ZAKÁZANÁ ARCHEOLOGIE

      Svet okolo nás sa prudko mení a učebnicové poznatky, platné ešte pred pár rokmi, dnes vyvracia nové poznanie, a to v mnohých oblastiach. Vari najvýraznejšie sa to prejavuje v oblasti fyziky, medicíny, ale aj v pohľade na našu dávnu minulosť a existenciu rozumných bytostí na našej planéte. Mnohí čitatelia nám píšu, kde možno získať ďalšie informácie o knihe Zakázaná archeológia autorov Michaela Crema a Richarda Thompsona. Nečudujem sa im, pretože táto kniha protirečí doterajším archeologickým dogmám, podľa ktorých súčasný človek, homo sapiens sapiens, obýva Zem sotva stotisíc rokov. Na toto tvrdenie akademickí vedci hľadia s určitým podozrením. Právom? Pozrime sa na tvrdenia spomínaných autorov.

 

       Šokujúce dôkazy

      Cremo a Thompson tvrdia, že na Zemi už pred miliónmi rokov existovala vysokovyvinutá civilizácia. Toto tvrdenie podopierajú viacerými dôkazmi. K týmto dôkazom treba predovšetkým zarátať:  

* Odtlačok topánky pochádzajúci spred sto miliónov rokov . Výrazne vidieť podvojný steh, ktorým bola obšitá podošva topánky. 

* Kostru človeka vysokého štyri metre. Čeľusť tohto človeka mala po dva rady zubov.  

* Kovové gule datované na 2,8 miliardy rokov . Na povrchu gúľ vidieť výrazné priehlbiny prebiehajúce guľami ideálne rovno ako rovnobežky, ktoré nijakým spôsobom nemohli vzniknúť prirodzeným spôsobom. Vedci ich získali z minerálnych ložísk v Afrike.

    Ďalším dôkazom, ktorý predkladajú spomínaní autori, sú niekoľko sto kilometrov dlhé chodby, také tesné a úzke, akoby boli vyhĺbené trpaslíkmi. Po týchto chodbách môžu chodiť iba trojročné deti. Pretože je ťažké pomyslieť na to, žeby nejaká kultúra odvrhla malé deti, je jediným vysvetlením to, že ich používala nejaká civilizácia trpasličích ľudí. To nie je nemožné, ako nás presvedčili objavy českého cestovateľa Arnošta Vašíčka, o ktorých sme už neraz písali. Navyše v spomínaných chodbách sa našlo veľa malých predmetov každodennej potreby, napríklad miniatúrne hroty striel a mnohé ďalšie.

     Podobných artefaktov, ktoré vo svetle oficiálnej vedy možno nazvať anachronizmami, čiže predmetmi nehodiacimi sa do čias, v ktorých existovali, opísali autori viac. Pretože však akademická veda nepripúšťa iné argumenty ako tie, ktoré sama používa, autorov Zakázanej archeológie mnohí vedci verejne vysmiali. Vyčítajú im diletantstvo a základné nedostatky vo vzdelaní.

 

     Veda kontra mytológia

     Je pravda, že v niektorých prípadoch sa autori knihy dávajú trocha unášať fantáziou. V istom rozhovore povedali, že súčasná archeológia odhaduje vek Zeme približne na 4,5 miliardy rokov. Podľa staroindických kníh má naša planéta dve miliardy rokov (autori knihy sú členmi Bhaktivedanta Institute, ktorý je vedeckou odnožou Medzinárodného združenia vedomia Krišnu; pokúšajú sa dokázať pravdivosť tvrdení zapísaných vo védskej literatúre. Nevedno, či sa im to stopercentne podarí, ale senzačné fakty, ktoré odhalili, protirečia názorom oficiálnej archeológie).

     Je ťažké zistiť, kto má pravdu: archeológia alebo sanskritské zdroje. Dôležité je, čo z týchto rozporov vyplýva. Napríklad, ako je možné, že vek Zeme má iba dve miliardy rokov, ale vek spomínaných gúľ je oveľa vyšší? Práve toto považujú mnohí vedci za nezmysel a vyčítajú to Cremovi a Thompsonovi. Otázkou však je, prečo by tieto gule nemohli byť staršie, ako je naša planéta. Ak existujú ľudské kostry spred mnohých miliónov rokov, znamená to, že na Zemi skutočne kedysi existovala vysokovyvinutá civilizácia, ale nikde nie je povedané, že musela vzniknúť na Zemi!

     Mýty a legendy väčšiny kultúr sú plné správ o bytostiach prichádzajúcich z neba. Možno sa o nich dočítať aj v Biblii. Gule mohli byť prinesené na Zem cudzou civilizáciou. Kedy a prečo, to je už iná otázka.

 

      Prečo po nich nič nezostalo?

