Finančná kríza z hľadiska - histórie a jej riešenia

        Pojmy finančnej a hospodárskej krízy európski politici skloňujú v médiách už celé mesiace, ale ani oni, ani oslovení ekonómovia nie sú schopní  zrozumiteľne  vysvetliť základný mechanizmus fungovania finančnej krízy  jej  politické príčiny. Ak chceme pochopiť súčasnú situáciu, musíme zájsť zopár desaťročí do histórie, k politickým príčinám a mechanizmu vzniku hospodárskej krízy v roku 1929.

         Historické príčiny

        O veľkej hospodárskej kríze z roku 1929 - nazývanej aj Veľká depresia -  sa popísalo tisíce článkov a John Maynard Keynes na základe analýzy jej vzniku a dopadov napísal jednu z najdôležitejších medzivojnových ekonomických publikácii -  Všeobecnú teóriu zamestnanosti, úrokov a peňazí.  Ak chceme pochopiť historické súvislosti, musíme analyzovať najmä politickú situáciu vo svete v 20.tich rokoch minulého storočia. V tejto súvislosti sa pre dlhý časový odstup už nespomína analýza politickej situácia vo svete v 20 - tich rokoch 20. storočia.    

      Začneme v Rusku, keď  Tí, o ktorých  sa nehovorí (ďalej  len "TKN")  získali za pomoci amerických bankárov po revolúcii v  roku 1917 moc  v Rusku a po upevnení svojich pozícií sa pokúsili  vyviezť komunistickú revolúciu do celého sveta. V nasledujúcich rokoch svoju vládu nastolili  vo forme republiky rád, v Bavorsku, (väčšina vlády sa skladala z TKN) v  Maďarsku (väčšina vlády sa skladala z TKN) na Slovensku a v ostatnej Európe sa pokúšali o to isté zakladaním komunistických strán v jednotlivých  európskych krajinách. Za účelom vyvolania svetovej socialistickej revolúcie bola v marci 1919 založená v Moskve Komunistická internacionála -  (Kominterna) zaväzujúca aj v budúcnosti pristupujúce  komunistické strany k boju proti celému buržoáznemu svetu a hlásajúca prechod triedneho boja do občianskej vojny. 

        Socialistickí agitátori využívali po I. svetovej vojne katastrofálnu hospodársku situáciu v rozvrátenej Európe, znásobenou epidémiou španielskej chrípky, ktorej po vojne podľahlo ďalších 20 miliónov podvyživených obetí.  Vedeli, že hladujúce obyvateľstvo je najviac náchylné myšlienkam o rovnakých žalúdkoch, či rozdelení majetku bohatých. Po období chaosu, ktorý mal často podobu občianskej vojny,   sa  vnútropolitická situácia vo väčšine štátov  upokojila  a  plán  vyvolať svetovú socialistickú revolúciu, o ktorej sníval Lenin a jeho spolupracovníci, sa uskutočniť nepodarilo. Politicky konsolidované vlády úspešne potláčali revolučné socialistické excesy šírené medzi obyvateľstvom a národné ekonomiky sa začali pomaly rozvíjať ťažiac z povojnovej  konjuktúry.

         Preto sa TKN po neúspechoch vyvolať svetovú revolúciu komunistickou agitáciou medzi zbedačeným obyvateľstvom v prvých povojnových rokoch  rozhodli k ďalšiemu kroku  pripraviť  podmienky na svetovú socialistickú revolúciu vyvolaním svetovej hospodárskej krízy.

          Pre vznik svetovej socialistickej revolúcie  a šírenie komunistických  myšlienok o vykorisťovateľoch a bedároch bolo potrebné zničiť rozvíjajúcu sa ekonomickú stabilitu a za masívnej propagandy európskych komunistických strán ožobráčiť a následne zradikalizovať európske obyvateľstvo. Výdavky štátov na nevyhnutné sociálne programy dlhodobo nezamestnaným by odčerpávali zdroje na modernizáciu  a udržiavanie bojaschopnosti armád.   Oslabené ozbrojené sily jednotlivých štátov by  pri masívnom útoku Červenej armády neboli schopné klásť  efektívny odpor.  Dezorientované obyvateľstvo spracované aktivistami komunistických strán historkami o radostnom živote v socialistickom Rusku  by pri preberaní moci revolučnými tlupami nekládlo účinný odpor.

