DOPAD ZMIEN V MAGNETICKOM POLI NA ŽIVOT NA ZEMI

      V posledných rokoch sa vo vedeckých kruhoch teoretizuje o nastávajúcom repolarizovaní zemského magnetického poľa, čo sa už v minulosti veľakrát stalo.  Pokles intenzity magnetického poľa je čoraz rýchlejší a magnetické póly sa rýchlejším tempom presúvajú na iné miesto.  Severný magnetický pól sa posúva od Ameriky smerom k Sibíri - čo by potvrdzovalo teóriu niektorých mysliteľov z 19. storočia, že budúci geografický pól sa v budúcnosti bude nachádzať približne tam, kde je teraz hlavné mesto Mongolska - Ulanbátár. Klesanie intenzity a presúvanie magnetických pólov môže značiť nastávajúcu repolarizáciu - vzájomnú výmenu kladného (severný) a záporného (južný) pólu.  Takáto prudká repolarizácia by však vyvolala veľký chaos - čoho predvojom je už teraz pre väčšinu ľudí nepochopiteľný úhyn zvierat a vtákov.

      Živočíchy sa orientujú podľa magnetických siločiar a keďže tie sú v poslednom čase nestále a vlnia sa; keďže v magnetickom poli vznikajú veľké priehlbiny a dokonca na niektorých miestach dochádza aj k miestnym repolarizáciám, v živočíšnom svete vládne zmätok a panika. Veľryby a delfíny často končia na plytčine, mnohé cicavce očividne hladujú i pri dostatku potravy, vtáky hromadne padajú z oblohy vo veľkých kŕdľoch ako kameň, sťahovavé vtáctvo očividne blúdi a objavuje sa na miestach, kde by za normálnych okolností nikdy nebolo a dokonca sa stratil aj dobiedzavý hmyz, o ktorom vedci hlásajú, že je takmer nezničiteľný.

     Zvieratá už jednoducho nemôžu dôverovať svojím prirodzeným inštinktom; nenachádzajú potravu a vodu tam, kde ju predtým vždy zvykli nájsť, nevedia sa v dobre známom prostredí správne orientovať, a tak sú potom v dôsledku toho agresívne - dokonca aj zvieratá domáce. Nikdy predtým nebolo zaznamenávaných toľko útokov domácich psov alebo navonok nevysvetliteľného správania inak miernych, zdomácnelých zvierat.

     Maggie McKeeová v časopise New Scientist píše, že v minulosti výmena pólov prebiehala rozdielne, adekvátne k zemepisnej dĺžke. Najrýchlejšie údajne prebiehala na rovníku (celý proces trval okolo 2 000 rokov), najpomalšie na póloch (asi 11 000 rokov).  Na Zemi už prebehlo takýchto repolarizácií niekoľko sto a k poslednej došlo pred 780 000 rokmi.  Vedci však zatiaľ nevedia, čo výmenu vyvoláva.
Okrem zmien v magnetickom poli, ktoré teraz spôsobujú zmätok vo všetkých ríšach, je tu navyše aj hrozba kozmického žiarenia, ktoré by v prípade repolarizácie zasahovalo Zem.  Niektorí vedci sa nazdávajú, že v takom prípade môže Zem ochrániť slnečný vietor, ale ten zase spôsobuje veľké škody elektronickej infraštruktúre, takže ľudia by sa zrejme museli naučiť žiť bez elektrického prúdu a iných vymožeností modernej doby.

     Astronómovia Guido Birk a Harald Lesch vytvorili prognostický počítačový program, čo by sa asi udialo, keby sa magnetické pole dočasne stratilo. Podľa ich prognózy by sa v prípade dočasného zániku magnetického poľa obvinul okolo planéty ako ochranný plášť slnečný vietor (pozostávajúci z nabitých častíc a žeravej plazmy).  Ale ten je pre život v dnešnej podobe veľmi škodlivý; to by zrejme spálilo všetku úrodu na poliach a usmrtilo ľudí, ktorí by sa nachádzali nechránení vonku.  A táto teória nevysvetľuje, prečo sa slnečný vietor neobvinul aj okolo Marsu, ktorého magnetické pole je momentálne na minime.  Mars sústavne bombarduje slnečný vietor, v dôsledku čoho je takmer sterilný, ani len mikroskopický život tam neexistuje.

     A v poslednom čase sa potvrdila aj iná náväznosť: zvýšená frekvencia výskytu slnečných škvŕn zodpovedá zvýšenému počtu zemetrasení.  Predpokladá sa, že slnečná plazma a nabité častice menia celú našu geosféru.  Nabité kozmické častice sa ukladajú pozdĺž magnetických siločiar a potom posúvajú smerom k severnému magnetickému pólu.  Tam klesajú v zhode so siločiarami, prenikajú do zemského jadra, ktoré aktivizujú a potom sa posúvajú vnútrom Zeme smerom k južnému pólu, kde opäť vychádzajú von do priestoru.  Al Gore mal teda kedysi pravdu, keď tvrdil, že Zem sa zohrieva "odspodu".  Práve týmto spôsobom vzniká El Ňino, preto sa oceány zohrievajú - zvlášť v oblasti rovníka.
A zohrievanie zemského jadra má potom za následok rozpínanie planéty a s tým súvisiace zemetrasenia.  Dnes je tu už veľa dôkazov, že práve toto sa dnes deje.  Vedci zaznamenávajú na mnohých miestach inak nevysvetliteľný únik plynov spod povrchu planéty (hlavne metánu) a počet zemetrasení sústavne narastá.