Fakty a Mýty

           Americký veľkofilm s pôvodným názvom The Good Shepherd (čo doslova znamená Dobrý pastier a v angličtine sa používa v štandardnom význame Ježiš Kristus) sa na Slovensku distribuuje s českým dabingom pod názvom Kauza CIA. Premiéra v slovenských kinách bola 29. 11. 2007 (v amerických 22. 12. 2006). V diele, ktoré distribútor žánrovo charakterizuje dosť širokospektrálne od mysteriózneho trileru až po romantickú drámu, nie je nič náhodné. Veď zobrazuje príbeh jedného zo zakladateľov spravodajskej služby USA a pochádza z tvorivej dielne najrenomovanejších osobností súčasnej svetovej kinematografie. Hollywoodski obchodníci so snami na celuloidovom páse sa zrejme z komerčných dôvodov vyhýbajú propagácii najpodstatnejších vlastností filmu, ktorý je predovšetkým psychologickým portrétom mlčanlivého introvertného hrdinu s paranoidnými sklonmi a kriticko-realistickým pohľadom do stiesňujúcej atmosféry dôsledne uzavretého jadra otvorenej americkej spoločnosti. Navyše príbeh nie je prezentovaný lineárne (chronologicky), ale asociatívne - ako prúd vedomia, logického spájania sa myšlienok a spomienok hlavného hrdinu. Ak vezmeme do úvahy aj pomalé tempo rozprávania a jeho nezvyčajný rozsah (167 minút, teda takmer 3 hodiny), je to naozaj dielo, ktoré kladie na diváka značné nároky a skutočne sa v ničom neponáša na tuctový akčný špionážny príbeh typický pre priemyselnú produkciu zaoceánskych filmových ateliérov.

        Projekt sa kreatívne pripravoval neuveriteľných desať rokov. Pôvodne ho mal realizovať režisér viacerých kultových snímok Francis Ford Coppola a hlavnú postavu mal stvárniť legendárny herec Robert De Niro. Postupom času sa však ich misie posunuli do iných polôh. Z designovaného režiséra sa stal jeden z producentov a réžie sa ujal pôvodne zamýšľaný protagonista, ktorý si vo vlastnej réžii zveril aj jeden  z hereckých partov.

         Autor scenára Eric Roth položil dôraz na vnútorné napätie silnej témy, ktoré nepretržite rozochvieva komponenty jednotlivých charakterov a ich vzájomných vzťahov, sústredil sa na osobnostnú duševnú presvedčivosť, ako aj na autenticitu exkluzívneho prostredia. Kamera Roberta Richardsona pod režijným vedením Roberta De Nira invenčne vizuálne konkretizuje zvolený špecifický typ filmovej narácie a verne odráža dobový kolorit zobrazovaných historických udalostí, ktoré sa zrkadlia v komorne ladenom príbehu a v introspekcii jeho kľúčových postáv. Celkovú pôsobivosť diela umocňujú adekvátne hudobné riešenia skladateľov Marcela Zarvosa a Brucea Fowlera.

         Dozaista treba poznamenať, že väčšina slovenských a českých recenzií filmu opakuje pravopisnú chybu v anglickom názve Ústrednej spravodajskej agentúry USA (správna podoba je Central Intelligence Agency so známou zaužívanou skratkou CIA) a rovnako mechanicky reprodukujú skresľujúci medializovaný údaj o vzniku CIA, ktorý predsúvajú do obdobia Druhej svetovej vojny. V skutočnosti CIA založili v roku 1947 a jej predchodcami boli Úrad strategických služieb (Office of Strategic Services - OSS), ktorý pôsobil v rokoch 1942 - 1945, a Ústredná spravodajská skupina (Central Intelligence Group - CIG) s funkčným obdobím v rokoch 1946 - 1947.

          Životným predobrazom hlavnej postavy filmu bol dlhoročný šéf sekcie kontrarozviedky (vnútornej bezpečnostnej kontroly) CIA James Jesus Angleton. Pôvodný názov snímky The Good Shepherd (s významom Ježiš Kristus) evokuje jeho meno Jesus (ktoré v angličtine znamená Ježiš). Tento čudácky génius, milovník poézie a pestovateľ orchideí, opustil službu s povesťou človeka postihnutého paranojou, lebo bol presvedčený, že agentúra je výrazne infiltrovaná spravodajskými orgánmi protivníka.