       Zároveň  Kominterna od komunistických strán sediacich v demokratických parlamentoch a majúcich prístup k štátnym tajomstvám, zhromažďovala prísne tajné informácie vojenského charakteru a prijímala členmi strany zostavené  zoznamy nespoľahlivých osôb.

        Vznik finančnej krízy v októbri 1929

         Finančnú krízu TKN vytvorili jednoducho: Prostredníctvom svojich bánk v USA stiahli z obehu peniaze. Odmietli  požičiavať peniaze na nákup akcií podnikov, pri ktorých sa za pôžičky ručilo práve týmito novo-nakúpenými akciami. V tom momente  dominovým efektom začali padať americké  akciové trhy, milióny ľudí prišlo o svoje celoživotné úspory vložené do nákupu akcií  vysoko nadhodnotených podnikov. Behom niekoľkých dní reagovali podobne aj ostatné burzy na svete. Peniaze sa stali nedostatkovým tovarom, podniky nemali peniaze na nákup surovín, výplatu miezd,  ľudia si nemohli  dovoliť kúpiť vyrobené tovary a podniky (priemyselné aj polnohosp. - farmy) neboli schopné splácať bankám úvery. Banky si začali uplatňovať svoje záručné práva a prevádzať si  celé sektory národných ekonomík do svojho portfólia. Tento stav svetovej hospodárskej  mizérie trval takmer tri a pol roka a žiadne z opatrení vlád nebolo schopné zastaviť hospodársku depresiu a aktivizovať národné ekonomiky. Víťazstvo svetovej socialistickej revolúcie sa zdal na dosah.

        Úderom proti plánom TKN na svetovú socialistickú revolúciu a ich svetové panstvo prostredníctva víťazstva Červenej armády nad "buržoáznymi" štátmi bol nástup   národných socialistov v Nemecku po parlamentných volbách  30. januára 1933. Nová vláda  a jej kancelár zdedili krajinu po 14 rokoch vlády demokracie v hospodárskom rozvrate, politickej anarchii a morálnej deštrukcii.  

        V dvadsiatich rokoch bol Berlín hlavným mestom sexuálnej turistiky a pornografie. V trojmiliónovom meste vykonávalo svoje remeslo okolo 100 tisíc registrovaných prostitútok a navštevovali ho kvôli tejto povesti  turisti až z Japonska. Niekoľko ročný celoštátny nedostatok potravín viedol k zvýšenému počtu samovoľných potratov a poškodeniu zdravia  z podvýživy najmä u detí. Bez práce bolo 5 miliónov živiteľov rodín, na polievku pred charitatívnymi vývarovňami stáli celé rodiny.

      Hospodárstvo živorilo, a po odovzdaní ríšskeho zlatého pokladu vo výške 100 miliárd zlatých mariek víťazným mocnostiam a zničujúcim kontribúciám vo výške 220 miliárd zlatých mariek,  ktoré mali byť na základe Medzinárodne konferencia o nemeckých reparáciách z roku 1929 splácané až do  roku 1988 (!) v krajine vypukla povestná hyperinflácia, ktorú prekonala až niekoľko milión percentná inflácia v Zimbabwe v roku 2008.

     Po vojne Nemecko v súlade s podmienkami Versaillskej zmluvy zničilo svoje obrovský zbrojný arzenál. Takmer  60 tisíc  diel, 130 tisíc guľometov, 6 miliónov pušiek, takmer pol miliardy nábojov do nich, 15 tisíc lietadiel, 27 tisíc leteckých motorov, 26 krížnikov, AT.... a bolo proti vojenskej intervencii z východu bezbranné. Sovietsky zväz sa netajil so svojimi koristníckymi záujmami,  ktoré kryl pod rúškom internacionálnej pomoci boja svetového proletariátu proti kapitalistom a buržoázii. Strategicky najvýhodnejším cieľom sa ukazovalo byť Nemecko, kde tamojšia komunistická strana bolo schopná mobilizovať až 5 miliónov mužov do zbrane.

