Selektívna organizácia Memri

       Už nejaký čas dostávam malé darčeky  od štedrého inštitútu v Spojených štátoch. Sú to kvalitné preklady z arabských novín, ktoré inštitút posiela mailom každých pár dní, úplne zadarmo. Tieto emaily chodia tiež politikom, akademikom ako aj množstvu iných novinárov. Správy, ktoré obsahujú sú zvyčajne zaujímavé.  Kedykoľvek dostanem mail od inštitútu , niekoľké moji kolegovia z Guardianu ho  dostanú tiež a prepošlú mi ho, občas priložia poznámku, že ak mám záujem, mohol by som príbeh skontrolovať  a napísať o ňom viac. Ak takáto poznámka príde od vysoko postaveného kolegu, zanechá vo mne pocit, že by som o tom skutočne napísať mal. Jeden taký príklad je z minulého týždňa, kde v preloženom článku od inštitútu stálo, že Sadám nechával vojenským dezertérom odrezať uši.

       Organizácia, ktorá tieto preklady posiela sa nazýva Middle EAST Media Research Institute (Memri), má sídlo vo Washingtone a nedávno otvorila kancelárie v Londýne, Berlíne a Jeruzaleme.

      Jej práca je dotovaná z daní amerických poplatníkov, pretože  ide o "nezávislú, nestrannú a neziskovú" organizáciu, ktorá na základe amerického zákona má štatút "tax deductible." (možnosť odpočtu z daní). Jej cieľom je podľa jej stránky prepojiť jazykový most  Blízkeho východu so západom - kde len málo ľudí hovorí arabštinou..."

      Napriek týmto veľkolepým prehláseniam, je tu niekoľko vecí, ktoré sa sám seba vždy pýtam, keď zablúdim na ich stránku. Prvá je tá, že ide o záhadnú organizáciu. Webová stránka neposkytuje žiadne mená, kontakty, dokonca ani adresu kancelárie. Príčinou tohto utajenia je podľa bývalého pracovníka, aby "samovražedný útočník nevošiel priamo dnu v pondelok ráno." Zdalo sa mi to ako zbytočne tvrdé opatrenie na organizáciu, ktorá si kladie za cieľ "jazykové premostenie Blízkeho východu so Západom."

      Druhá vec, ktorá ma zarazila, je že príbehy, ktoré  Memri vybral na preklad sú písané podľa rovnakej šablóny: buď zobrazujú charakter Arabov v zlom svetle alebo nejakým spôsobom robia agendu Izraelu. V tomto presvedčení nie som sám.

     Ibrahim Hooper z Výboru pre americko-islamské vzťahy povedal novinám Washington Times: "Zámer Memri je nájsť najhoršie možné citáty a články z moslimského sveta a čo najviac ich rozšíriť."

     Memri samozrejme tvrdí, že chce povzbudiť umiernenosť tým, že zvýrazní prípady netolerancie a extrémizmu. Ak to je pravda, potom by podobné články mali byť publikované aj v hebrejských médiách. Napriek tomu, že Memri tvrdí, že poskytuje aj preklady z hebrejských médií, nepamätám sa, žeby som nejaké dostal.  Dôkazy zo stránky Memri spochybňujú aj ich proklamovanú nestrannosť. Okrem podpory liberálnej demokracie, občianskej spoločnosti a slobodného trhu, inštitút zdôrazňuje tiež "pokračujúcu dôležitosť sionizmu pre židovský národ a štát Izrael."

      Toto stránka tvrdila, avšak slovo "sionizmus" bolo už vymazané. Pôvodnú stránku však je možné nájsť v internetových archívoch.

      Dôvod na utajenosť Memri sa stane jasnejším keď sa pozrieme na ľudí, ktorí sú za ňou. Spoluzakladateľ a prezident Memri je Izraelčan Yigal Carmon.

      Pán Carmon strávil 22 rokov v izraelskej vojenskej rozviedke a neskôr slúžil ako poradca v otázkach terorizmu dvom izraelským premiérom - Jitzákovi Šamírovi a Rabínovi.

