"MLIEKO". Už len slovo samotné vzbudzuje dobrý pocit. "Čo tak dať si veľký pohár mlieka?" Naposledy ste možno túto otázku počuli od niekoho, komu na vás záleží, a iste ste ocenili jeho ponuku dať si mlieko. Všetky záležitosti týkajúce sa jedla a hlavne mlieka, sú obklopené emocionálnymi a kultúrnymi faktormi. Mlieko bolo u každého prvým jedlom. Ak sme mali štastie, bolo to práve mlieko našej matky, ktoré sme pili ako prvé. Mlieko lásky, s láskou dávané a prijímané. Jediná cesta k prežitiu. Ak to však nebolo materské mlieko, bolo to mlieko kravské, či sójové, veľmi zriedkavo kozie, ťavie, či iné. Stali sme sa spoločnosťou mliekoholikov. Takmer všetci. Novorodenci, deti, dospievajúci, dospelí ba dokonca aj starší. Pijeme niekoľko stoviek litrov mlieka ročne a jeme stovky kíl mliečnych výrobkov, ako sú syry, maslo, jogurty a iné. Takmer nikto nemá pochýb, ze pitím mlieka činíme dobro. Dennodenne vidíme obraz zdravých, krásnych ľudí, ktorí nám z televíznych obrazoviek kričia: "Vaše telo potrebuje mlieko". Naše dietné sestry trvajú na tom, že "musíme piť mlieko, lebo potrebujeme vápnik". Takmer všetky školy sa chvália mliečným programom a každá nemocnica má mlieko vo svojom jedálničku. A ako by to nestačilo, naši výživoví odborníci nás od nepamäti učili, že "mlieko je základnou zložkou potravy". Kravské mlieko sa teda stalo "normálnou vecou".
Budete však prekvapení faktom, že väčšina ľudí na tejto planéte nepije a ani nijako kravské mlieko nepoužíva. Ba dokonca, mnohí ani kravské mlieko piť nemôžu, keďže majú ťažkosti s jeho strávením a spôsobuje im rôzne ochorenia. Ak chcete byť na bezpečnej strane, radšej sa pridajte k zvyšujúcemu sa počtu ľudí, ktorí sa rozhodli vylúčiť mlieko a mliečné výrobky zo svojej stravy. Určite to znie čudne, ale vedzte, že človek je spomedzi všetkých cicavcov na zemi jediným, ktorý pokračuje v pití mlieka v dospelosti a pije dokonca mlieko iného cicavca po celý život.
Kto má teda pravdu? Prečo toľko zmätku? Kde môžeme nájsť dôveryhodné odpovede? Môžeme dôverovať predstaviteľom mliekarenského priemyslu? Môžno dôverovat predstaviteľom akéhokoľvek priemyslu? Sú si výživoví odborníci vedomí dôležitých faktov, alebo len jednoducho opakujú to, čo sa dlhé roky učilo na priemyslom zmanipulovaných školách? Existujú tri dôveryhodné zdroje, z ktorých môžeme čerpať kvalitné informácie. Prvým, asi najdôležitejším, je štúdium o prírode. Druhým je štúdium histórie naších predchodcov. A napokon sa musíme pozriet aj na svetovú vedeckú literatúru a na to, čo táto učí o mlieku.
Najskôr sa pozrime na vedeckú literatúru. Od 1988 do 1993 roku vyšlo a v medicínskych archívoch bolo uložených viac než 2700 článkov, kde sa pojednávalo o mlieku. 1500 z týchto článkov sa zameriavalo priamo na mlieko. Ak si nájdete čas na preskúmanie týchto článkov, výsledky vášho hodnotenia budú viac než hrozné. Totižto, ani jeden jediný z autorov týchto článkov nepíše o kravskom mlieku ako o "dobrom jedle", ako nám to neúnavne a nehumánne propaguje mliekarenský priemysel. Všetky články totižto dávajú mlieko do súvislosti s črevnými kolikami, črevným podráždením, črevným krvácaním, anémiou, alergickými reakciami u batoliat a detí a s rôznymi infekciami ako napríklad salmonelóza.
