FENOMENÁLNA PLAVOVLÁSKA

       Keď sa prebrala z bezvedomia, začala hovoriť Shakespearovou angličtinou a zabudla rusky. Nataša hovorí 120 jazykmi Nataša Beketová má 23 rokov. Pracuje ako predavačka v mestečku Anapa. Kupujúci v tomto mestečku ani nevedia, že táto mladá dievčina sa môže k ním prehovoriť jedným zo 120 jazykov. Ako uviedli v reportáži o tejto ruskej dievčine v známych ruských novinách Komsomolská pravda, Nataša ešte pred niekoľkými rokmi len veľmi ťažko lúskala nemecký jazyk. V deviatej triede školy číslo 5 v Anape sa však stalo niečo nezvyčajné. V čase kontrolných písomiek z matematiky začala učiteľka na Natašu kričať, lebo pozerala do písanky susedky. A dievčina stratila vedomie. "Nataša neležala v bezvedomí dlho - hovorí učiteľka Lýdia Dmitrijevna. - Kým som k nej prišla s lekárničkou, začala sa prebúdzať a začala hovoriť pre mňa nezrozumiteľným jazykom. Zbehli sa aj ostatní učitelia a učiteľka angličtiny s prekvapením zistila, že Nataša hovorí starou angličtinou. Spytovali sme sa jej - Nataša, ako sa cítiš ? Nerozumela nám. V starej angličtine začala tvrdiť, že sa volá Bonny Ann MacDovell a po chvíľke zobrala do rúk pero a napísala - Nekričte na mňa ! Učiteľka Lýdia Dmitrijevna ďalej spomína, že jej dávali otázky, ale Nataša po rusky ani necekla . Potom prišla sanitka, odviezli ju do nemocnice ale vzápätí ju pustili domov, nezistila nič zlého, bola absolútne zdravá.

      Ja som skutočne úplne zabudla ruský jazyk - hovorí Nataša - tri dni som so si ho slovníkom v ruke ruský jazyk pripomínala. Zato sa v mojej pamäti objavilo asi 120 rôznych jazykov, napríklad staročínsky, anglický z čias Shakespeara, mongolský, starojaponský, arabský, francúzský ,staroslovanský latinský, taliansky z čias osvietenstva, tanguzský, etruský vietnamský, kórejský, španielský, staroperzský a mnohé ďalšie. Objasnili jej to až odborníci a okrem toho jej povedali, že hovorí mnohými " mŕtvymi " jazykmi, národov či plemien, ktoré už ani neexistujú, ako napríklad jazyk polynézskeho plemena ngoba, ktorý žil v šiestom storočí pred našim letopočtom. Moskovskí odborníci - lingvisti sa chytali za hlavu, keď im ukázali Natašu - niečo podobného je vraj nemožné. Nataša pricestovala do Moskvy na pozvanie Inštitútu východu Ruskej akadémie vied. Naslovovzatá odborníci jej predkladali texty z rôznych čias a krútili hlavami a rozhadzovali rukami - dievča hovorí dokonca niektorými nárečiami bežných svetových jazykov.

      Niektorí odborníci samozrejme aj tak neveria. Samotná Nataša vysvetľuje svoju úžasnú zmenu takto 120 jazykov, ktoré sa mi stali dostupné - to je 120 mojich prežitých životov, dokonca si spomínam na niektoré fragmenty z nich, hoci na tieto spomienky utrácam mnoho svojej energie. Nataša hovorí, že čím neskorší bol jej život, tým ťažšie sa jej vybavujú naň spomienky. Spomína si napríklad na život u jedného plemena na brehu jedného jazera v Japonsku, kde si samú seba pamätá ako dievča v ružovom kimone, tak isto ako si spomína na svoje grófstvo v Anglicku v XVII storočí .V poslednom živote údajne Nataša zomrela v Nemecku na týfus ako 13 ročná, ako sama tvrdí. Ruské noviny Komsomolská pravda si zobrali nad Natašou akýsi patronát a snažia sa dopátrať o aký to vlastne nezvyčajný fenoném ide. Publikovali aj rozhovor so spisovateľom Michailom Nikolajevičom Rečkinom, ktorý sa pozná s Natašou už päť rokov.

