Planéta Zem by bez ľudí prekvitala

         Šesť a pol miliardy ľudí - a ten počet stále stúpa. Toľko osôb dnes zapĺňa planétu Zem. A niet pochýb o tom, že svojmu svetu spôsobujeme nesmierne škody. Dokonca do tej miery, že vedci túto dobu nazývajú "antropocén" - ničivá éra človeka.  Plyny nami produkované znečisťujú atmosféru a zohrievajú oblohu. Chemikálie znečisťujú moria a rieky, hospodárstva a mestá ujedajú z pôdy, zatláčajúc faunu a flóru čoraz ďalej, ako keď buldozér tlačí pred sebou piesok. Náš zeleno-modrý svet je stále ešte krásny, ale dnes už má veľmi ďaleko k prvotnosti. Stopy po nás sa nachádzajú všade...  Predstavme si však, čo by sa stalo, keby sme sa zrazu stratili, všetci do jedného, napríklad už zajtra. Veru tak; zamyslite sa nad tým, čo by sa udialo, keby sa každý muž, každá žena, každé dieťa v momente stratili z povrchu zeme. Tomu, čo by sa udialo v nasledujúcich dňoch, mesiacoch a tisícročiach, keby sa zo zeme zrazu stratil homo sapiens, sa práve venuje nová kniha. Autor Alan Weisman z arizonskej univerzity sa v nej nevenuje tomu, akým spôsobom by sa ľudia zo zeme stratili; toto nie je kniha o konci sveta, ale o novom začiatku - o začiatku sveta bez nás. A podľa toho sa aj nazýva: "Svet bez nás".

        Spočiatku by išlo o zmeny veľmi dramatické - a ničivé. V priebehu jedného týždňa by sa vymíňala voda, chladiaca 441 jadrových reaktorov vo svete. Tie by sa jeden po druhom prehriali, zapálili, rozpustili a v niektorých prípadoch vybuchli. To by bolo niekoľko sto pohrôm typu Černobyl všade v opustenom svete. Do vzduchu, do riek a oceánov by sa dostalo veľké množstvo rádioaktívnych materiálov. A nevie sa, aký účinok by to malo na zvieratá a rastliny, ale faune a flóre v okolí Černobylu výbuch prospel. Ekológ James Lovelock hovorí, že život v divočine si radiáciu takmer ani nevšimne.

        Potom by si planéta Zem očividne veľmi vydýchla, že nás už niet, keďže by došlo k pozoruhodnému obnoveniu prostredia. Oceány by sa same očistili, podobne aj ovzdušie, potoky a rieky. Za pomerne krátku dobu by matka príroda opäť vládla nad svojimi ríšami. V takom svete bez ľudí by nebolo veľa druhov, ktorým by sa nedarilo - hádam len potkanom, domácemu hmyzu a všelijakým ľudským parazitom. Ľudská voš by do roka úplne vyhynula a HIV vírus by sa stratil.

        V Afrike by bola veľká hostina, keďže by sa tam rozmnožili levy a leopardy, ktoré by požierali dobytok, potom už nestrážený pastiermi s kopijami a puškami. Väčšine divých zvierat by sa darilo. Do roku 2100 by sa pol milióna existujúcich afrických slonov rozmnožilo na desať miliónov (počet pred kolonizáciou). Africké savany a lesy by sa rýchlo naplnili zverinou a džungle by opäť narástli.

        Pokiaľ ide o náš vidiek, hospodárstva by zarástli prirodzenou flórou. Na poliach, kde sa prv pestovalo obilie, by začali vyháňať výhonky dubov. Po pár storočiach by v Británii už nerástlo nič iné len lesy a kroviny. Na jej území by opäť vo veľkom žili vlky, diviaky a možno aj nejaké exotické druhy, ktoré by prešli cez tunel medzi Francúzskom a Britániou. To, pokiaľ ide o prírodu. Ale čo by stalo s ľudskými dielami?