Ešte väčšie obavy spôsobujú virálne infekce a obavy z cukrovky u detí. Taktiež sa pojednáva kontaminácia mlieka kravskými bielymi krvinkami (hnis) a mnohými chemikáliami a insekticídmi. Čo sa tyka detí, články sa sústreďujú na choroby z mlieka, ako rôzne alergie, noso-ušno-krčné infekcie, pomočovanie, astma, črevné krvácanie, kolika a detská cukrovka. U dospelých sa mliekom spôsobené choroby krútia okolo srdcových chorôb, artritíd, alergií, častých prechladnutí, a čo je ešte závažnejšie, leukémií, lymfómov a iných rakovín. Automaticky teda vzniká závažná otázka, prečo sa informácie z týchto odborných prác nedostávajú do uší verejnosti, topiacej sa v sladkej nevedomosti?
Pozrime sa teraz na štúdium prírody. Ta nám jasne ukazuje, ako sa správajú ostatné, voľne žijúce cicavce a taktiež, ako sa správajú ľudia, ktorí ešte stále žijú bližšie k prírode a podobajú sa viac naším predchodcom. Pijú ostatné voľne žijúce cicavce, či ľudia v prírode, mlieko? Nepijú. A napokon, čo nám hovorí história o naších predkoch? Napriek tomu, že sa viackrát potvrdilo, že naších predchodcov ani nenapadlo, aby pili mlieko z iného cicavca (aký múdri boli naši predchodcovia), výkopavky aj napriek tomu dokazujú ich zdravé, silné a žiadnou skeletálnou chorobou nepoškodené kosti. Ak chcete argumentovať tým, že naši predchodcovia sú pre túto štúdiu nepodstatní, vedzte, že dnes naše gény programujú chod nášho tela presne tak, ako to bolo pred pätdesiatimi až stotisícami rokov.
ČO JE MLIEKO?
Mlieko je materské vylučovanie laktózy (ľudovo - výživa pre novorodenca!!!). Nič viac, nic menej. U každého zdravo vyvinutého cicavca sa v matke po pôrode počas krátkej doby (nie počas celého života matky!!!) vytvára mlieko. Keď kojenecké obdobie pominie, mláďatko je učené normálnej, tvrdej strave, ktorú požívajú ostatné cicavce toho ktorého druhu. Uveďme príklad šteniatka. Matka kojí šteniatko len počas pár tyždňov, po ktorých ho učí žrať tvrdú stravu. Vidíme teda, že kojenie vytvorila príroda pre všetky cicavce len na krátku dobu, u zvierat len pre mláďatá a u ľudí len pre novorodencov a dojčatá. Za normálnych, prirodzených okolností teda nie je možné, aby matka akéhokoľvek cicavca produkovala mlieko po celý život a kojila ním svoje dieťa.
JE KAŽDÉ MLIEKO ROVNAKÉ?
Je dôležité, čo za mlieko pijeme. Spoločnosť sa zhodla na kravskom mlieku, kôli jeho, zloženiu, množstvu, chuti atď. Táto voľba sa akosi stala "normálom", požehnaným prírodou, našou kultúrou a zvykmi. Je to však prirodzené? Je rozumné piť mlieko z iného cicavca? Zamyslite sa na chviľku nad tým, či by nebolo dobré piť mlieko z iných cicavcov okrem kravy, napríklad z myši. Alebo nebolo by azda lepšie mlieko zo psa, z koňa či z mačky? Začínate už chápať súvislosti? Samozrejme, nemyslím to vážne, avšak myslím smrteľne vážne, že ľudské mlieko je pre človeka, psie mlieko pre psa, kravské pre teliatka, mačacie pre mačiatka atď. Je jednoznačné, že presne takto to príroda vytvorila a takto to aj myslela. Preto, je treba sa so zdravým úsudkom a hlavne logicky a bez vplivu zmanipulovaných médií, nad touto skutočnostou zamyslieť.
Mlieko nie je len mliekom. Mlieko u každého druhu cicavca je unikátne a špecificky prispôsobené výživovým požiadavkám toho konkretného cicavca. Napríklad, kravské mlieko je niekoľkonásobne (3 az 4 krát viac) bohatšie na proteíny ako ľudské mlieko (čo zaťažuje ľudský organizmus). Obsaahuje 5 az 7 krát viac minerálov (čo tiež zaťžuje ľudský organizmus). Kravské mlieko tiež obsahuje veľmi málo základných mastných kyselín (hlavne dôležitú linoleovú kyselinu) v porovnaní s ľudským mliekom. Nízkotučné kravské mlieko neobsahuje dôležitú linoleovú kzselinu vôbec.
