Tajomstvo Venuše

         Dr. Immanuel Velikovski ako prvý upozornil vedeckú verejnosť, že staroveké dokumenty, okrem iného, presne popisujú, ako planéta Venuša - bývalá kométa vyzerá... Popis Venuše neskôr bezo zvyšku potvrdili vesmírne sondy a väčšina jeho tvrdení o zákonitostiach v pohybe nebeských telies v slnečnom systéme sa medzitým potvrdila tiež. V roku 1963 Mariner II. zistil, že Venuša je naozaj veľmi horúca a jej atmosféra presne zodpovedá zloženiu bývalej kométy, ako to popisujú staroveké texty. A neskôr sa potvrdili aj iné údaje a fakty, ktoré obrátili naruby pekne zaškatuľkované teórie modernej vedy.



    Venuša vytvára každých osem rokov na svojej dráhe po oblohe dokonalú hviezdu keď sa uberá direktívnym smerom ale aj menej dokonalú hviezdu, keď sa uberá retrográdnym smerom. Staroveké národy (ich kňazov-astrológov) tento úkaz natoľko prekvapoval, že Venušu a jej pentagram povýšili na symbol dokonalosti, krásy, harmónie a kult tela i cyklických vlastností pohlavnej lásky. Zároveň znázorňuje vládu človeka nad prírodou prostredníctvom piatich zmyslov. Napríklad Gréci na počesť čarovnej Venuše a jej osemročného cyklu začali organizovať olympijské hry. Dnes si už len málokto uvedomuje, že aj novoveké olympijské hry sa konajú každé štyri roky a riadia sa dodnes polovičným cyklom planéty Venuše. A ešte menej ľudí vie, že päť cípa hviezda sa takmer stala oficiálnym olympijským znakom, ktorý bol zmenený na poslednú chvíľu. Hviezdu nahradilo päť prelínajúcich sa kruhov, ktoré lepšie vystihujú celistvosť, dokonalosť a harmóniu ako hlavné vlastnosti športových hier z piatich kontinentov.

       Pentagram však súvisí aj so symbolom diabla - a to práve v obdobiach, keď je Venuša retrográdna. Ide o zvrátený symbol, keď človek nevládne svojim zmyslom, ale jeho zmysly sú pudovo ovládané satanom (päť cípe hviezdy boľševikov-komunistov a ich vyčíňanie od roku 1917... V období retrográdnej Venuše tiež nastávajú celosvetové problémy v diplomacii).

    Pôvodný ženský význam tohto symbolu sa síce zachoval, no výklad samotného symbolu bol v priebehu tisícročí prekrútený na základe biblického príbehu, resp. hriechu, ktorého sa dopustila Eva s hadom a s Adamom.

    Pentagram Venuše je predkresťanský symbol, ktorý súvisí s uctievaním prírody. Staré národy rozdeľovali svet na dve polovice - mužskú a ženskú. Ich bohovia a bohyne udržiavali rovnováhu moci, ktorú tvorí Jin a Jang. Keď boli muži a ženy v rovnováhe, na svete vraj vládol súlad a keď neboli v rovnováhe, vládol chaos. Venuša predstavuje ženskú polovicu všetkého jestvujúceho, ktorú náboženskí historici nazývajú aj posvätné ženstvo alebo jednoducho božská bohyňa.

    Pentagram symbolizuje bohyňu ženskej pohlavnej lásky a krásy. Prvé náboženstvá boli založené na tomto božskom poriadku prírody. Bohyňa Venuša a planéta Venuša boli jedno a to isté. Táto bohyňa mala svoje miesto na nočnej oblohe a bola známa pod rozličnými menami - Východná hviezda, Ištara, Astarte, Afrodita, Venuša..., všetky jej prívlastky mien súviseli vždy so ženstvom, prírodou a matkou Zemou.

      Predstava ženy ako nositeľky života bola teda základom starovekého náboženstva a narodenie dieťaťa bolo mystickou a silnou skutočnosťou. Moc ženy a jej schopnosť plodiť život sa kedysi považovala za posvätnú, no stala sa hrozbou pre nastupujúcu, z prevažnej časti mužskú cirkev. Kresťanská filozofia sa bohužiaľ, rozhodla ignorovať biologické pravdy. Jediným tvorcom urobila muža a spreneverila sa tak voči ženskej tvorivej moci. Kult bohýň a ženy zanikol po víťazstve kresťanstva, až na jedinú výnimku - "nepoškvrnenú" Pannu Máriu - matku Ježiša Krista...

