NSA tajne rozšírila sledovanie občanov USA

       SME-tiari priniesli 11.03. informáciu, že podľa správy ministerstva zahraničia USA, vláda Slovenskej republiky počas minulého roka "vo všeobecnosti" rešpektovala ľudské práva svojich občanov, a to napriek pretrvávajúcim problémom v niektorých oblastiach . . . . Pritom vláda USA a jej zložky tajne, do detailov, sledujú súkromný život svojich občanov bez zodpovedajúcich právnych zmocnení. Jedno percento americkej populácie sa nachádza vo väzniciach a iných justičných zariadeniach. Na medzinárodnej scéne ignorujú USA medzinárodné právo a nabádajú k tomu aj iné štáty. A táto vláda si dovoľuje hodnotiť a známkovať iných ! Podľa rešerší Wall Street Journal, pokračovala mocná tajná služba pre zahraničie v programe Total Information Awareness Program, zastavenom Kongresom v r. 2003. Po 11.09. naštartovala Darpa rozsiahly sledovací program a nazvala ho Total Information Awareness Program (TIA). Tým mali byť údaje s čo možno najviac databánk prepojených a prehľadaných na podozrivé vzory. Nič nepomohlo, že projekt bol premenovaný na Terrorist Awareness Programm. Pre poslancov Kongresu to zašlo pridaleko a v septembri 2003 stopli peniaze.

       To sa však stalo pod podmienkou, že jednotlivé programy TIA budú pokračovať pod inými menami. Až do roku 2005 nebolo známe, že vláda USA tajne poverila, krátko po 11.09., tajnú službu NSA , odpočúvať aj telefonickú a internetovú komunikáciu občanov USA bez súdneho rozhodnutia pre to príslušného súdu. Údaje dostávali od prevádzkovateľov Telkomu a internetu, ktorých chce Bushova vláda ešte stále chrániť pred žalobami a chce pre ne v plánovanom novom znení zákona FISA požadovať aj spätne beztrestnosť. Zatiaľ sa senátori bránia tejto požiadavke.

       Na začiatku sa hovorilo, že odpočúvaní boli len niektorí a to len komunikácia s určitými krajinami, alebo z týchto krajín, ale postupne sa stalo známym, že rozsah sledovacej akcie bol oveľa väčší. Čoskoro sa tušilo, že NSA odpočúvala všetku komunikáciu a prehľadávala ju podľa podozrivých vzorov, alebo indícií. V r.2006 sa stalo známym, že NSA ukladá minimálne dáta spojení všetkých vnútroštátnych hovorov od veľkých telefonických koncernov. Bushova vláda nazvala odpočúvaciu akciu "Terrorist Surveillance Program", pretože sa doteraz dalo predpokladať, že Kongres schváli všetko, ak to údajne bude slúžiť boju proti terorizmu.

      V polovici r.2007 spôsobil list vtedajšieho najvyššieho šéfa tajnej služby Mike McConnella nové podozrenie. Tento napísal jednému poslancovi, že prezident USA Bush naštartoval po 11.09. celý rad programov odpočúvania, NSA-program je však  jediný, o ktorom sa smie hovoriť (ostatne bol už odhalený). Ktoré iné programy naďalej bežali za chrbtom Kongresu, zostalo  neznáme.

      Wall Street Journal informuje, že NSA tajne realizovala celkom podobný program ako TIA-Projekt. Preň boli prevzaté aj časti TIA. Financované to bolo tajne cez "čierne pokladnice", ktoré Kongres nemôže kontrolovať.

      Tajná služba má omnoho väčší prístup na komunikačné, finančné a cestovné údaje US občanov, než bolo doteraz známe. Podľa informácií týchto novín, môže NSA bez  súhlasu súdu dostať dáta o spojeniach emailovej komunikácie, pozorovať, kto navštevuje ktoré internetové stránky a aké otázky zadáva, dáta spojenia, dĺžku a lokalizáciu rozhovorov na mobilných telefónoch, spojovacie údaje a dĺžku telefonických hovorov, informácie o bankových kontách, prevodoch a použití kreditných kariet, ako aj informácie o leteckých cestách.

      Podľa novín Wall Street Journal Ministerstvo financií USA už pred 15 rokmi poskytlo prístup na databanku celosvetových finančných transakcií. Tajné služby už teda vedia dlho, ktoré vnútroštátne a zahraničné peňažné toky sa uskutočňujú medzi bankovými kontami a mali aj prístup k dátam kreditných kariet. NSA tieto prevzaté údaje uložila na vlastné databanky a po 11.09. prešla k tomu, nesledovať len konkrétne stopy, ale hľadať na širokom fronte. Cez Ministerstvo financií mohla NSA získať prístup aj k dátam Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication (Swift) o medzinárodných transakciách.

      Doteraz bolo len známe, že prístup k nim mala CIA. Aj to viedlo už k búrlivej kritike. Komisia EU však tento transfer následne odsúhlasila, Swift ubezpečil že bude silnejšie dbať na ochranu dát. NSA zjavne pracuje aj s dátami leteckých pasažierov.
Zaujímavé je nielen, k čomu má NSA prístup, ale aj, čo robí s týmito nespočetnými dátami.

      Aj keď sa tajné služby už roky sťažujú, že sú zahltené množstvom dát, sú podľa informantov z kruhov tajných služieb obrovské množstvá e-mailov, internetových hľadaní, prevodov, objednávok kreditnými kartami, cestovných údajov a telefonických spojení ukladaných a prehľadávaných na podozrivé predlohy, ktoré potom slúžia pre iné tajné služby, alebo k novým sledovacím aktivitám v tuzemsku a zahraničí. Podľa informantov týchto novín sa pracuje aj s tzv."čiernymi programami", ktorých existencia nebola zverejnená. Znalci z prostredia odhadujú, že NSA na prehľadávanie dát vydáva ročne jednu miliardu dolárov.