Zkrátka, kravské mlieko nie je dizajnované pre človeka. Mlieko nie je len mliekom tak, ako jedlo nie je len jedlom. Nie je to len dostatočné množstvo potravy, ale je to hlavne kvalitatívne zloženie, ktoré je dôležité pre zdravie a vývoj konkretného cicavca. Biochemici, fyziológovia a žial len malá skupina lekárov konečne prichádza na to, že táto potrava obsahuje dôležité elementy, ktoré pomáhajú konkretnému cicavcovi rozvýjat svoje špecifické vlastnosti. Ľudskou špecifickou vlastnosťou je jednoznačne pokročilý neurologický vývoj a rozvoj a delikátny vývoj motorického systému.
Človek vôbec nepotrebuje taký masívny kostrovo-svalový rast, ako ho potrebuje krava. Treba sa zamyslieť nad výživovými požiadavkami človeka a kravy. Tieto požiadavky sú veľmi rozdielne. Batoľa napríklad nepotrebuje masívny prijem tažkých a organizmus zaťažujúcich proteínov z kravského mlieka, ale potrebuje dôležité výživové látky pre vývoj mozgu, miechy a nervov.
AKÉ ČISTÉ JE KRAVSKÉ MLIEKO?
Pred 50. rokmi vyprodukovala priemerná krava ročne asi 900 l mlieka. Dnes v najväčších mliekarniach "dokáže" krava vyprodukovať ročne až 22000 l mlieka. Ako je to dosiahnuté? Liekmi, antibiotikami, hormónmi, agresívnymi stravovacimi plánmi a špeciálnym oplodnovaním kráv. Najnovšou vysoko technickou vymoženostou na biednych kravách je kravský rastový hormón (bovine growth hormone alebo BGH).
Tento geneticky spracovaný hormón má za úlohu vysoko zvyšovat produkciu mlieka, ale, podľa výrobcu Monsato, tento hormón by nemal mať žiadny vplyv na mlieko a mäso. Ako sa dalo predpokladažť, neexistujú žiadne dlhodobé výskumy vplyvu tohoto hormónu na ľudí, ktorí mlieko pijú. Mnohé krajiny preto tento hormón z bezpečnostných dôvodov zakázali. Jednym zo základných problémov s pridávanim molekúl do tela kravy je, že tieto molekuly vychádzajú von práve v mlieku. Neviem teda, ako sa cítite vy, ale ja by som nerád experimentoval s poživaním BGH.
Tento hormón následovne spôsobuje zápal vemien, výsledkom čoho je nespočetný zvyšok antibiotík v mlieku. Matka každého cicavca, ktorá kojí, vylučuje isté množstvo toxínov do mlieka vrátane antibiotík, pesticídov, chemikálií a hormónov. Každé kravské mlieko taktiež obsahuje krv!!! Inšpekcie len dohliadajú na to, aby hladiny krve v kravskom mlieku neprekročili stanovené hodnoty. Nehoráznosťou je aj to, že kontrolné úrady povoľujú 1 az 1 a pol milióna bielych krviniek na jednen mililiter mlieka. Ak náhodou neviete, tak vedzte, že iný názov pre biele krvinky nachádzajúce sa na nesprávnom mieste je názov HNIS.
Suma sumárum, mlieko ma veľmi, veľmi ďaleko od čistej a zdravej stravy, je to jednoducho chemický, biologický a bakteriálny koktail. Ako vieme, hovorcovia mliekarenských korporácií tvrdia, že to všetko je v najlepších normách. Jerome Kozak hovorí, "Stále si myslím, že mlieko je najbezpečnejším produktom, ktorý máme".