      Symboly sú veľmi odolné. Raná kresťanská cirkev pozostávajúca takmer výlučne z pokrstených Židov, nahradila pentagram Venuše najskôr záhadným znamením Ryby (symbol veľkej plodnosti), ale aj preto, že ryby vo zverokruhu a v astrológii symbolizujú svet okolo človeka ohraničený nielen spoločenstvom, ale aj ako časť celého kozmu. Ryby zároveň inklinujú k mystike, k niečomu vzdialenému, tajomnému a hoci to nevidieť, i napriek tomu to existuje. Celá židovská história je obrazom vykúpenia. Mnohé veci sa nestali tak, ako to opisuje Starý zákon. Ide skôr o symbolizmus, ale z toho však ešte nevyplýva, že židovskej histórii nebolo a Židov niet.

    Bol to apoštol Pavol, ktorý vo svojej kristológii urobil z kríža symbol spasenia ľudstva, na základe Kristovej sebaobetavej smrti, a tým aj symbol konečného triumfu kresťanstva. Avšak kríž zostával ešte dlho v cítení ľudí znamením strašného poníženia a smrti. Preto u prvých kresťanov v rímskych katakombách nachádzame nie obetného baránka (symbol Krista), ale najčastejšie tajomný znak Ryby - avšak nikdy nie kríž...

    Symbol kríža s mŕtvym telom Krista a tiež bez neho sa začal používať až na prelome 5. a 6. storočia. Došlo k tomu po sto rokoch - po zákaze, resp. zrušení trestu smrti ukrižovaním, za Konštantína Veľkého, keď obraz kríža, ako nástroja smrti vybledol v ľudskej pamäti a prestal vzbudzovať hrôzu.

    Znamenie Ryby (súhvezdie) súvisí vo zverokruhu s novuzrodením človeka v znamení Barana. Pozemský život končí 12. znamením Ryby a nová inkarnácia začína v 1. znamení Barana. A práve na základe tohto cyklu vznikol nielen u starých Izraelitov náboženský pojem "obetný baránok" a nie až podľa Veľkonočných sviatkov, kedy bol Kristus ukrižovaný...

    Cirkev v snahe vykoreniť pohanské náboženstvá a obrátiť národy na kresťanstvo, rozpútala krvavú kampaň proti pohanským bohom a bohyniam a všade označila ich "božské"(prírodné) symboly za prejav zla a rúhania. Vplyvní kňazi v ranej kresťanskej cirkvi klamali svet neutíchajúcou propagandou, ktorá potláčala ženský princíp (matriarchát) a presadzovala mužský princíp (patriarchát ) aj tým, že zakázala svojim kňazom ženiť sa. Bolo to však hlavne preto, aby sa nedrobil, ale hromadil majetok v jej držbe !.

     Cirkev začala démonizovať posvätné ženstvo a načisto vymazala bohyne z moderného náboženstva. Ženy (bohyne), kedysi oslavované ako podstatná súčasť duchovného osvietenia, mali na celom svete zakázané vstupovať do chrámov. Prirodzené sexuálne spojenie medzi mužom a ženou, prostredníctvom ktorého každý z nich dospieval k duchovnej jednote - sa zavrhol ako niečo hanebné. "Svätí muži", ktorí kedysi požadovali sexuálne spojenie so svojimi ženskými polaritami, aby sa dostali do duchovného kontaktu s Bohom, sa začali báť svojich prirodzených sexuálnych túžob ako pokušenia diabla, ktorý spolupracuje so svojím obľúbeným komplicom - ženou.

    Hebrejské slovo JHVH (posvätné meno) v skutočnosti pochádza zo slova Jehova - obojpohlavného telesného spojenia medzi mužským Jah a menom Evy Havah. Pre ranú cirkev a neskôr pre centrum katolíckej moci však predstavovalo toto priame spojenie s "Bohom" prostredníctvom sexu vážnu hrozbu. Odsúvalo tak cirkev na vedľajšiu koľaj a podkopávalo jej postavenie ako jediného sprostredkovateľa s Bohom. Cirkev preto robila všetko preto, aby sex démonizovala a zavrhovala ho, ako ohavný a hriešny akt. V tomto duchu potom pokračovali rovnako aj ostatné veľké náboženstvá.

    Nie je prekvapujúce, že v súvislosti so sexom majú ľudia rozporuplné pocity. Naše prastaré dedičstvo a samotná naša fyziológia nám hovoria, že sex je prirodzený, že je to radostná cesta k duchovnému naplneniu. Avšak i moderné náboženstvo ho odsudzuje ako hanebné (možno ho vraj praktizovať len za účelom počatia nového života) a učí nás, aby sme sa sexuálnej túžby báli ako diabla.