          Ríšska vláda dosiahla  nápravu hospodárskeho rozvratu sériou opatrení, ktoré ekonomiku rýchlo stabilizovali. Kritickým bol najmä nedostatok peňazí, bez ktorý nemôže žiadna ekonomika riadne fungovať.   Keďže Nemecko nemalo žiadne devízové rezervy, ktorými by krylo svoju menu, Ríšska banka  vydávala nekonvertibilnú menu použiteľnú len na území Ríše a v množstve adekvátnom produkcii národného hospodárstva. Dovoz produktov a služieb zo zahraničia sa kryli  formou barterových obchodov. Za stroje sa dovážali potraviny a suroviny.  Nielen že nezamestnanosť začala klesať, ale hospodárstvo Ríše dávalo prácu tisícom nezamestnaným v celej Európe.

        Už prvé hospodárske opatrenia, ktoré boli realizované v súlade s predvolebným programom vládnej strany jasne signalizovali odstránenie hospodárskej krízy, a to  najmä zmenou finančného systému, ktorý  nedovoľoval sústavné tlačenie inflačných peňazí. TKN si uvedomili, že ich plány na svetovládu sú zničené, a že ovládnutie sveta prostredníctvom kombinácii zbedačených más, rozvrátenej  ekonomiky a socialistickej revolúcie prinesenej na bodákoch Červenej armády sa odkladá na neurčito. Preto už 23. marca 1933 Svetový židovský kongres vyhlasuje Nemecku vojnu na všetkých frontoch a uvoľňuje blokované peniaze z bánk na rast produkcie národných ekonomík, aby sa relevantné štáty mohli vyzbrojiť na konflikt s Nemeckom a jeho úspešným hospodárskym systémom.

       Je neodvrátiteľným faktom, že opatrenia svetových vlád v rokoch 1929 - 1933 mali na konsolidáciu národných ekonomík  minimálny vplyv. Svetovú krízu pomohla odstrániť ríšska vláda vytvorením nového finančného systému a stiahnutím voľnej európskej pracovnej sily čo donútilo vlastníkov bánk k následnému uvoľneniu  peňazí zablokovaných vo svojich bankách. 

      Súčasná finančná kríza

      Súčasná finančná kríza je vyvolaná vnukmi tých, ktorí vyvolali finančnú krízu v októbri 1929, pravdepodobne aj miestnosti na Wall Street  sú rovnaké. Hovoriť o ich cieľoch nie je zmyslom tohto článku. Na rozdiel od roku 1929 je dnes ich pozícia omnoho pevnejšia. Vlastnia už nielen banky,  elektronické a printové médiá ale aj politikov.  Minuloročná voľba prezidenta USA  jednoznačne ukázala, že do kresla Bieleho domu zasadne ten, kto získa na predvolebnú kampaň viac peňazí z ich bánk, ako jeho konkurent.

      Európski politici, ekonomickí šarlatáni, analytici a celebritní rozumkári sa v médiách predháňajú vo svojich odhadoch, kedy skončí kríza. Urobili si z nej kulisy  pre nacvičené rečnícko-teatrálne kreácie a širokými gestami predkladajú občanom  svoje mesianistické vízie. Rozhodným štátnickým  pohľadom upreným do kamery nám zvestujú,  že už vidia svetlo na konci tunela, chce to len ďalšie stovky miliárd.   Pritom veštia z krištáľovej gule. Nemajú základné vstupy a ak ich majú, nedokážu ich analyzovať. (V našich médiách sa skutočné príčiny vzniku krízy snažili naznačiť páni Páleník a Karpiš.) 

          Vlastnou  mocou a svojim spôsobom  aj šikovnosťou v klamstvách  vlastníci slovenských či českých médií zablokovali prístup informácii o skutočných príčinách krízy a možnostiach ich riešenia. Naopak, médiá velebia snahy vlád naliať do národných ekonomík miliardy USD, či eur a nechávajú nezodpovedanú otázku, v ktorom kufri  vlády tie miliardy mali doteraz uložené. A odkiaľ sú tie peniaze?  Z daní? Zo štátnych rozpočtov? Zo zahraničných pôžičiek?

         Naopak. Sú požičané od vlastníkov bánk za zatiaľ neznámy úrok, ktorý aj s istinou budú splácať celé generácie. Ak by TKN chceli, tak kľudne mohli tie stovky miliárd USD, či eur vytlačiť na rotačkách, či zapísať na virtuálnych účtoch bánk. A svetovej ekonomike  mohol rásť HDP celé roky. 