        Veľké mestá by sa pomerne rýchlo zrútili. Londýn alebo New York, ako všetky veľké mestá v blízkosti morí, by od základov začali zahnívať, keďže podzemné tunely, potrubia, podjazdy a kanály by sa v priebehu prvých pár dní naplnili vodou. Pumpy, ktoré ich teraz udržiavajú suché, by nefungovali. Nedávne záplavy v Británii ukázali, koľko škôd sú schopné narobiť, keď sa im ľudia nevedia ubrániť. Keby tu nebolo ľudí, čo by veci opravovali, ani doprava, ktorá teraz drží burinu na uzde, tá by veľmi rýchlo vyhrala sústavnú bitku s asfaltom. Cesty by čoskoro vyzerali ako africké, postavené v 60-tych rokoch, ktoré odvtedy nikto neopravuje.

       Mestský svet by veľmi skoro nahlodala voda a mráz a väčšina stavieb by sa už o 20 rokov zrútila. Americké mestá, ktoré sú vystavené drsnejšiemu podnebiu, by sa zrútili ešte skôr. A čo je paradoxné, najnovšie stavby by sa rúcali ako prvé. Povojnové stavby sú len úbohými napodobeninami starších a tie by sa zrútili ako domček z karát. Veľké, dobre dizajnované budovy z ocele a betónu, by možno vydržali stáročia, ale železo a jeho modernejšia podoba oceľ, to je veľmi nestály materiál; silný, ale voči korózii úplne bezmocný. Všetky autá by za sto či dvesto rokov úplne zožrala hrdza. Za tisíc rokov by sa zrútila celá oceľová osnova našej civilizácie. Avšak bronzové sochy starovekého sveta - a modernejšie bronzové diela - môžu v čiastočne zoxidovanej podobe vydržať aj milióny rokov.

        Hoci väčšina ľudí si myslí, že papier sa prirodzene rozloží, to nie je celkom tak. Keby k nemu nemal prístup vzduch, ani voda, môže sa uchovať celé tisícročia - preto teraz môžeme čítať egyptské zvitky. Niektoré knihy, vytlačené na kvalitnom papieri, bude možné čítať aj o 10 000 rokov, ak sú teraz pochované na smetiskách.

        Po stotisíc rokoch budú lesy znečisťovať miliardy alumíniových, oceľových, titániových a bronzových úlomkov. Tvar niektorých z nich bude stále možné rozoznať, napríklad matice, zámky, nástroje a dekorácie, možno dokonca aj kostry lietadiel. Aj niektoré budovy možno tak dlho vydržia; pyramídy tu možno stále budú a takisto veľké betónové obloženia jadrových reaktorov. A čo by mohlo stať potom?

       Alan Weisman špekuluje, že na zemi sa potom môže veľmi rýchlo vyvinúť nový druh človeka, aby zaplnil medzeru po homo sapiens. Ale znašej civilizácie tu nezostane takmer nič, len niekoľko kovových štruktúr, pochovaných v skalealebo možno kopa podozrivých trosiek tam, kde kedysi stáli najväčšie pomníky. Dokonca aj pár plastikových tašiek! Návštevníci z kozmu by si mohli myslieť, že tu nikdy nič zaujímavé nežilo. Ale v tom by sa mohli mýliť, pretože na Mesiaci a v blízkom vesmírnom priestore by stále obiehalo množstvo sond a satelitov. Nejaké sme dokonca vyslali aj do vzdialeného kozmu. Rozhodne platí, že svet by bol bez nás oveľa čistejším a lepším miestom.

        Ale bez ľudí by to zase vôbec nebolo ono. My sme jediný tu žijúci druh, ktorý sa môže zamýšľať nad vlastnou existenciou, nad veľkoleposťou a krásou tejto planéty a nad jej inými obyvateľmi. Na niektorých miestach spôsobujeme veľké škody , ale bez nás by to bolo oveľa nudnejšie miesto.