    Sanskrtské a zároveň slovenské slovo "jebať" (súložiť), vlastne pochádza z tých prastarých čias bohýň, kedy sa vedelo len toľko, že nový život - dieťa vzniká tajomnou metamorfózou. Ľudia si dávali do súvislosti mesačný cyklus, menštruáciu ženy a spávanie muža so ženou. Z toho vznikol rešpekt a výstraha: ("je treba sa báť") pred istým tajomstvom... Tak sa v skrátenej forme zrodilo slovo "jebať" a udržiavalo sa ako tabu. Ako vidieť, aj slovo rose - ruža je anagram slova Eros, gréckeho boha telesnej lásky. Ruža odjakživa symbolizovala ženskú sexualitu. Jej päť lupeňov znamenalo v primitívnych kultoch bohýň päť zlomov v živote ženy - narodenie, menštruáciu, materstvo, menopauzu a smrť. V našich moderných časoch je spojitosť medzi kvitnúcou ružou a ženou ešte očividnejšia. Kvitnúci kvet sa ponáša na ženské genitálie, na onen nádherný kvet, z ktorého prichádzajú na svet všetci ľudia...

    Nová moc (rímskokatolícka cirkev) síce prebrala jestvujúce staré symboly, ale postupne ich potierala a potláčala ich pôvodný význam až natoľko, že katolícka inkvizícia vydala knihu, ktorá by sa dá právom nazvať najkrvavejšou publikáciou v dejinách ľudstva. Dielo Malleus maleficarum (Kladivo na čarodejnice) malo upozorniť svet na "nebezpečenstvo voľnomyšlienkárskych žien" a radilo kléru ako tieto ženy vyhľadávať, mučiť a likvidovať. Medzi tieto ženy, ktoré cirkev nazývala "bosorkami", patrili vedkyne, kňažky, cigánky, mystičky, milovníčky prírody, bylinkárky, skrátka všetky ženy, ktoré "mali podozrivo blízko k prírode"... Za svoje hriešne znalosti medicíny, ktorými sa usilovali zmierniť pôrodné bolesti žien, boli trestané aj pôrodné babice.

    Cirkev prenasledovala bosorky tristo rokov a za toto obdobie upálila na hranici (okrem mužov) neuveriteľných päť miliónov žien. V minulých tisícročiach bolo pod vplyvom nesprávnych náboženských konceptov žene dôstojné postavenie v spoločnosti upierané a to má za následok masovú vzburu žien v súčasnosti. Po tisícročiach dešpektu, zneužívania, nespravodlivého ponižovania a podceňovania žena teraz hľadá samu seba... V boji medzi pohanskými a kresťanskými symbolmi prehrali "pohania". Trojzubec boha morí Poseidona cirkev zmenila na vidly čerta a diabla, špicatý klobúk mudrca (vedca, bádateľa) zmenila na symbol čarodeja a Venušin pentagram (retrográdny) pretvorila na znamenie Satana...

    Dr. Velikovský tiež hovorí, že v prehistorickej dobe sa na Zemi odohralo niekoľko veľkých katastróf, ktoré vždy spôsobili mimozemské objekty. Dokazuje, že asi pred 3500 rokmi Venuša svojím nečakaným priblížením spôsobila na Zemi veľkú kataklizmu a potom, asi o 700 rokov neskôr vychýlila Mars z obežnej dráhy tak, že sa priblížil k Zemi a takmer sa s ňou zrazil. Po tejto udalosti, ktorá zostala v pamäti ľudstva, sa stal Mars národným bohom vojny v gréckej aj v rímskej ríši... Zeus - najvyšší boh panteónu určil Afrodite (Venuši) za manžela chromého a večne upoteného božského kováča Hefaista. Náhradou za to si hľadala útechu v náruči boha vojny Aresa (Marsa). Známa historka z rajskej záhrady sa zopakovala. Z nevery a lásky sa Venuši a Marsovi postupne narodilo päť detí... Venušu už starí Sumeri nazývali LA.HA.MI., čo znamená "vládkyňa bitiek".

