VEK PEŇAZÍ A VEK CISÁROV

      Nemecký mysliteľ Oswald Spengler (1880-1936) bol toho názoru, že vysoko rozvinuté kultúry sú živými organizmami, a tak rovnako ako ľudský jedinec, aj tie prechádzajú zrodom, rozvojom a napokon úpadkom a zánikom; že všetky predchádzajúce určujúce kultúry sa vyvíjali a skončili podobným spôsobom a to isté čaká aj kultúru západnú. Spengler sa nazdával, že vyvrcholenie vývoja istej skupiny ľudí s príbuznou dušou sa napokon prejavuje osobitou "kultúrou", najvyššie rozvinutou v tom čase, kedy existuje. A tá sa napokon vždy nutne vyvinie do "civilizácie", pre ktorú sú typické drastické sociálne prevraty, masové hnutia, sústavné vojny a krízy.

      V štádiu civilizácie sa budujú obrovské mega-mestá, vysávajúce životadarnú silu, intelekt a dušu z vidieckeho okolia. Obyvatelia mestských konglomerácií, ktorí v tomto štádiu už predstavujú väčšinu obyvateľstva, to sú zväčša materiálne založení jedinci bez koreňov, bez duše a bez boha, ktorí najviac milujú len seba. Medzi týmito sa potom rodia "podľudia" (nevedomí pešiaci), takí typickí pre umierajúcu kultúru.

      S fázou civilizácie sa dostavuje vláda "peňazí" a pre ne typické prostriedky v podobe dvojčiat, ktorými sú demokracia a tlač. Peniaze panujú nad chaosom a len "peniaze" z neho získavajú. Peniaze pri moci a ich pešiaci pohŕdajú skutočnými nositeľmi kultúry - tými, ktorých duše sa stále ešte zhodujú s kultúrnou dušou - a robia všemožné, aby ich zlomili, až napokon masová kultúrna duša skoncuje s diktatúrou peňazí.

      Civilizačná fáza napokon končí vekom cisárov, ktorým nepriamo dopomôže k moci vláda "peňazí", keďže ľudia hľadajú východisko z tej neblahej situácie a chcú mať na čele vodcov iného druhu. S objavením sa "cisárov" sa opäť vracia autoritatívna vláda, pojem cti, služby a uvedomenie si dôležitosti "krvi", čo predstavuje koniec demokracie. S touto fázou civilizácie sa dostavuje "imperializmus", kedy "cisári" so svojimi stúpencami jeden proti druhému bojujú o kontrolu nad Zemou.

     Sklamané masy napokon začnú veľké mestá opúšťať a vracajú sa späť k zemi, spoliehajú sa zase na pôdu, ako kedysi ich predkovia.

     Spengler sa nazdával, že Západ sa momentálne nachádza v štádiu "civilizácie", ktorá sa podľa neho dostavila s Napoleonom. Vo svojich dielach upozorňoval na tento fakt akoby vo forme výstrahy populácii a vyzýval k likvidácii moci "peňazí" a ich "demokracie". V oblasti politiky nemajú "peniaze" čo hľadať. V pojednaní pod názvom "Prušianizmus a socializmus" vyslovil názor, že konzervatívci a socialisti by nemali proti sebe bojovať na opozičných stranách, ale spojiť sa dohromady a snažiť sa o vytvorenie spoločnosti, založenej na "nemeckom" socializme, nie na marxisticko-materialistickom.

      Taká spoločnosť by bola založená na unikátnej nemeckej pracovnej etike, disciplíne a na organických vrstvách, nie na "peniazoch". Tento "pruský" socializmus sa staval proti kapitalistickej anglickej etike a proti marxistickému socializmu, ktorého idey Spengler pokladal za "kapitalizmus pre proletariát".

      Spengler nebol stúpencom Hitlera a pokladal vtedajší nemecký nacionálny socializmus za nezrelý, čo sa vraj prejavuje fascináciou dychovkovými pochodmi a vlasteneckými heslami, ale filozofický význam nových imperatív veku im uniká. O Hitlerovi údajne povedal, že Nemecko potrebuje hrdinu, nie heroického tenora. V júli 1933 sa s ním osobne stretol, ale po niekoľko hodinovej diskusii odchádzal sklamaný.

     Neskôr v knihe "Hodina rozhodnutia" (1933) opatrne a nepriamo vyjadril toto sklamanie z nového režimu. Nacionálny socializmus sa mu zdal byť príliš "nemecký" svojím charakterom, nie dosť európsky. V knihe predvída II. svetovú vojnu a upozorňuje na to, že nacionálni socialisti si dostatočne neuvedomujú povahu mocných nepriateľských síl mimo Nemecka, ktoré sa zmobilizujú proti nim a napokon ich zničia.

      Kniha mala na verejnosti úspech, ale vrchnosť ju neskôr zakázala šíriť a predávať. Vtedajšia vláda nemala záujem o "pesimistické" diela, v ktorých sa predvídal neodvratný zánik západnej civilizácie - keď oni sa práve s nadšením púšťali do jej "záchrany". Spengler, ako mnohí iní nemeckí myslitelia, tiež vkladal nádeje do Ruska, ktoré sa po zániku západnej civilizácie prebudí a preberie štafetu vývoja: bude nasledujúcou určujúcou kultúrou. Ale o takú vzdialenú budúcnosť sa v Nemecku vtedy staral len málokto.

      Vo veku "peňazí" sa na budúcnosť nemyslí; všetci sú príliš zaneprázdnení naháňaním osobných výhod. A elity sú posadnuté prisvojovaním si bohatstva iných krajín, psychickým ubíjaním obyvateľstva a znižovaním jeho vzdelanostnej úrovne, aby sa z nich postupne stali poslušní nevoľníci a napokon im mohli bezpečne vládnuť "cisári".