Desiatky amerických bánk môžu zbankrotovať ako dôsledok finančnej krízy

          Federálny úrad pre poistenie vkladov (FDIC - Federal Deposit Insurance Corporation) začal 14. januára 2008 na svojej internetovej stránke zverejňovať pravidlá pre vyplácanie majiteľov bankových vkladov v prípade krachu bankovej inštitúcie. Podľa zákona musí tento úrad identifikovať celkovú výšku vkladov v každej komerčnej banke ku dňu jej zlyhania a následne zabezpečiť urýchlené a bezodkladné vyplatenie dotknutých vkladateľov. V súčasnosti táto inštitúcia modernizuje procesy a procedúry pre prípad krachu veľkej komerčnej banky. Podrobnosti je možné nájsť na tomto linku. Dôvody ukryté za týmito krokmi sú jasné - FDIC začala s takzvaným "pozorovaním smrti" blížiacej sa zasiahnuť niektorú z veľkých komerčných amerických bánk, ktoré sa v súčasnosti potácajú v červených číslach vykazovaných strát. Problém FDIC spočíva v tom, že doposiaľ nikdy nezasahovala vo vyplácaní vkladov u banky s viac ako 175 000 vkladovými účtami. Predpokladaná finančná tsu-nami, ktorá zasiahne americký bankový sektor bude teda vážnou skúškou pre riadenie vyplácania vládou garantovaných vkladov. Dnes niektoré z najväčších amerických bánk majú viac ako 50 miliónov vkladateľov, čo môže v podstate znemožniť efektívne vykonávanie úloh tejto agentúry. Veľa šťastia.

       Je vhodné poznamenať, že ako dôsledok zmeny presadenej v kongrese v roku 1991, je od FDIC vyžadované použitie najmenej nákladného prístupu v prípade vyplácania vkladov banky, ktorá zlyhala. FDIC nevyplatí nepoistené vklady, ak by to znamenalo zvýšenie straty pre fond poistenia vkladov. Inými slovami to znamená, že nepoistené vklady sú chránené len v tom prípade, ak banka, ktorá preberá zbankrotovanú banku, zaplatí za všetky vklady viac, ako by zaplatila len za poistené vklady. Pre mnohých vkladateľov to je skutočne "ukľudňujúce" konštatovanie. A to nie je ani zďaleka všetko. Predseda predstavenstva FDIC Shiela Bair varovala, že k 30. septembru 2007 bolo 65 amerických bánk s aktívami v celkovej výške 18,5 miliardy dolárov na zozname problémových inštitúcií. Ich mená však odmietla poskytnúť.

      Takže čo to všetko znamená?

      To znamená, že v najbližšej budúcnosti sa dostaví bezprecedentná vlna krachov amerických komerčných bánk a ľudia, ktorí nechcú prísť o svoje životné úspory by v tomto čase zhoršujúcej sa situácie finančného sektora mali byť obzvlášť ostražití. Zhoršovanie situácie pritom napreduje pomerne rýchlo. Práve v tomto čase mnohé z najväčších investičných bánk majú v držbe vyše 500 miliárd dolárov viazaných v dlhopisoch krytých hypotékami a ďalšie štruktúrované investičné produkty, ktorých hodnota sa každým dňom prudko znižuje.

       Postupom času, ako sa hodnota týchto aktív znižuje, narastá riziko, že začne dochádzať aj k reálnym krachom bánk. Nedávno ratingová agentúra Fitch vyhlásila, že pravdepodobne začne znižovať ratingy piatim hlavným poisťovateľom dlhopisov (Ambac, MBIA, FGIC, CIFG a SCA) a to bez ohľadu na ich kapitálovú úroveň. Táto, na prvý pohľad nevinná správa, rozvírila trhy a spôsobila paniku na Wall Street. V prípade, že by poisťovatelia dlhopisov v celkovej hodnote vyše 2.4 bilióna (2400 miliárd) dolárov stratili rating AAA, potom by banky mohli stratiť ďalších približne 70 miliárd dolárov kvôli zníženiu hodnoty ich aktív. To by následne zvýšilo ich straty z úverovej krízy, ktorá začala v auguste 2007, na celkových 200 miliárd amerických dolárov, pričom perspektíva na koniec znehodnocovania je v nedohľadne.

