéziu. A vedci sa v budúcnosti chystajú aj do iných mimoriadne nebezpečných vulkanických oblastí, vrátane severnej a južnej Európy (Island a Taliansko), Afriky a Karibiku. Island má sedem aktívnych sopiek a Taliansko tri. Tieto sopky už v minulosti usmrtili desaťtisíce obyvateľov. Zvlášť nebezpečné sú Vezuv a Etna, ktoré v staroveku zničili celé mestá.

Výbuch sopky na ostrove Santorini v roku 1400 pred n.l. presiahol kapacitu miliónov jadrových bômb, zhodených na Hirošimu. Tá erupcia vtedy skoncovala s civilizáciou na Kréte a zasadila osudový úder aj ostatným civilizáciám v stredozemí. Neskorší výbuch sopiek Vezuv a Etny zničil celé mestá – Pompeje a Katániu.  Vulkanická erupcia islandskej sopky Lucky v roku 1783 takmer zničila celú krajinu. Do atmosféry sa dostali jedovaté plyny a usmrtili tretinu z celkovej vtedajšej populácie (50 tisíc obyvateľov) a ostatní potom trpeli v dôsledku hladu po tom, čo to zničilo úrodu a usmrtilo dobytok a ryby.

A výbuchy sopiek navyše ovplyvňujú podnebie na celej planéte. Prach z najsilnejších výbuchov sa atmosférou šíri, dostáva do stratosféry a zabraňuje slnečným lúčom dosahovať povrch, čím Zem pripravuje o teplo. Roky po výbuchu sa potom vyskytujú veľmi chladné zimy. Ako typický príkload môže poslúžiť výbuch indonézskej sopky Tambora v roku 1815 na ostrove Sumbawa, ktorý mal za následok úmrtie 100 000 osôb.  Nasledujúci rok 1816 sa zapísal do histórie severnej Európy a východnej časti severoamerického kontinentu ako “rok bez leta”. Globálne teploty sa znižili takmer o jeden stupeň Celzia. Sneh sa rozpustil až v júni a v auguste znovu začalo mrznúť, čo malo za následok neúrodu a hladomor.

Našťastie, podľa vulkanológov dochádza k výbuchom ako Krakatoa alebo Sumbawa iba raz alebo dvakrát za storočie. A globálne sopečné výbuchy takého rozsahu ako na ostrove Santorini iba tri až štyrikrát za tisíc rokov. Ale nik nemôže garantovať, že k takému výbuchu nedôjde niekedy v blízkej budúcnosti.