     Viacerí vedci argumentujú tým, že po spomínanej vysokorozvinutej civilizácii vlastne nič nezostalo. Pýtajú sa: ,,Keď pretrvali stopy nožičiek trilobitov v piesku z éry kambria, prečo nezostali po tejto civilizácii metalurgické pece, cesty, múry domov a iné artefakty? Protiargument znie: odkiaľ môžeme vedieť, že nepretrvali?

     Najzaujímavejšie múry a ulice sa nachádzajú v oblasti Bimini -- Andros --- Miami, čiže tam, kde sa podľa legendy potopila Atlantída. Profesionálny potápač doktor Ray Brown, blízky priateľ a spolupracovník Jacquesa Cousteaua, v roku 1970 natrafil v spomínanej oblasti na pyramídu, ktorá bola vyššia ako pyramída Cheopsova (písali sme o tom pred niekoľkými rokmi); na jej vrchole bol obrovský rubín a vnútri kamenný stôl a kreslá.

    Sama Cheopsova pyramída je dôkazom existencie akejsi prastarej kultúry, pretože časť egyptológov je presvedčená, že Cheops túto pyramídu nedal postaviť. Existuje viacero hypotéz, kedy táto pyramída vznikla, o tých sme už v súvislosti s ňou takisto neraz písali. Takýchto a podobných argumentov je veľa. Ak je však zo sto dôkazov jeden nesprávny či falošný, neznamená to, že aj ostatných 99 treba odmietnuť. Nezabúdajme, že akademickým vedcom sa veľakrát stalo, že museli písať učebnice znova. Vždy to však robili pod tlakom nepopierateľných faktov.

     Novým poznatkom sa podrobili astronómovia, posunúc Zem z centra vesmíru na okraj málo významnej galaxie, podrobili sa aj fyzici, keď prijali nové teórie (veľkého tresku, relativity a iné), ktoré obrátili hore nohami dovtedajšie vnímanie skutočnosti. Podrobia sa aj archeológovia. Je to len otázka času.

 

     Život je ako rieka

    Život človeka prirovnáva k rieke. Chvíľa nášho zrodenia je prameňom rieky a jej ústím je smrť. Prúd rieky -- to je náš život. Spočiatku je rieka úzka, ale tak, ako získavame skúsenosti, sa rozširuje, objavujú sa v nej víry, ostré skaly, plytčiny -- to sú choroby, nehody, zlé rozhodnutia. Rieka preteká dvoma brehmi, to sú naše obmedzenia -- hranice našich schopností, talentov, možností. Spoza nich nemôžeme vystúpiť. Plávame po tejto rieke loďkou bez kormidla, vidíme najbližší meander rieky, ale nevieme, čo nás za najbližšou zákrutou čaká. Loď sa po ceste môže rozbiť o skaly, uviaznuť na plytčine, môže ju zachytiť vír. A taký je aj život. Ale ak budeme vedieť, čo nás čaká za zákrutou, vďaka správnemu konaniu sa nám podarí vyhnúť sa nebezpečenstvu.

     Konstanty Fomaidis sám seba nenazýva jasnovidcom, ale prognostikom. Hovorí, že úlohou prognostika je pozrieť sa za zákrutu a povedať, čo treba robiť: zrýchliť či spomaliť, zahnúť doprava, aby sme sa vyhli víru. Navyše prognostik povie plaviacemu sa, či sa v ňom skrýva nejaký talent, ktorý mu umožní vplávať do širokých, pokojných vôd životného úspechu.

    K tomuto bývalému sociológovi, ekonómovi a chemikovi dnes prichádzajú ľudia z celého Poľska. Mnohí z nich pracujú v zamestnaní, ktoré vôbec neprislúcha ich schopnostiam a možnostiam. To spôsobuje, že sú nešťastní. On im pomáha znova sa nájsť.

     Hovorí: ,,Pred pár rokmi ku mne prišiel mladý dvadsaťročný chlapec, ktorý mi povedal, že je nezamestnaný, nemá žiadne peniaze a nevie, čo má urobiť so svojím životom. Overil som si jeho možnosti a zistil som, že má veľké schopnosti hľadať ľudí pomocou kyvadielka. Dokonca aj mŕtvych. Povedal som mu to a poslal ho, kam treba. Teraz je konzultantom vojvodského veliteľstva polície a má veľké úspechy pri hľadaní a nachádzaní ľudí."

 

      Lepší ako tomograf

      Keď Konstanty Fomaidis diskutoval o prútikárstve s jedným lekárom, šéfom kardiologického oddelenia, len tak, zo žartu mu povedal, že on a kyvadielko sú lepší ako tomograf. Lekár, samozrejme, protestoval, a tak ho prognostik zdiagnostikoval pomocou kyvadielka. Lekár poctivo priznal, že všetko súhlasí a začal porovnávať náklady na nákup tomografu a jeho obsluhu s nákladmi na liečiteľa s kyvadielkom.

