Nefalšovaná Hedvigina DNA (V právnom štáte má jedinec právo odmietnuť odber vzorky DNA políciou a obrátiť sa na nezávislé laboratóriá)

Mistrík Robert

Mistrík Robert

autor

25.10.2007 Společnost
         Karl Popper, jeden z najvýznamnejšich filozofov vedy 20. storočia, postuloval kritérium demarkačnej línie medzi vedou a pavedou: Teória môže byť považovaná za vedeckú vtedy a len vtedy, ak je falzifikovateľná. Toto na prvý pohľad kontraintuitívne znejúce tvrdenie je vo vedeckej obci všeobecne uznávané, i keď nie bez výhrad. Napríklad teória strún, ktorá sa snaží zjednotiť dosiaľ nekompatibilné, ale verifikovateľne platné teórie relativity a kvantovej mechaniky, je s vysokou pravdepodobnosťou chybná práve z dôvodu nemožnosti jej falzifikovania. Rovnakým spôsobom Popper vyvrátil vedecký charakter marxizmu, i keď my sme kedysi do omrzenia počúvali pravý opak. Blog určite nie je formát na hlboké ponáranie sa do filozofie vedy, no kritériom falzifikovateľnosti si pomôžeme pri vnesení svetla do analýzy DNA. Analýza genetického materiálu je vyspelá metóda, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou dokáže potvrdiť alebo vylúčiť identitu pôvodu dvoch biologických materiálov. Z tohto dôvodu je to široko používaná forenzná technika, a pretože je postavená na vedeckom základe je falzifikovateľná.

 

         V našich médiách sa v prípade Hedviga Malinová vynorili odborníci s tvrdením, že na lepiacu časť obálky sa mohol dostať "bližšie nešpecifikovaný biologický materiál ľudského pôvodu", ale neboli to sliny. Napríklad tak, že niekto držal obálku v ruke. V prípade, podotýkame v prípade, ak sa našiel biologický materiál na lepiacej časti obálky a bolo možné z neho urobiť analýzu DNA, tak hypotéza o dotyku je vysoko nepravdepodobná, pretože na spoľahlivú genetickú analýzu je potrebné dostatočné množstvo DNA a to v danom prípade zaručia predovšetkým sliny.

        Výrok ministra Kaliňáka z októbra 2006, že DNA pochádza zo slín, keď skonštatoval: "Rozsah množstva biologického materiálu svedčí o tom, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o sliny. Ak by to bol pot, materiál by bol neskúmateľný" nemusí byť chybný za už spomenutého predpokladu.

        Keď polícia zachytí biologický materiál, z logiky veci vyplýva, že v jej vlastnom záujme by to nemala byť ona, ktorá odoberie vzorku DNA od osoby, s ktorou by tieto dve informácie chcela porovnať. Kým odtlačok prsta je ťažko falzifikovaťeľný s použitím databázy odtlačkov, biologická vzorka je veľmi jednoducho prenositeľná na akúkoľvek plochu. Hypoteticky povedané, ak vám polícia zoskenuje odtlačok prsta, preniesť ho na rukoväť noža nie je síce nemožné, no technicky značne komplikované.

        Potrieť obálku slinou, ktorú vám predtým odobrala môže trvať pár sekúnd a dokáže to aj strážmajster. Na zabránenie falzifikovateľnosti by mal podozrivý odmietnuť odber vzorky DNA políciou a obrátiť sa na nezávislé laboratóriá analýzy DNA, kde pracujú aj v privátnych inštitúciách štátom certifikovaní súdni znalci.

        V prípade pochybnosti o nestrannosti danej inštitúcie odber a analýza sa môžu kedykoľvek opakovať v inom nepolicajnom laboratóriu. Nie je nám známe, ako bol urobený odber DNA u Hedvigy Malinovej, no ak ho robila polícia, "dôkaz DNA" je pre ktorúkoľvek stranu bezcenný.

        Našim cieľom nebolo potvrdiť alebo vyvrátiť vyšetrovacie verzie, ani spochybniť alebo podporiť metódu analýzy DNA. Chceli sme len poukázať, že za novinovým tvrdením "potvrdila to analýza DNA" sa môže skrývať podstatne komplikovanejší interpretačný priestor a v právnom štáte má jedinec právo brániť sa aj potenciálnej falzifikovateľnosti.


       Spoluautor blogu RNDr. Marek Minárik, PhD, je súdny znalec z oblasti genetiky a analýzy DNA a majiteľ najväčšieho laboratória na genetickú analýzu v Českej republike.


(c)2007 Robert Mistrik