Duchovno a Politika

Sulík David

Sulík David

autor

23.09.2001 Esoterika

Na pozadí udalosti v Českej Televízií, sa znova pre mysliacich ľudí vynárajú otázky fungovania spoločnosti, postavenia štátu k jednotlivcovi, otázky slobody a svedomia, kde sú vlastne hranice našich práv a povinnosti. Z materialistického pohľadu sú tieto otázky často analyzované a vykladané všetkými možnými spôsobmi, na základe histórie, filozofie, zo sociologického, z právneho a psychologického hľadiska. Problémom materialistických výkladov riadenia spoločnosti je vždy to, že sa vychádza z neexistencie Boha a duchovných svetov a popieranie faktu že idei lásky, dobra, spravodlivosti, čestnosti atď. existujú v duchovných svetoch ako reálne duchovné bytosti, ako duchovné pravzory. Práve zmyslom ľudských zákonov, a pravidiel fungovania spoločnosti by malo byť približovanie sa a čo najväčší súlad týchto zákonov z duchovnými zákonmi. Ak sa základ postaví axióma, že neexistujú žiadne objektívne axiómy, žiadne absolútne pravdy, že všetko je len náhoda a súhra neosobných mechanických síl, potom si môžem vybudovať ľubovolný myšlienkový svet, aký ja osobne chcem a aký sa mne páči bez ohľadu na pravdu. Príkladom je marx-leninizmus, fašizmus, darvinizmus, smery ktoré mali aj svoje zdánlivo vedecké zdôvodnenie s tisíckami kníh, vedeckých ústavov a inštitúcií dokazujúcich svoju pravdu. Výsledky v praxi všetci poznáme. Preto aj stret názorov ľudí v kauze ČT je stret dvoch odlišných názorov na svet.
Ak som vnútorne materialista a formalista je pre mňa prioritou vytvárať a využívať zákony, ktoré mne a mojej strane vyhovujú, aby som mal čo najviac podielu na moci a na riadení spoločnosti, pretože podľa tohoto názoru, spoločnosť a zákony sú len prostriedkom na regulovanie spoločnosti, a kto je najsilnejší ten ma právo z pozície sily určiť tieto zákony. Na druhej strane sú ľudia, ktorý vedia, alebo tušia v srdci že pravda a sloboda je realitou, že je nad zákonom. Bez tohto uvedomenia by nebol ani rok 1989. Láska a sloboda je viac ako zákon. Zákon musí slúžiť láske a pravde. Nie naopak V tom je aj zmysel starého a nového zákona. V Starom zákone Mojžíš priniesol ľudom zákon a ten sa stal základom ďalšieho vývoja ľudstva. V Novom zákone je ústrednou postavou Kristus, ktorý priniesol lásku, ktorý prišiel zákon nie zrušiť ale naplniť zmyslom. Ten zmysel je láska. A práve zákoníci- farizeji sa najviac postavili voči Kristovi, ktorého láska sa stala novým impulzom vývoja sveta. Podstatou Judaizmu tak zostalo uctievanie zákona a tradície, a Talmud sa stal nekonečným výkladom tohoto zákona, kde sa stále dohaduje čo je správne a čo nie. Zatiaľ čo podstatou kresťanstva sa stala láska, kde hlas srdca je viac ako zákon, a keď nevieš ako máš konať, tak srdce a svedomie ti ukáže správnu cestu aj keby mala ísť proti tradícií, proti zákonu aj proti formálnej morálke. Prostí človek s dobrým srdcom je viac ako povýšený znalec všetkých zákonov a pravidiel. Pekným príkladom je aj kauza Billa Clintona s Lewinskou, kde sa ukazuje ako je v USA formálna morálka absolútnou hodnotou, keď sa Clinton stal štvaným zloduchom za prostoduchú milostnú pletku, ale nikto ho neodsudzoval za to, že ako predstaviteľ svetovej veľmoci niesol spoluzodpovednosť za vojnu v Kosove i historickú spoluzodpovednosť za to že USA sú najväčšími znečisťovateľmi sveta, že ich bohatstvo je postavené na ukradnutej pôde a ukradnutých surovinách vyvraždených indiánov a otrockej práce miliónov čiernych otrokov, že USA zhodili 2 atómové bomby, viedli nezmyselné vojny v Korei, Vietname, že majú dvojaký meter pre posudzovanie zasahovania do záležitostí cudzích štátov atď. USA nám nemôžu byť určite príkladom v spôsobe usporiadania štátu, v spôsobe fungovania zákonov v zmysle národného egoizmu. Keď správne je to čo je výhodne pre našu stranu, krajinu za akúkoľvek cenu. Egoizmus sa nemôže stať hlavným zmyslom a motorom riadenia spoločnosti.