      Ak sa pozrieme do internetových archívov na mená ďalších spolupracovníkov Memri, nájdeme tam ďalších šesť mien, z ktorých traja podľa stránky slúžili v izraelskej špionážnej službe.

      Zo zvyšných troch slúžil jeden v izraelskej armáde, jeden má akademické pozadie a posledný šiesty je bývalý komik.
Ďalším spoluzakladateľom je Meyraw Wurmser, ktorý je zároveň riaditeľom Centra pre Blízky východ  Inštitútu Hudson v Indianapolise. Do správnej rady Inštitútu Hudson sa nedávno pripojil aj Richard Perle. Pani Wurmserová je autorkou akademickej správy nazvanej Môže Izrael prežiť post-sionizmus? , v ktorej tvrdí, že ľavicoví izraelskí intelektuáli predstavujú pre štát Izrael "viac ako prechodné nebezpečenstvo", pretože podkopávajú jeho vôľu na sebaobranu.

      Pokiaľ viem doposiaľ nikto nespochybnil presnosť prekladov z Memri. Email, ktorý sme dostali minulý týždeň o odrezávaní uší Sadámom Husajnom bol vyňatý z dlhšieho článku v arabských novinách al-Hayat od Adil-a Awadh-a, ktorý tvrdí, že má o tom informácie z prvej ruky.

      Bol to ten typ správy, ktorú západné médiá radi preberajú bez toho, aby ju skontrolovali, najmä v súčasnej atmosfére vojny. Možno je pravdivá, avšak volá po troche obozretnosti.  Pán Awadh nie je práve nezávislým novinárom. Je členom  Iraqi National Accord, čo je exilová skupina, ktorú podporovali Spojené štáty, čo ani al-Hayat, ani Memri nespomenuli.

     Toho roku sa Memri podarili dva vynikajúce propagandistické kúsky proti Saudskej Arábii. Prvý bol preklad článku z novín al-Riyadh, kde novinár písal, že židia používajú krv kresťanov a moslimov v čase svojho sviatku Purim.  Memri tvrdil, že noviny sú vládne (v skutočnosti sú súkromné), čím dával najavo, že článok bol akýmsi spôsobom oficiálne schválený.

      Šéfredaktor novín  sa vyjadril, že článok nevidel, pretože v tom čase bol v zahraničí, okamžite sa však ospravedlnil a novinára vyhodil, škoda však spôsobená bola.

      Ďalší prípad - Memri preložil báseň, ktorú opísal ako "chválenie samovražedných útočníkov". Či toto bol skutočný odkaz básne je otázkou jej  interpretácie. Ďaleko pravdepodobnejšie to mohlo byť odsúdenie politickej neefektívnosti arabských vodcov.

     Vysvetlenie v podaní Memri však prebrali všetky západné médiá.

     Tieto incidenty by sa nemali posudzovať izolovane. Sú súčasťou  budovania prípadu proti západu a jeho presviedčania, aby arabský svet posudzoval ako nepriateľa a nie ako spojenca.

     Je to kampaň, ktorú americkí neokonzervatívci a izraelská vláda pretláča už dlho. Každý, kto číta pravidelne arabskú tlač vie, že Memri účelovo vyťahuje veci, ktoré sa hodia ich agende a nereprezentujú obsah novín ako celku.

     Nebezpečenstvo spočíva v tom, že mnohí senátori, kongresmani a "tvorcovia verejnej mienky", ktorí nečítajú arabskú tlač, avšak dostávajú emaily od Memri, majú pocit, že tieto extrémne príklady predstavujú stanovisko arabských vlád.

      Pán Carmon je dychtivý ich v tomto podporiť. V apríli vo Washingtone, vo svedectve pre Kongresový výbor medzinárodných vzťahov okrem iného vypovedal, že "Kontrolované médiá arabských vlád prenášajú nenávisť  voči západu, najmä Spojeným štátom americkým. Pred 11. septembrom bolo pravidelne možné nájsť  články, ktoré volali po teroristických útokoch proti Spojeným štátom."

     Bohužiaľ  na základe podobného povrchného generalizovania je dnes tvorená zahraničná politika Spojených štátov.