Nemám v umysle sa tu zaoberat dnešným Nemeckom a americkými raketami,čo su tam umiestnené.Tie su tam už dlho a aj Nemci si na ne zvykli. Dokonca je aj dost známe ,kde sa nachadzaju,ale to je nepodstatné.Nemci si zvykli aj na tie americké rakety s atomovými hlavicami,a aj na američanov u nich.Ešte začiatkom 80-tich rokov som sám čítal na dverách jedného baru v Bamberku tabulku s nadpisom:" Zákaz vstupu psom a americkým vojakom".Nemci,ako tvrdia sami atomove zbrane nemaju.Mám dojem ,že sa im da verit . Ale mali ich,ako sa ukazuje už za Hitlera. Narazil som na velmi zaujímavý članok od Petra Vokáča : "Tajemství nemecké atomové bomby" v časopise "Prísne tajné 5/2006. Tých čo toto zaujme ,doporučujem si članok prečítat. Tu použijem niektoré v článku uvedené informácie. Je tu uvedené,že niektorí svedkovia po vojne pri výpovediach spomínaju na udalost z marca roku 1945 v okolí Jonastalu. Na cvičisti nedaleko Ohrdrufu sa 4.marca 1945 malo stat niečo nezvykle.Aj sa stalo.O pol desiatej v noci sa obloha rozžiarila .Vo vnutri bolo červené svetlo a zvonku žlte.Ziara bola taka ,že sa dali čítat noviny.Osoba ,čo to videla aj s inými,popisuje silný vietor.Obyvatelia okolitých dedín na druhý den silne krvácali z nosa,mali bolesti hlavy. Není nezaujímave,že koncom Marca 1945 sa tu obavil aj Hitler a uskutočnila sa tam porada o nasadení"zazračných zbraní!"Proti Hitlerovi sa tu presadilo nepoužitie a Hitler zuril tak,že k nemu museli zavolat jeho osoného lekára.
Išlo o odmietnutie pužitia atomových zbraní,ktoré Nemecko už vtedy skutočne malo a aj raz, alebo dva krat vyskušalo. Ako sa im to podarilo? .Nevýhoda možnosti výmeny skusenosti a odkukávania, alebo technickej špionáže, čo sa dnes praktikuje a vedie skoro vždy k jednému riešeniu. Ale vtedy vtedy išli Nemci celkom inou cestou. Pokial USA išli na kritické množstvo uranu a plutonia, čo su desiatky kíl toho materialu, Nemci už vedeli, že toto kritické množstvo sa dá použitím neutronového obalu z berylia velmi znížit.Teda u U 235 na 16 kg a P 239 na 5,5 kg,čo sa dalo ešte znížit zhutnením.Síce tým klesne výbušná sila,ale je zachovaný radioaktívný smrtiaci učinok.
Pre zaujímavost dnes su vedomosti o tom,že pri najvačšom stlační plutonia, je kritické množstvo okolo 100gramov. Toto v USA nevedeli, ale po vojne sa dostali cez zajatých špecialistov aj k týmto informáciam. Potvrdil to aj po vojne istý anglický agent, ktorý napísal,že Nemci použili inteligentnejšie a jednodušie riešenie na atomovu bombu ,čoho sa spojenci zlakli. V USA u v roku 1958 vyskušali bombu s len 1/1000 učinku hirošimskej bomby, čo by zodpovedalo výbušnej sile 100 gramovej plutoniovej bomby. Rusi na začiatku roku 1948 odpalili blízko Kaspického mora nuklearnu bombu ,ktorá mala nálož 150 gramov. Oficialne ale Rusi vyskušali atomovu bombu až v roku 1949. Rusi ale získali tiež nemeckých odborníkov,takže není sa čomu čudovat.
Takže všetko ukazuje na to,že Nemci mohli narobit ešte vela zla, ale skoro prehratá vojna a stav Hitlera, tomu zabranili. Hitler neni, ale máme dnes iných ,čo nastupili jeho cestou a su nebezpečnými. USA a Izrael. Rusi tiež a hlavne tým, že budu NATOm zatlačení do kuta a nebudu mat inu možnost. Ale nielen to, existuju teda aj male ,prenosné atomove nalože ,takzvane kufrikove atomove bomby.A neni ich malo.Tieto ešte možu tiež zamiešat karty,ked niekde vybuchnu. Možno to bude aj ako vlastná provokácia, ako 11 september 2OO1, ved aj dôvod pre vojnu s Iranom treba najst,alebo to zinscenuje Izrael,aby využil jedinenčnu šancu, že za neho može bojovat USA v jeho oblasti,ked už tam velka čast armady USA je.(c)2008 ing. Juraj Pribyl
partner Matrix 2001