        Ale vymyslieť mechanizmus  pôžičky  cca tisíc päťsto miliárd  USD americkej vláde,  (za neznámy úrok) aby vláda tieto požičané miliardy použila ako sanáciu tomu istému veriteľovi na ozdravenie jeho zruinovaného finančného portfólia nehovorí tak o chytrosti solventného dlžníka (či nesolventného veriteľa) ale skôr o idiocii, či skorumpovanosti tejto vlády. V najhoršom prípade o oboch.

     Znechucujúce je, že podobný šialený zámer majú aj európske vlády, slovenskú nevynímajúc. Ku koncu januára vlády štátov eurozony prisľúbili vložiť do svojich národných ekonomík spolu cca 1800 miliárd Eur. Koľko to je? No pre predstavu asi 150 slovenských štátnych rozpočtov. Z ktorého kufra, či skrine ťahajú vlády tieto peniaze? Samozrejme, že si ich požičiavajú od bánk.

       Čo urobia tieto miliardy s európskou infláciou? O kolko desiatok percent sa znehodnotia vklady na bežných, či termínovaných účtoch? A o koľko úspory na osobných účtoch v dôchodcovských správcovských spoločnostiach? O 85 percent ako v rokoch Veľkej depresie?

      A slovenská vláda?  Tá síce k dnešnému dňu si peniaze "na ozdravenie ekonomiky" nepožičiava od bánk, ale ich len vyčleňuje zo štátneho rozpočtu s naivnou predstavou, že vytvorenie sociálnych podnikov produkujúcich zatiaľ neznáme tovary a služby by malo vyriešiť problémy s odbytom tovaru a služieb súkromného sektora. Lebo fungovanie našej ekonomiky brzdí prebytok jej vlastnej produkcie,  nasleduje prebytok pracovných miest a nižšia kúpna sila. Vytváranie nových pracovných príležitostí v sociálnych podnikoch vznikajúcich pod kuratelou vlády a vyrábajúcich nepotrebné tovary je trestuhodným nezmyslom.

        Ako krízu riešiť.

        Musíme si uvedomiť fakt, že vznik či zánik  finančnej krízy umožňuje mechanizmus tlačiť ľubovolné množstvo peňazí bez akejkoľvek kontroly zo strany štátu. Ľudia si ani nepripúšťajú možnosť, že by niekto so štátnym poverením si v súkromných priestoroch tlačil ľubovolné množstvo peňazí. Dokonca je na to paragraf v trestnom záklone.

          Už malé deti vedia, že požičať vám môžu len tie hračky, ktoré majú a nemôžu vám požičať tie, ktoré ste videli v hračkárskom výklade. Normálne dieťa tieto hračky z výkladu od rovesníka ani  nepýta. Vy si však môžete v banke požičať peniaze, ktoré banka vlastne ani nemá. Lebo keď ich nemá, tak ich vytvorí. A požičia vám ich aj s úrokom. A práve virtuálne peniaze vytvárané týmto systémom - inak používaným na celom svete -  a  v ľubovolnom množstve sú príčinou finančnej krízy. Tzv. toxické produkty a nekryté hypotéky sú len jedným zo širšieho  portfólia tohto celosvetového finančného švindlu.

         Zodpovední politici vedia, že tento finančný švindeľ sústavne ohrozuje národné ekonomiky a umožňuje ľubovoľne vytvárať, či odstraňovať hospodárske krízy. Infláciou ničí vklady, ničí dôchodkové úspory, umožňuje burzové machinácie s ropou a jej cenové výkyvy, machinácie s cenami  potravín a následný hlad.

       Jeden z tých, ktorý sa snažili o zmenu finančného systému v USA bol JFK, ktorý pár týždňov pred svojou smrťou dal namiesto bankoviek Federálneho rezervného systému vytlačiť štátovky vydané vládou USA. Po atentáte na JFK jeho nástupca v úrade -  Lyndon B. Johnson  dal ako svoj prvý krok štátovky stiahnuť z obehu. O Správe Warenovej komisie vyšetrujúcej pozadie atentátu na JFK bolo rozhodnuté, že bude utajená pred verejnosťou 50 rokov. V roku 2007 sa rozhodlo, že doba utajenia sa predlžuje o ďalších 30 rokov.

      Po páde komunizmu v Európe sa mnoho štátnych tajomstiev z oboch súperiacich strán. Príčinou utajenia Warenovej správy musí byť niečo doteraz aktuálne a ohrozujúce existujúce mocenské štruktúry. Súdiac z  prejavov JFK v pozadí atentátu boli vlastníci printových médií a bánk.