      To by následne ochromilo schopnosť bánk poskytovať ďalšie úvery, dokonca aj bonitným klientom, čo by ďalej malo za následok spomalenie rastu americkej ekonomiky, respektíve prehĺbenie súčasnej recesie, v ktorej sa už aj tak nachádza. Štruktúrované investičné nástroje boli doteraz pre banky dojnými kravami ich ziskov počas obdobia posledných takmer desiatich rokov, no zrazu sa tento trend obrátil. Toky ziskov vyschli a kapitál je znehodnocovaný akcelerujúcim tempom. Trh štruktúrovaných investícií v doterajšej celkovej hodnote vyše 2 biliónov (2000 miliárd) dolárov náhle zamrzol a zanechal za sebou astronomické dlžoby, ktoré sa budú musieť v nasledujúcich obdobiach odpísať, zanechávajúc tak banky buď hlboko traumatizované alebo nesolventné. Skrátka, je to bodrel.

      Nedávno bolo možné pozorovať zaujímavý vývoj v prípade dotýkajúcom sa banky Merrill Lynch, ktorý poodhalil trocha viac svetla do zákulisia skutočnej hodnoty týchto konsolidovaných dlžobných úpisov (CDO - collateralised debt obligations). Vysoký predstaviteľ štátu Massachusetts obvinil Merrill Lynch z podvodu a zavádzania kvôli touto bankou sprostredkovaného nákupu CDO, ktoré boli vysoko rizikové a ezoterické a nevhodné pre mesto Springfield. Mnohé mestá sú podľa amerických zákonov oprávnené nakupovať len dlhopisy s ratingom AAA. Mesto Springfield nakúpilo CDO pred menej ako rokom za 13.9 milióna dolárov, pričom ich súčasná hodnota klesla na 1.2 milióna dolárov - čiže viac ako 90% strata za obdobie menej ako rok. Merrill Lynch sa medzičasom v tichosti mimosúdne vyrovnala s mestom Springfield a celú pôvodnú hodnotu zakúpenej investície vykompenzovala.

      Táto príhoda poukazuje na to, ako ľahko sa dá popáliť na spomínaných exotických konsolidovaných dlžobných úpisoch krytých hypotékami. Sú totiž v podstate bezcenné. Trh týchto novodobých finančných invencií sa vyparil z večera do rána, zanechávajúc ohromnú dieru v bankových finančných výkazoch. Najpravdepodobnejší výsledok toho všetkého bude reťaz bankrotov nasledovaná ešte väčšou konsolidáciou najväčších hráčov vo finančnom sektore, čiže ďalšia monopolizácia. Multi-miliardový plán americkej centrálnej banky FED na záchranu zlyhávajúcich bánk pod názvom "dočasný aukčný prostriedok" (TAF - temporary auction facility) je len rýchlou náplasťou a nie trvalým riešením. Skutočným problémom je nesolventnosť a nie nedostatočná likvidita.

      Malé banky sú v ešte zúfalejšej situácií. Tie sú zaťažené komerčnými a rezidenčnými hypotekárnymi úvermi, ktoré sa prepadajú a stávajú nesplácanými čím ďalej, tým viac každým dňom a to tempom najrýchlejším od dôb Veľkej hospodárskej krízy v prvej polovici 20. storočia. Menový kontrolór, John Dugan, ktorý v súčasnosti preveruje komerčné hypotekárne úvery odhalil, že komerčné banky odpísali v treťom kvartáli roku 2007 takmer 524 miliónov dolárov v konštrukčných a rozvojových úveroch, čo predstavuje takmer 9 násobok v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2006.