Z pohľadu ľudí ktorý sa zaoberajú hľadaním duchovných súvislosti, vystane otázka čo robiť, či má duchovne hľadajúci zasahovať do týchto spoločenských dejov a ako, alebo sa má venovať len oslobodzovaním seba z myšlienkou že svet je len ilúzia a nemá ho zmysel meniť. Pokusom o riešenie týchto problémov z hľadiska duchovnej vedy bolo koncipovanie idei sociálnej trojčlennosti R.Steinerom po 1. svetovej vojne. Spoločnosť rozdelil analogicky k deleniu človeka na telo, dušu a ducha na tri články. Prvým článkom v širšom zmysle sa stala kultúra ( do toho patrí aj náboženstvo, veda, školstvo), druhým právo a riadenie štátu, tretím ekonomika. Tomuto sociálnemu usporiadaniu priradil R. Steiner ideál: slobody, rovnosti a bratstva. Slobodu charakterizuje kultúrny život spoločnosti, ideálom je sloboda slova, sloboda prejavu, kultúry, sloboda náboženstva, školstva, vedy. Zákony, politika a štátna správa by mala zodpovedať ideálu rovnosti, t.j. rovnosť pred zákonom, spravodlivosť, možnosť každého zúčastniť sa na riadení alebo kontrole štátnej správy. Tretím článkom je ekonomika, ktorej ideálom je bratstvo, čiže nie honba za ziskom za každú cenu ale radosť z tvorenia, radosť zo zmysluplného a čestného podnikania, vytváranie hodnôt ( napríklad Baťa sa tomuto približoval ), nie konkurencia, ale spolupráca a pomáhanie slabším podnikom a podnikateľom, solidarita bohatších s chudobnými, idea aby prospech druhých by my bol prednejší ako môj vlastný. Tieto jednotlivé články spoločnosti by mali byť čo najviac nezávisle od seba, ekonomika by nemala ovplyvňovať politiku, politika by nemala určovať ekonomiku, ekonomika kultúru atď. Žiadny článok by nemal príliš dominovať, všetky by mali byť v harmonickej rovnováhe, vo vzájomnom súlade, čo sa vo svete žiaľ nedeje. Príkladom dominovania politiky sú bývalé komunistické krajiny, kde diktatúra štátu určovala charakter zákonov, chod ekonomiky a určovala smer kultúry, pozostatkom tohoto usporiadania dnes po páde komunistického bloku je napr. Kuba, Severna Kórea a čiastočne aj Čína. Dominovanie kultúry a náboženstva, sa v rámci štátu v súčasnosti v oficiálnej forme vyskytuje v niektorých islamských štátoch ako napr. Irán, Afganistán. Príkladom je tiež Tibet, ktorý mal teokratické usporiadanie, kde dominovala a určovala celý život krajiny budhistická kultúra a ekonomika so svetskou politikou hrala zanedbateľnú rolu a nemala na spoločnosť žiadny vplyv. To je tiež extrém, ktorý má svoje historicko-karmické opodstatnenie. V súčasnosti vo svete najviac dominuje jednoznačne ekonomika, ktorá určuje charakter všetkého diania. Peniaze sú absolútnou hybnou silou sveta. Podľa karmických zákonov môžeme ľahko predpovedať, že i táto nerovnováha sa musí vyrovnať. Cieľom sociálneho vývoja teda nemôže byť vytvorenie nejakej idealistickej duchovnej spoločnosti s kastami kňazov určujúcich bežný život spoločnosti ( viď Irán a Afganistán), ani bezduchá diktatúra štátu a zákonov, a ani rozvinutý kapitalizmus s burzami a bankami, kde ceny akcií a nafty určujú kde vo svete bude vojna a kto bude prezident.

Prvým pokusom presadiť ideu slobody, rovnosti, bratstva do života bola francúzska revolúcia. Neuspela, ako aj neuspela v komunistickej podobe. Táto idea nemôže uspieť na len materialistickom základe. Môže uspieť jedine na základe poznania duchovných zákonitosti a osvojenia si tohoto poznania širšími masami obyvateľstva. Dôsledne poznanie duchovných zákonov a ich aplikácia do jednotlivých oborov ľudskej činnosti, by mala byť úlohou výskumných ústavov, škôl, vedeckých a kultúrnych inštitúcií. Toto poznanie by malo byť tak logické jasné a pravdivé, žeby sa stalo hlbokým presvedčením všetkých ľudí, ktorý by sa tak stali nepodplatiteľní a neochvejní v pravde , nie kvôli nejakej abstraktnej morálke alebo preto že je to prekročenie oficiálnych zákonov ale preto, že by boli dobre oboznámený a hlboko presvedčený o fungovaní karmických zákonov.