        V 20.- tom storočí Európa zažila niekoľko krát situáciu, keď nové štáty museli vydať novú menu. A aj my s tým máme svoje skúsenosti.  Následnícke štáty Rakúsko-uhorskej monarchie, ale by sme nezachádzali ďaleko, napríklad aj Slovenský štát v roku 1939 vydal menu, ktorú dodnes uchovávajú ľudia ako vzácnu spomienku......

        Ekonómovia vedia, že peniaze sú mierou hodnoty. Keď peniaze chýbajú, národné hospodárstvo sa dostáva do vážnych problémov. Nedá sa predávať, ani kupovať vyrobená produkcia.

       Historicky je známy pokles produkcie amerického hospodárstva koncom 19. storočia. Osídlenie Západu novými obyvateľmi a následné vytvorenie nových výrobných kapacít bolo obmedzované nedostatkom meny. Dolára, samozrejme krytého zlatom v kurze 32 USD za trójsku uncu. Až exploatácia zlatých nálezísk objavených v roku 1896 na Aljaške umožnila vydať ďalšiu zlatom krytú menu a následnú hospodársku konjuktúru.

      Ale chýbajúce peniaze sú totožné so situáciou, keď chcete stavať dom. Máte pozemok, povolenie, materiál, robotníkov ... ale zlý sused vám zobral všetky metre. Skladacie, pásmové, i cólštoky. Čo urobíte? No tak si  nové metre vyrobíte. Máte tehlobloky 25 x 36 cm, alebo kachličky 10 x 10 cm,  tak z nich odvodíte 100 cm, načiarkujete, rozdáte chlapom a môže sa začať. Obdobne je to i v hospodárstve. 

       Každý štát môže odstrániť hospodársku krízu vo svojej národnej ekonomike  zmenou existujúceho zlodejského finančného systému a vydaním novej meny. V priestore slovenskej ekonomiky je jedným z riešení  v rámci existujúcich zdrojov nasledovné:

       Devízové rezervy Národnej banky Slovenska použiť na nákup striebra. Pri dnešnom kurze tejto komodity ( cca 12 USD/uncu) a výške devízových zásob (cca 24 miliárd USD)  môže Slovenská republika nakúpiť cca 2 miliardy uncí striebra. Pri váhe cca 32 gramov za uncu je to v prepočte  cca 64 ton striebra.  Ak by sa vytlačili zo všetkého striebra mince napr.  v pomere 70% striebra a 30% niklu vychádzalo by na každého obyvateľa 5 a pol miliónového Slovenska cca 15 kg strieborných mincí. Pritom by sa len časť tohto kovu mohla použiť  na razbu mincí a zvyškom by sa zakrylo vydanie zodpovedajúceho množstva štátoviek. Je zbytočná obava, že by pri zodpovednej hospodárskej politike dochádzalo k odlivu, či masívnemu zhromažďovaniu strieborných mincí.   Striebrom krytá mena by tak ako o stáročia slúžila len ako platidlo.  Veď na čo sú nám preboha tie inflantujúce a umŕtvené devízové rezervy, o zlatom poklade štátu ani nehovoriac.  

       Vychádzam pritom zo skutočnosti, že príčinou finančnej krízy je nedostatok peňazí vydávaných centrálnymi bankami a ich nulové krytie.

       Bez ohľadu na to, že Slovensko už je členom eurozóny, v obehu by mohli byť dve meny: Slovenská koruna krytá striebrom a Euro. Národná banka by stanovila konverzný kurz striebornej koruny k Euru a občania by len pozorovali pohupujúce sa Euro. Koniec koncov, pred pár týždňami sme si použitie dvoch paralelných mien  skúsili bez väčších problémov.

      Slovenské podniky by nakupovali tovary a služby v rámci eurozóny buď za koruny, alebo za eurá, platby by prijímali tiež v strieborných korunách alebo eurách, pričom by Národná banka získané eura menila na komoditnej burze za striebro.  Predpokladám, že na druhý deň by strieborný štandard vyhlásili Česi, pozajtra V4 a do týždňa celá Európa.

       Len aby po zverejnení tohto článku vlastník stránky  a autor článku nedopadli ako JFK.