      Komerčný trh nehnuteľnosti celkom iste nasleduje rezidenčný realitný trh v jeho ceste dole z útesu a s najväčšou pravdepodobnosťou bude čoskoro viditeľný pokles aj u neho. Dugan zistil, že viac ako 60% bánk na Floride majú komerčné hypotekárne úvery v hodnote presahujúcej 300% ich kapitálu, čiže na úrovni, ktorá automaticky priťahuje viac pozornosti od dozorných orgánov. Taktiež potvrdil, že jeho úrad je pripravený zasiahnuť, ak banky s vysokou expozíciou do hypotekárnych úverov budú aj naďalej udržiavať neodôvodnene nízke rezervy na zlé úvery. Dugan podobne ako ostatní analytici predpovedá nárast výskytu zlyhaní a bankrotov komerčných bánk.

      Podľa agentúry Reuters, citujúcej Gerarda Cassidy, analytika kapitálových trhov banky RBC: "desiatky amerických bánk skrachuje v nasledujúcich dvoch rokoch tak, ako sa budú hromadiť nesplácané úvery a zosilňovať tlaky kontrolných orgánov na banky, ktoré na seba zobrali príliš vysoké riziká, hlavne v sektore nehnuteľností a stavebníctve". Okrem narastajúcich strát z komerčných a rezidenčných hypotekárnych úverov, banky čelia aj potencionálnym stratám z držby takzvaných nesyndikovaných dlžôb (LBO - leveraged buyout deals), v ktorých majú v súčasnosti viazaných približne 150 miliárd dolárov. Podobne ako u CDO, rovnako aj u LBO dnes už takmer neexistuje trh pre tieto schématické tranzakcie, vyžadujúce si miliardy dolárov v lacných a ľahko dostupných úverov. Tieto finančné nástroje sa stali ďalšou kovadlinou ťahajúcou banky pod vodnú hladinu.

     Koncom januára 2008 stránka Bloomberg priniesla správu o tom, že straty z finančných nástrojov naviazaných na nízko bonitné hypotéky môžu prekročiť 265 miliárd amerických dolárov po tom, čo regionálne americké banky, úverové zväzy a zahraničné finančné inštitúcie odpíšu znehodnotené časti finančných aktív, ktoré majú v držbe. Agentúra Standard & Poor pridala vyhlásenie, že "môže znížiť rating finančných nástrojov naviazaných na nízko bonitné hypotekárne úvery a CDO, ak sa počet nesplácaných hypoték bude aj naďalej zvyšovať". To by bol ďalší ťažký úder bankám, ktoré už teraz majú veľký problém s ich zhoršujúcimi sa finančnými výkazmi. Je teda nejakým prekvapením, že poskytovanie nových úverov sa takmer úplne zastavilo?

      Ako by toho nestačilo, tak existuje ešte oveľa väčšia hrozba pre finančný sektor, ktorý sa už teraz dosť potáca v problémoch. Krach jedného z veľkých poisťovateľov úverov a dlhopisov môže spustiť dominový efekt krachov na trhu s takzvanými úverovými derivátmi (CDS, credit-default swap market). Takýto krach by viedol k implodovaniu derivátneho trhu s hodnotou úverových derivátov niekoľko biliónov (tisícov miliárd) amerických dolárov. Neschopnosť úverových poisťovateľov poskytnúť krytie s najväčšou pravdepodobnosťou by vyvolalo spomínaný dominový efekt znižovania ratingu úverových nástrojov a dlhopisov s následným krachom finančných inštitúcií. Tým by sa ešte viac zosilnila paralýza celého finančného sektora.

      Finančný analytik MSN Money Jim Jubak to zosumarizoval takto: "Aktuálne sa neobávam ani tak trhu s brakovými dlhopismi ako takého, ale skôr obrovského trhu s derivátmi nazývanými "credit-default swaps" alebo CDS, ktorý je vybudovaný nad trhom s týmito brakovými (junk) dlhopismi. CDS sú druhom poistenia proti nesolventnosti zorganizovanom medzi dvoma subjektmi. Prvý subjekt, predávajúci, súhlasí vyplatiť účtovnú hodnotu dlhopisu v prípade nesolventnosti toho, kto ten dlhopis vydal. Druhý subjekt, teda kupujúci, zaplatí poplatok predávajúcemu za poskytnuté ručenie. Tieto vzájomné ručenia narástli do obrovského trhu, ktorého celková hodnota sa odhaduje na sumu okolo 450 biliónov (450 000 miliárd) dolárov. Len na porovnanie: ročný HDP (hrubý domáci produkt) celých USA je približne 10 biliónov dolárov. Trh CDS je teda približne 45 krát väčší ako suma všetkých tovarov a služieb, ktoré sa vyprodukujú za celý jeden rok v USA.