Iný, pravdepodobne menej zaujatí výskumníci však zistili následujúce: 38% vzoriek mlieka z desiatich miest bolo kontaminovaných sulfa liekmi alebo inými antibiotikami (Centre for Science in the Public Interest and The Wall Street Journal, Dec. 29, 1989)... Podobná štúdia vo Washongtone odhalila 20 percentnú kontamináciu mlieka (Nutrition Action Healthletter, April 1990). Musíme znovu spomenút nepríjemnú vec. Je zrejmé, že kravy sú postihované nekonečnými infekciami vemien, čo je liečené antibiotikami (ATB). Francúzska štúdia uvádza, že keď bol krave podaný penicilín, ten sa stále ukázal v mlieku aj po 4-7 dojeniach. Vypracovené analýzy bunky mlieka zo zapaleného vemena potvrdili, že v mlieku je pritomný hnis. Ľutujem, ale takto to piše správa, len to zaobaľuje do nezrozumiteľného jazyka: "makrofágy obsahujúce mnohé vakuolové a fagocytózne častice".
JE TO HORŠIE A HORŠIE.
Americká akadémia pediatrie vydala správu o používaní kravského mlieka počas dojčenia (Pediatrics 1983: 72-253). Hoci neboli schopní vysvetlit, prečo mlieko počas dojčenia odporúčajú, odporúčajú ho i naďalej! Iný pediater, Dr Frank Oski, oponoval často vyskytujúcimi sa problémami žalúdočnočrevnej straty krvi u batoliat, nedostatok železa, opakujúce sa brušné bolesti, mliečné infekcie a kontaminácie a dodal: Prečo to mlieko dávame deťom? Je veľmi hlúpe a nebezpečné hľadieť do tváre nebezpečiu vyplývajúceho z kravského mlieka a pritom ho podávať deťom. Je najvyšší čas skončit s týmito ľudskými a tak nehumánnymi experimentami s ľudskou výživou. Mlieko sa dojčatám nesmie podávať, keďže je spojené s anémiou kôli nedostatku železa, ďalej s žalúdočnočrevným krvácaním a rôznymi alergiami.
V roku 1992 Dr Benjamin Spock, prevdepodobne nauznávanejší pediater v histórií šokoval svet, keď začal hlásať, aby sa dojčatá ďaleko vyhýbali kravskému mlieku. "Chcem odkazať všetkým matkám na celom svete, že kravské mlieko je nebezpečie pre ich deti. Ludské mlieko je pre dieža to najlepšie. Svet musí dať prednosť zdraviu pred ekonomickým ziskom z predaja mlieka".
INÉ PROBLÉMY.
Všetci rodičia sa obávajú cukrovky u vlastných detí. Kanadský prieskum v Americkom Žurnale Klinickej Výživy (Marec 1990) popisuje "významnnú súvislosť medzi konzumovaním kravského mlieka a detskou cukrovkou". Prieskum taktiež nenašiel takmer žiadny výskyt cukrovky u detí, ktoré boli kojené materským mliekom dostatočne dlho. Ďalšia štúdia (Diabetes Research 7(3): 137-140 Marec 1988) hovorí o vysokom obsahu kravských protilátok v detskom krvnom sere. V r. 1992 sa v Britskom Medicínskom Žurnále objavila fascinujúca správa o kontranstných rozdieloch výskytu cukrovky typu A u deti, ktoré emigrovali do Anglicka. Výskyt cukrovky bol u anglických detí 10 krát vyšší ako u pakistánskych detí.
Čo spôsobilo túto cukrovku? Nuž, niektorí autori správ tvrdia, že "výziva u anglických pakistáncov zmenená nebola". Veríte niečomu takému??? Myslíte si, že dostupnosť mlieka a mliečnych výrobkov, cukru a tukov je rovnaká v Pakistane ako aj v Anglicku a že produkty z pakistánakych a anglických obchodov su rovnaké??? Ja tomu neverím ani na minútu. Je známe, že každé prisťahovalecké dieťa v Anglicku čoskoro podľahne anglickej strave a teda aj mlieku. Niektori si dovolia tvrdiť, že za výskyt cukrovky typu A je zodpovedná chladná anglicka klíma a teda znížená imunita, čo spôsobuje infekcie a následne cukrovku. Prečo nik nespomenie infikované anglicke mlieka? Prečo sa len pár autorov hamblivo vyjadrilo, že mlieko predsa len môže byť zodpovedné za cukrovku?
...preklad je nedokonceny...
Dr Robert M. Kradjian
Riaditeľ divízie prsníkovej a všeobecnej chirurgie
Seton Medical Centre #302 - 1800 Sullivan Ave.
Daly City, CA 94015 USA
Převzato: http://www.badatel.sk
Translation: Damian
partner Matrix 2001