     Stáva sa, pravda, že aj prognostik sa zmýli, býva to však zriedkavo. Keby to bolo inak, nespolupracoval by s onkologickou klinikou v jednom z najväčších miest Poľska. Dokáže totiž určiť druh nádoru a šance prežitia pacienta po operácii. To je veľmi dôležité, pretože dáva pacientovi nádej a vieru. A práve viera je tým, čo väčšinou rozhoduje o vyzdravení.

    Pred dvoma rokmi prišla k nemu pani po šesťdesiatke s prosbou, aby ju diagnostikoval. Zistil, že ide o pokročilú rakovinu štítnej žľazy. Nevedel, či jej to má povedať, ale pani naliehala, tak jej vysvetlil, o čo ide. Ukázalo sa, že o tom už vedela od lekárov. Prišla si iba potvrdiť diagnózu. Podľa lekárov mala pred sebou iba tri mesiace života. Vtedy jej povedal: ,,Nie je to pravda, vidím, že môžete žiť oveľa dlhšie. Treba sa iba liečiť chemoterapiou, ale aj nekonvenčnými metódami. Uverila mu a -- žije dodnes. Prognostik Fomaidis hovorí, že možnosti ľudskej mysle sú obrovské, ale ich nevyužívame. Každú chorobu môžeme buď vyliečiť, alebo zastaviť jej rozvoj.

 

     Dať si druhú šancu

    Nik nie je povinný žiť sám, alebo žiť v zlom manželstve. Všetkému sa môžeme vyhnúť, ak vo vhodnom čase prijmeme správne rozhodnutie. Môžeme sa napríklad vyhnúť zlému manželstvu, len sa nesmieme riadiť zdaním -- napríakld vzhľadom mladého človeka. Dôležitá je jeho duša a aura. Keď sa biopolia dvoch budúcich manželov k sebe nehodia, nemá takýto vzťah šancu.
,,Dokážem preskúmať auru pomocou kyvadielka a povedať, akú budúcnosť má vzťah dvoch ľudí.

    Nie je to jednoduché, lebo city ľudí sú komplikované a nevyvíjajú sa v prázdnote. Stáva sa, že dvojica zamilovaných sa k sebe hodí a boli by šťastní, keby žili na opustenom ostrove. Ale okolo nich sú rodiny, známi, priatelia. Môže sa stať, že niektorí z nich im otrávia dušu a láska v takomto ovzduší neprežije. Môžem pomôcť odhaliť, v čom spočíva nebezpečenstvo, a napovedať, ako postupovať."

    Prichádzajú k nemu však aj ľudia, ktorých vzťah je na rozpadnutie. Niekedy vidí, že na záchranu už niet šancí a pre týchto ľudí bude najlepšie, ak sa rozídu. Inokedy však stačí, aby pomohol manželom otvoriť sa voči sebe, presvedčiť ich, aby začali so sebou hovoriť, vyjasnili si svoje pochybnosti, žiale a dobré city sa vrátia, vzťah je zachránený. Cykly života Všetci ľudia, ktorí sa len trocha zaoberajú duchovnými záležitosťami, vedia, že náš život podlieha cyklom: dennému mesačnému, sedemročnému, cyklom planét a pod.

    Treťou dôležitou oblasťou ľudského života je materiálna existencia. Práve na radách v tejto oblasti si pán Fomaidis zarába na živobytie. O jeho úspešnosti svedčí aj skutočnosť, že sa pred každým dôležitým rozhodnutím podnikatelia k nemu vždy vracajú (poradenské služby jasnovidiek využívajú mnohí podnikatelia aj u nás, s nejednou z nich sú veľmi spokojní). Rozhoduje o tom aj skutočnosť, že sám bol kedysi podnikateľom. Po dvadsaťročných skúsenostiach vytvoril teoretické základy svojej prognózy -- cyklický náčrt materiálneho úspechu.

    Každý človek v každej fáze svojho života sa nachádza v určitej chvíli cyklu, ktorý možno graficky znázorniť ako sínusoidu. Od toho, v akom bode cyklu sa človek nachádza, závisia jeho možnosti pri dosahovaní materiálneho úspechu. Ak je niekto na rastúcej vlne, môže si zobrať úver, začať podnikať, to všetko mu prinesie očakávané výsledky. Ak je však na klesajúcej vlne, úver nesplatí, skrachuje...

    Pán Fomaidis využíva svoje skúsenosti pri práci konzultanta veľkých firiem. Treba vedieť, že firma, to sú ľudia, a ak je niekto na vzrastajúcej vlne, treba smelo veriť jeho rozhodnutiam. Ak je však v klesajúcom bode cyklu, nech radšej prečká zlé obdobie v úzadí a nenarobí škody ani sebe, ani firme. To je jednoduché. Lebo svoj osud môžeme riadiť a tým ho aj meniť.


Převzato: Mirox