      Niektoré štúdie odhadujú, že z celkového počtu CDS je rizikových približne 6%, čiže približne 27 biliónov dolárov, čo je stále takmer trojnásobok veľkosti americkej ekonomiky. Jediné, čo postačuje je to, aby dostatočný počet kupujúcich a predávajúcich došiel k presvedčeniu, že už sa nemôžu naďalej spoliehať na toto poistenie brakových dlhopisov. To následne môže viesť k prepadu cien firemných dlhopisov. Pre firmy to môže znamenať enormný nárast nákladov, prípadne až nemožnosť zaobstarania si dodatočného kapitálu tak v podobe úverov, ako aj prostredníctvom vydávania firemných dlhopisov. Práve toto je to, čoho sa Wall Street najviac obáva - 450 biliónov kybernetických dolárov bolo vytvorených prostredníctvom rôznych účtovných machinácií, nad ktorými nemá prehľad žiadna kontrolná inštitúcia, ani americká centrálna banka FED. Nikto dokonca ani netuší, ako tieto abstraktné úverové inovácie sa budú správať na padajúcom finančnom trhu. Zatiaľ to ale nevyzerá príliš dobre.

      Enormnosť derivátneho trhu je priamym dôsledkom Greenspanovej (predošlý prezident FED) monetárnej politiky poskytovania ľahko dostupných a lacných úverov, rovnako ako aj rekonfigurácie finančných trhov poľa "štruktúrovaného" finančného modelu. Tento nový model dovolil bankám uskutočňovať bankové operácie nepodchytené ich účtovníctvom, ktoré v konečnom dôsledku vytvárali nové peniaze takpovediac zo vzduchu. Podobne syntetické zabezpečenie v podobe CDS sa ukázalo byť ďalším podvodom ako sa vyhnúť udržiavaniu dostatočnej kapitálovej úrovne pre prípad vypuknutia náhlej vlny nesolventnosti. Základom všetkého je to, že tak banky, ako aj nebankové finančné inštitúcie, chceli maximalizovať svoje zisky udržiavaním všetkého svojho kapitálu v hre radšej, ako udržiavať určité rezervy potrebné pre prípad poklesu na finančných trhoch.

     Na deregulovanom trhu centrálne banky nedokážu kontrolovať tvorbu nových úverov nebankovými inštitúciami. Tak, ako sa odkryla obrovská bublina derivátov, tak je možné očakávať reálne a ničivé efekty aj na reálnu ekonomiku tovarov a služieb. To je tiež dôvodom, prečo Jubak a mnoho ďalších trhových analytikov majú vážne obavy. Neustály nárast nesplácaných hypoték znamená, že deriváty odvodené od týchto prvotných aktív (nehnuteľností), ktoré niekedy prevyšovali dokonca 25 násobne ich hodnotu, sa začnú vyparovať a miznúť rovnakou rýchlosťou, ako keby boli pohlcované čiernou dierou. Bilióny dolárov virtuálneho kapitálu sa vyparia jediným klikom myši, prospekt prepadajúcej sa deflačnej špirály sa stáva stále reálnejším.

     Ekonóm Nouriel Roubini hovorí: "Je potrebné si uvedomiť, že tu dnes existuje reálna pravdepodobnosť katastrofických finančných a ekonomických dôsledkov, ako napríklad bludný kruh, kde hlboká recesia robí finančné straty stále väčšie a väčšie a spätne tieto narastajúce finančné straty robia recesiu ešte hlbšou a hlbšou. To je aj hlavným dôvodom prečo americká centrálna banka aplikuje veľmi agresívny prístup k záchrane zlyhávajúcich bánk, rovnako ako jej celkový agresívny rizikový manažment."

