Jupiter a jeho mesiace hotovia pre Zem nukleárne zimy

Anonym

Anonym

autor

20.08.2008 Věda & technologie
        Na Jupiteri, najväčšej planéte slnečného systému, dnes prebiehajú nevysvetliteľné javy. Táto planéta bola celé stáročia tichá. Ale v posledných troch rokoch sa na nej objavili dve nové červené škvrny. Každá z nich je päťkrát alebo desaťkrát väčšia, než Zem. A k tajomným zmenám dochádza aj na jeho mesiaci Európa. Ľadové póly Európy sa v máji t.r. posunuli o 90 stupňov a navzájom si vymenili miesta. Jupiter je jedinou planétou v slnečném systéme, v ktorej hĺbkach prebieha termonukleárna reakcia. Ten proces je podobný, ako v prípade hviezd, i keď Jupiter pritom produkuje oveľa menej energie. Ale slnečný systém bude možno musieť čeliť obrovskej explózii, ak sa vo vnútri tejto planéty niečo udeje. Výbuch dosiahne aj Zem a zničí na nej všetky živé organizmy. K takémuto scenáriu by došlo presne podľa schémy, popísanej Arthurom Clarkeom v epických dielach Odysea. Clarke v tých románoch popisuje, ako sa Jupiter premieňa na hviezdu v dôsledku termonukleárnej reakcie, dôsledkom čoho je vznik života na mesiaci Európa.

 

       Ale ruský vedec zo St. Petersburgu Eduard Drobyševský navyše hovorí, že drastické zmeny môžu prebehnúť aj na ďalšom Jupiterovom mesiaci - Calisto. Jeho ľadová pokrývka môže podľa neho vybuchnúť. V takom prípade by na Zem popadali gigantické kusy ľadu, ktoré by na nej zničili všetko živé. Vedci hovoria, že v minulosti už došlo k výbuchu ľadom pokrytých prirodzených obežníc gigantických planét (Saturn a Jupiter). Dôsledkom tých výbuchov sú kométy, obiehajúce okolo slnka po kratších dráhach.

       "Predstavte si, že náš mesiac by bol pokrytý vrstvou ľadu, hrubou 800 km. Takto typicky vyzerá taká masívna prirodzená obežnica, akou je Jupiterov mesiac Calisto. Ide o špinavý ľad, elektricky nabitý, vďaka jeho pohybu magnetickým poľom v magnetosfére gigantickej planéty. Ľad je veľmi dobrým vodičom, zvlášť keď ide o nečistý ľad. V dôsledku toho v ňom dochádza k elektrolýze", povedal Drobyševský agentúre Ria novosti.

       Ďalej povedal, že k jednej z takých explózií ľadovej pokrývky došlo približne pred 10 000 rokmi na Saturnovom mesiaci Titan. To malo vtedy za následok vytvorenie atmosféry na Titane,ale aj Saturnových ľadových kruhov a niekoľkých komét s krátkodobou obežnou dráhou.

       Jupiterova obežnica Calisto je pokrytá najstarším ľadom zo všetkých prirodzených planetárnych obežníc v našom slnečném systéme. Tá pokrývka zatiaľ nikdy nevybuchla, preto môžebyť presiaknutá vodíkom a kyslíkom (produkt elektrolýzy). Následky výbuchu tejto pokrývky môžu byť pre planétu Zem osudové.

      "Calisto sa nachádza oveľa bližšie k Zemi, než Titan. Explózia jeho ľadovej pokrývky by na zemi spôsobila nukleárne zimy. To by bola hrozná pohroma pre biosféru", povedal Drobyševský.


Převzato: prop.sk