          S odstupom desaťročí už vieme, že naozaj sa východným, ale aj spojeneckým (napríklad izraelským) rozviedkam neraz úspešne podarilo preniknúť na najcitlivejšie miesta americkej tajnej služby. Stačí spomenúť šéfa oddelenia protisovietskej kontrarozviedky CIA Aldricha Hazena Amesa, ktorý bol desať rokov agentom sovietskeho Výboru štátnej bezpečnosti (Komitet gosudarstvennoj bezopasnosti - KGB) a následne ruskej Služby vonkajšej rozviedky (Služba vnejšej razvedki - SVR). Pritom treba upozorniť na fakt, že zverejnené sú vždy len prípady agentov, ktorých špionážna kariéra sa skončila neúspechom, teda ich odhalením. Osudy úspešných (neodhalených) aktérov špionáže bude verejnosť poznať najskôr o 70 až 100 rokov, ak to naďalej nebudú vylučovať geostrategické záujmy oficiálnej interpretácie dejín a medzinárodných vzťahov.

          Ťažiskovú rolu Edwarda Wilsona s mimoriadnym zmyslom pre psychologickú drobnokresbu sugestívne a mnohovrstevne stelesnil Matt Damon, ktorý opäť potvrdil svoje nevšedné herecké dispozície. Údel jeho manželky v zložitých súkromných a celospoločenských koreláciách suverénne rozohrala skvelá Angelina Jolie. V parte generála Billa Sullivana (čiže vo filmovej verzii skutočného generála Williama Josepha Donovana, zakladateľa OSS) exceluje zároveň režírujúci Robert De Niro. V ďalších úlohách vyniká hviezdne obsadenie - Joe Pesci, Alec Baldwin, Billy Crudup, Lee Pace, Timothy Hutton či Henry Gummer.

          Hlavný hrdina Edward Wilson sa ako dieťa stáva jediným svedkom samovraždy svojho otca a toto strašné tajomstvo v sebe skrýva, až kým ho (nahý a ležiaci v rakve) neprezradí počas univerzitných štúdií na Yale pri prijímaní do tajnej spoločnosti slobodomurárskeho typu The Order of Skull and Bones (Rádu lebky a kostí), ktorý je známy aj ako The Brotherhood of Death (Bratstvo smrti) a ktorého členom sa vraví Bonesmen (Kostlivci). Iniciačný rituál je spojený so šokujúco ponižujúcimi praktikami - napríklad na nahých kandidátov sa vymočia členovia organizácie, ktorá združuje predstaviteľov absolútnej americkej politickej, spoločenskej a ekonomickej elity.

         Keď mimoriadne úspešný a ctižiadostivý študent Edward následne udá svojho obľúbeného profesora literatúry vzhľadom na jeho sympatie k Nemecku (v období nacizmu), dostáva sa do pozornosti vznikajúcej rozviedky USA, ktorá sa formuje najmä z členov Skull & Bones. V siločiarach Druhej svetovej vojny a neskôr v podmienkach Studenej vojny Edward vedie zložitý život, pretože - ako všetci spravodajskí dôstojníci - každého chorobne podozrieva a o svojej práci nesmie nič prezradiť ani svojim najbližším príbuzným, vrátane vlastnej manželky.

         Neobyčajne koncipované dielo očami jedného z najzasvätenejších zakladateľov a vrcholných reprezentantov americkej spravodajskej služby zobrazuje desaťročia jej tragických omylov a prešľapov, vrátane neúspešného pokusu o inváziu na Kubu, keď sa 17. 4. 1961 vylodilo asi 1500 kubánskych kontrarevolucionárov podporovaných Spojenými štátmi v Zátoke svíň. Umelecky hodnotná snímka divákom pôsobivo sprítomňuje dusné ovzdušie všeobecnej nedôvery - na rozdiel od bežných špionážnych filmov, plných akčných scén, explicitného násilia a nezraniteľných supermanov. Na záver azda už len odcitujme úvodné motto filmu: "Edward Wilson uveril v Ameriku a v záujme jej ochrany musel obetovať všetko, čo miloval."