Ak sa pozrieme na Strednú Európu z hľadiska trojčlennosti, môžeme konštatovať , že po páde komunizmu sa začal relatívne napĺňať ideál slobody, je sloboda slova a prejavu, sloboda náboženstva a sloboda kultúrneho tvorenia. Samozrejme vidíme tu stále snahu o politické ovplyvňovanie a zasahovanie do slobody médií, na druhej strane diktát peňazí ktorý sa prejavuje protikladne nedostatkom peňazí pre kvalitné filmy a vydávanie hodnotných kníh a časopisov, a dostatkom financií pre nezmyselné súťaže krásy a infantilné zábavne show. Je tu celková závislosť médií od reklamy a tým aj od veľkých spoločností. Z tohoto pohľadu je ideálnejšia verejnoprávna TV, pod kontrolou občianskych združení, nadácii a kultúrnych inštitúcií, ako pod kontrolou politických strán. Je veľkou ilúziou, ktorou nás kŕmili a kŕmia ideologickí manipulátori, že súkromné média sú zárukou objektivity, Naopak vlastníci médií sú pod ešte väčším tlakom a vplyvom peňazí a kvôli tomu ochotne aj kolaborujú s politikmi ( viď TV Nova, u nás TV Markíza ). Z hľadiska druhého článku spoločnosti, je ideál rovnosti pred zákonom formálne zabezpečený, ale samozrejme vplyvy korupcie a politiky tu stále hrajú veľkú rolu. Za dostatok peňazí je stále možné byť rovnejší ako druhý. Tretí článok spoločnosti, ekonomický má v súčasnosti najväčší vplyv, ale zároveň sa blíži k svojmu ideálu najmenej zo všetkých článkov. Ideál bratstva je nahradený koristníckym kapitalizmom, bezohľadných podnikateľov a vplyvom monopolov, ktorý držia v rukách ceny, výrobu zmysluplných vecí, nahradzuje špekulovanie s akciami a novodobí vlastníci podnikov sú schopní kvôli jednorázovému vytunelovaniu nechať skrachovať prosperujúci podnik a zničiť tak živobytie tisícom zamestnancov. Ideál bratstva je tak naozaj otázkou až budúcnosti, keď po vyčerpaní všetkých koristníckych spôsobov ekonomiky, bude spoločnosť nútená nájsť nové metódy aj v tejto oblasti. No už i dnes existujú rôzne alternatívne modely riadenia ekonomiky, napr. model bezúročnej ekonomiky, model trvalo udržateľného rozvoja, a i., no verejnosť s nimi zámerne nie je oboznamovaná.