     Ukazoval ju rôznym lingvistom a takmer všetci boli vo vytržení jej znalosťami, druhí zasa nič nechápali. Nahovoril som ju, aby sa zúčastnila na testoch s odborníkmi starovekých jazykov. Ukázali jej jednu z fétskych tabuliek, staroveký artefakt, nájdený pred sto rokmi pri meste Fest, ktorý Nataša hravo rozšifrovala. Týmto textom sa zaoberali dvaja odborníci na staroveké jazyky, ale k jednoznačnému rozlúšteniu hieroglyfov neprišli. Nataši stačilo niekoľko hodín a urobila detailné rozšifrovanie textu. Redaktori Komsomolskej pravdy sa nedávno vydali aj do mestečka Anapa, lebo vedúca obchodu nechcela pustiť Natašu znova do Moskvy. Keď ju pozdravili ako Natašu, dostalo sa im odpovede , že už nie je Nataša, ale Tatti Valo a ukázala im pas na toto meno. Dala si urobiť nové dokumenty, pretože u Nataši Beketovej bolo v minulosti mnoho problémov a zunovalo sa jej Rusko. " Chcem odísť do Fínska a tak som si vybrala aj fínske meno a priezvisko" - Tatti Valo / Nataša Beketová /sa narodila 29.augusta l979 v Poľsku. Tam slúžil jej otec ako dôstojník raketových vojsk. Spolu s rodičmi precestovala Nataša celé Rusko, žila aj v Uzbekistane. Keď otec odišiel na dôchodok, usadili sa v Anape. Rodičia sa rozviedli a v súčasnosti Nataša žije dvojizbovom byte s matkou, staršou sestrou a chorou starou matkou. Do bezvedomia v škole upadla v roku 1993.
Na tento moment svojho života si Nataša spomína takto :

      Jedným slovom som vykĺzla zo svojho tela a na všetko sa pozerala zhora. Ako som sa do svojho tela vrátila, to si nepamätám. Pochopila som, že som zabudla úplne ruský jazyk. Zato sa mi v hlave začali preháňať desiatky iných jazykov. Takmer všetky ovládam slovom i písmom. A ešte som si spomenula na všetky svoje prežité životy. Bola som aj mužom a aj ženou, žila som v rožných častiach sveta, v Afrike, Južnej Amerike, Európe, Ázii".

      Potom ako došlo v roku 1993 v škole spomínanému incidentu, Nataša opustila školu maturitu urobila externe. Potom skončila Anapské lekárske učilište s červeným diplomom, pracovala ako sestra na operačnom oddelení v miestnej nemocnici. Po roku štúdií na lekárskom inštitúte v meste Jaroslav sa rozhodla, že sa lekárstvu nebude viac venovať. Začali ju zaujímať jazyky a neznáme krajiny. Odišla do Moskvy a začala externe študovať na Ruskej univerzite družby národov a venovala sa predovšetkým fínskemu jazyku a kultúre. " Stará mama mi hovorila, že náš rod pochádza z Laponska. A teraz som sa vrátila do Anapy, vybavila si nové dokumenty, aby som odišla do Fínska." Zatiaľ sa však zamestnala v obchode, lebo žiť sa zo vzduchu nedá. Každé ráno vstáva o pol štvrtej ráno a začína pracovať, zapisuje si všetko čo sa jej v živote prihodilo. Pred dvoma rokmi prežila malý stres, počas ktorého nechala zhorieť svoj denník , do ktorého si od deviatej triedy zapisovala všetko čo sa jej prihodilo v minulých životoch. A tak si denník teraz obnovuje.

      K tomuto životu sa v denníku Nataši viažu aj tieto spomienky, ktoré sa teraz snažia redaktori ruského denníka Komsomolská pravda preveriť:

      "Narodila som sa 4. apríla 1679 na severozápade od Londýna v mestečku, ktoré sa volalo Backsfield a volali ma Anny Mary Cat /priezvisko MacDovell/. Meno som dostala podľa mena svätých, ktoré kolidovalo s dátumom môjho narodenia. Detstvo som prežila na našom rodinnom grófskom sídle , ktoré nazýval môj dedo Henry, Zelenou dolinou. Mestečko sa nachádzalo neďaleko Západného Walesu. Cesta do grófstva bola pestrým obrázkom, po obidvoch jej stranách boli lúky a bezprostredne pred sídlom bola aleja dvanástich mohutných dubov . Dom bol dvojposchodový, bolo v ňom 10 izieb. Mali sme troch sluhov, jednu zo slúžok volali Suzi Blackfood , ďalší sluha sa volal Smidt Richard Spayper. Za domom bol dvor pre kone. Mali sme 12 koňov. Môj otec sa volal James Wysler . Mama Mary Magdala , brat mamičky sa volal Jim Foxler, zo strany otca si spomínam na jeho brata Johna, ktorý odišiel po smrti otca do Francúzska , do Lyonu. Moji rodičia zomreli a o ich smrti v Atlantiku som sa dozvedela od svojej tety Hellen, keď som mala 4 roky. Po smrti rodičov ma odviedli do Indie, kde som prežila väčšiu časť života. V jednom tamojších chrámov som pracovala dlhý čas nad knihou, využívajúc v nej staroveké múdrosti. Keď som sa vrátila do Anglicka. knihu som odovzdala do úschovy svojmu druhorodenému bratovi Viliamovi. Tú knihu možno nájsť.

      V denníku sa tiež píše, že sa dožila vysokého veku a jej hrob možno nájsť blízko vtedajšieho rodinného sídla. Nataša Beketová v terajšom svojom živote nebola v Anglicku. Korešpondenti Komsomolskej pravdy v Anglicku dostali tento text a snažia sa overiť zápisky v denníku fenomenálnej dievčiny. O tomto zaujímavom prípade vás budeme informovať aj v ďalších číslach nášho mesačníka.