     V štvrtom kvartáli roku 2007 sa číslo nesplácaných hypoték vyšplhalo na 2939 denne, čo je dvojnásobok za rovnaké obdobie predošlého roku a toto číslo každým mesiacom ďalej narastá. V súčasnosti banky obmedzujú poskytovanie dodatočného navyšovania hypoték, ktoré samo o sebe poskytlo Američanom predošlý rok dodatočných 600 miliárd dolárov na osobnú spotrebu. Bushov balíček 150 miliárd dolárov na podporu spotreby ani zďaleka nepokryje túto sumu. Tak, ako sa spotrebiteľské výdavky znižujú a banky sa stávajú viac neochotné v ďalšom poskytovaní úverov, tak firmy sa potĺkajú s problémom nadprodukcie, čo bude viesť k obmedzovaniu ich výroby a následnom prepúšťaní pracovníkov. Toto je tá odvrátená stránka bubliny nízkych úrokov, bolestivý prechod do fázy deflácie, prípadne hyperinflácie, v závislostí na ďalších krokoch FED-u.

     Kapitál je dnes ničený rýchlejším tempom akým bol vytváraný. To je aj dôvod prečo FED hľadá riešenia aj mimo znižovania úrokových mier. Bernanke (súčasný prezident FED) sa dožaduje priameho zásahu vlády, ktorý by poskytol priame stimuly. Podobné riešenie si ale vyžaduje politický konsenzus, pričom stále panuje debata o tom, do akej hĺbky sa súčasná recesia vyvinie. Rýchlosť, s akou nastáva ekonomický útlm, vyráža dych. Pred niekoľkými týždňami Inštitút pre Dodávateľský Manažment Nevýrobnej Sféry (ISM) publikoval svoju správu, čo spôsobilo šok.

     Správa ukázala totiž prudký pokles vo všetkých oblastiach národného sektora služieb, zahŕňajúc banky, cestovné kancelárie, kontraktorov, obchodné reťazce. Všetky hlavné indexy služieb zaznamenali historický pokles - Index podnikateľskej aktivity, Index nových objednávok, Index zamestnanosti, Index dodávateľských dodávok. Kríza sa už dotkla každého. "Čísla sú natoľko znepokojujúce, že je tomu až ťažké uveriť", vyjadril sa Scott Anderson, senior ekonóm firmy Wells Fargo & Co.

      Na 2000 miliárd dolárov boli vymazané padajúcimi cenami nehnuteľností, 600 miliárd stratené v neuskutočnených nových pôžičkách, padajúce trhy akcií - to všetko prispelo k pozorovateľnej zmene nálad verejnosti voči spotrebiteľskému míňaniu a bezbrehému konzumu. Hustá doprava k nákupným centrám sa výrazne zredukovala. Obchody a obchodné domy zaznamenávajú od začiatku roka 2008 doteraz najhoršie mesiace, čo sa týka predajov a tržieb vo svojej histórii. Majitelia domov hromadia svoje zárobky na pokrytie bežných životných potrieb a potĺkajú sa s nedostatkom osobných úspor. Kohútik míňania sa výrazne priškrtil. Americká konzumná kultúra je na ústupe. Recesia je tu. Tu a teraz. Zrejme budeme svedkami najostrejšieho poklesu spotrebiteľských výdajov v americkej histórii. Bushových 150 miliárd je príliš málo, príliš neskoro a k tomu problém nie je likvidita, ale jedná sa o systémový problém.

      Miesto Ameriky vo svete bolo garantované nielen tým, čo dokázala vyrobiť, ale aj tým čo dokázala skonzumovať. Americkí konzumenti boli lokomotívou, ktorá ťahala svetovú ekonomiku. Dnes tento motor bol vykoľajený nezodpovednou monetárnou politikou americkej centrálnej banky FED a krátkozrakými finančnými inováciami. Keď praskne realitná bublina, každý platí cenu. Dopyt po tovaroch a službách sa redukuje, nezamestnanosť narastá, banky padajú a ekonomika sa zastavuje.