Čo má teda človek, ktorého tieto veci verejne zaujímajú prakticky robiť dnes? Človek, ktorý sám seba považuje za duchovného, je povinný v rámci práce na oslobodzovaní hmotného sveta prispievať k zlepšovaniu stavu spoločnosti v zmysle praktickej aplikácie duchovných poznatkov do jednotlivých oborov ľudskej činnosti. Čiastočne sa to už deje v oblasti fyziky, kde padajú staré predstavy sveta a sú nahradzované čoraz nelineárnejšími a komplexnejšími modelmi ( teória relativity, teória strún, holografický vesmír, morfogenetické polia atď ). V oblasti medicíny je postup pomalší, ale aj tu existujú alternatívy k oficiálnej medicíne uznávajúcej jedine fyzickú podstatu, ktoré berú do úvahy že človek je duchovná bytosť , sú to napriklad homeopatia, fytoterapia, , etikoterapia, pránaterapia, atď. Najdôležitejšia oblasť pre človeka, ktorá potrebuje unáhlene zmenu, je pedagogika, kde systém výchovy je vyslovené materialistický a vedie človeka k jednostrannému zameraniu na výkon a pamäť. Duševná zložka sa úplne vynecháva. Vhodnou alternatívou k tomuto stavu je systém Waldorfských škôl. V ČR už existuje asi 7 základných škôl tohto typu. Najmenej podliehajúcim zmenám je systém riadenia štátu a ekonomiky. Tu by sa malo snaženie ľudí sústrediť pomocou zakladania Občianských združení, nadácii a petičných výborov na zmeny zákonov a to hlavne na reformu celého volebného systému. Ideálom by bolo úplne zrušiť stranícky princíp zastúpenia v parlamente. Je to ilúzia že strana môže efektívne zastupovať záujmy občana. Nie strana zastupuje v prvom rade sama seba. Kritizovala sa a zosmiešňovala v minulosti diktatúra jednej strany, ale aký je to rozdiel oproti straníckemu parlamentarizmu dneška , keď sa dve strany tajne dohodnú a je tu diktatúra dvoch strán, alebo troch. Do parlamentu by mali ísť zástupcovia nie strán ale jednotlivci tzv. nezávislý poslanci samy za seba, ktorý by museli prejsť IQ testami, EQ- testami, a spĺňali ďalšie morálne podmienky. Systém hlasovania by sa mal zmeniť. Nie je predsa možné hlasovať o pravde. Nie je možné hlasovať o tom či 1+1=2 alebo 3. Je predsa exaktne možné určiť najoptimálnejšie znenie zákona a na tom sa v dobrej viere dohodnúť. Napriklad rozpočet, ak nie som viazaný straníckym princípom, budem sa vždy snažiť o to aby bol čo najspravodlivejší pre všetkých. Samozrejme by to chcelo morálne silných poslancov. Tiež poslanec by mohol byť ľuďmi odvolateľný v každom okamihu svojho obdobia. ďalej dôležitým bodom by malo byť presunutie čo najviac kompetencií, na čo najnižšie články samosprávy. Na úrovni štátu by mali zostať právomoci naozaj len pre zahraničnú politiku, bezpečnosť a obranu. Všetko v rátane rozdeľovania financií by malo zostať na samosprávach. Ľudí by to viedlo k väčšej aktivite, samostatnosti a pozornosti pri výbere svojich zástupcov. Silný vplyv by mal mať inštitút referenda, jak na komunálnej úrovni tak na národnej. Dôležité by bolo tiež absolútny prístup k informáciam, všetky úrady a inštitúcie by boli povinné, každému kto prejaví záujem poskytnúť informácie o svojom hospodárení a činnosti, a u verejne pôsobiacich osôb aj ich osobné príjmy a majetky. V oblasti daní by sa mal uplatniť princíp dobrovoľnosti, kde platiteľ dane by si mohol sám určiť na aké účely by dane mohol použiť. Prednosť by mala mať kultúra, veda a školstvo. V oblasti ekonomiky, by sa mali podporovať drobné podniky, remeselné dielne a samostatní poľnohospodári hospodáriaci biodynamickým spôsobom, celkovo činnosti ktoré by nemuseli byť zamerané ma okamžitý zisk, ale tvorili by zmysluplné hodnoty. Mali by sa tiež prijať zákony pôsobiace proti monopolom a veľkým obchodným reťazcom. Bankový systém v súčasnej podobe by nahradila sieť drobných družstevných sporiteľní, ktoré by poskytovali nízko úročené úvery svojim vkladateľom jedine na konkrétne projekty. Absolútne by sa mali zrušiť cenne papiere a obchodovanie s nimi, zrušili by sa burzy a predišlo tak manipuláciam a samoúčelnému hromadeniu peňazí na jednej strane a ochudobňovaniu veľkého množstva krajín na strane druhej. Podpora ekologických zdrojov energie, by bola samozrejmosť. To že sa dá takýto model fungovania spoločnosti aj uskutočniť reálne, o tom svedčí, aj keď zatiaľ v lokálnom merítku dobre fungujúca komunita Damanhur (www.damanhur.org), ktorá môže byť príkladom súladu ekonomického politického a duchovného článku.

Toto všetko sú samozrejme iba námety na zamyslenie a možnosti rôznych kombinácii riadenia spoločnosti s prihliadnutím na miestne danosti je veľa, no už dnes sa dá mnoho z toho dosiahnuť sústredením tlakom občianskych združení, nadácii, vydávaním nezávislých novín, organizovaním petícií a aj protestnými akciami . Príkladom je aj dianie okolo ČT, kde sa angažovanosťou ľudí dospelo k pozitívnym výsledkom. To nech je príkladom, že len vlastnou samostatnou aktivitou z dola a vernosťou pravde je napriek všetkým politickým tlakom možné dosiahnuť výsledky. Všetko je legitímne v zmysle vývoja človeka k slobode ducha a duchovní ľudia by mali stáť vždy v čele týchto snáh.

Další díly