    Z výskumu, ktorý robil Nick Fiorenza vyplýva, že v roku 1999-2000 došlo k zvláštnej udalosti: rovníková pláň zeme zvierala vtedy presne 90 stupňový uhol s rovníkovou pláňou slnka a 22. septembra roku 2002 sa k tomu pridal iný pravý uhol: zem a galakticky stred (jadro) bol v podobnej pozícii. K unikátnemu usporiadaniu hviezd a zeme v súvislosti s galaktickým stredom dochádza iba štyrikrát počas Veľkého kozmického roka (tzv. platónskeho) vtedy, keď zemská rotačná os ukazuje smerom k fixným znameniam - Býkovi, Levovi, Škorpiónovi alebo Vodnárovi. Americkí Indiáni hovoria o štyroch rohoch sveta, v ktorých je zem upevnená súdržnými silami. Ale niekedy sa stáva, že tie sily prestanú nakrátko pôsobiť a vtedy sa zem ocitne v priestore "neupevnená", čo má potom za následok katastrofické udalosti: Zem sa môže i niekoľkokrát prevrátiť a potom ustáliť v inej polohe, nastanú nové vrásnenia, vytvoria sa nové kontinenty, nové moria, jazerá a rieky...

    V roku 1991 sa vonkajšia vrstva na slnku úplne stratila a slnko začalo vysielať nové spektrálne emisie. Od tých čias všetky svetové vlády urobili rad opatrení. Nielenže sa sústavne vysielajú do vesmíru sondy, aby ten proces sledovali, ale robia sa opatrenia pre prípad katastrofických udalostí. Pretože v blízkom vesmíre sa skutočne deje čosi veľmi vážne. Jadro galaxie očividne vstupuje do nového explozívneho obdobia, čo môže mať za následok supervlny - výbuchy galaktického jadra. Tieto výbuchy vytvárajú veľmi intenzívne vetry kozmických častíc (kozmický prach), energeticky equivalent ktorý sa rovná piatim až desiatim miliónom výbuchov supernov. K takýmto výbuchom dochádza približne každých 10 tisíc rokov.

    Podľa dr. La Violettea do dnešného dňa už dve supervlny opustili galaktické jadro a smerujú k nášmu slnečnému systému. Ale nie je možne ani len približne povedať, kedy nás vlna zasiahne. Na to sa príde len pár dodín, či minút predtým, pri prvých príznakoch. A Ulysses nedávno zistil, že do slnečného systému práve vstupuje mračno interstelárneho prachu práve smerom od galaktického stredu.

    Mayský kalendár končí decembrom 2012 a toto je jeden z mála kalendárov, ktoré sú založené na galaktických cykloch. Mayovia tvrdia, že kalendár Tzolkin vytvorili na sledovanie kvality svetla, pôsobiaceho zo stredu galaxie na zem a že toto svetlo ovplyvňuje všetky úrovne existencie; pôsobí na naše city, myšlienky, dokonca aj na našu DNA. Fritz Popp napríklad zistil, že DNA nielenže svetlo prijíma, ale ona sama svetlo vysiela. Zdá sa teda, že DNA predstavuje most medzi fyzickým telom a éterickým telom. Aj vedci si teraz už uvedomujú, že DNA odráža naše vedomie a že je možné vedome ovplyvňovať aj svoju DNA. A Mayovia si očividne uvedomovali to úzke spojenie človeka s kozmom, ktoré Gregg Braden popisuje ako posvätný obeh.

    Už staré národy si uvedomovali, že z Absolútneho vedomia (Boha) sa zrodil náš vesmír tým, že Absolútno sa manifestovalo prostredníctvom dvoch princípov: mužského a ženského. Nekonečno si "pomyslelo" a stvorilo Konečno - stvorilo prvý, najvyšší svet, najvyššiu dimenziu. Keď sa naplnili určité predpoklady a podmienky, energie z neho "prekypeli" a vytvorili ďalší vesmírny rozmer, ďalšiu dimenziu - úplne nový svet a tento sa vyvíjal, formoval, až znovu vytvoril rozmer ďalší - a tak ďalej až po fyzický svet, ktorý tak dôverne poznáme. Tých svetov je celkovo desať. Absolútno nemá žiadnu formu, tvar a všetky veci, ktoré s ním splynú, prestanú existovať ako také, hoci môžu teoreticky zase vzniknúť v rovnakej alebo v odlišnej podobe a kombinácii.

    Neviditeľné psychické, duchovné dimenzie a reality vedome nevnímame a nevieme o nich. Veľakrát sme však ovplyvňovaní nielen konkrétnym okolím - energiami, ktoré vyžaruje zem, pocitmi zvierat, citmi a myšlienkami iných ľudí, ale aj tých čo už na zemi nežijú, či impulzmi z neviditeľných dimenzií. Sme nesmierne zložitým energetickým systémom, ktorý sa stále vyvíja postupným uvedomovaním si skutočností o sebe i o realite okolo seba. A tak, ako vo vesmíre existuje desať realít, i ľudská bytosť má rôzne telá, od fyzického po atomické. Podobné telá majú však aj ostatné objekty, aj planéta zem, vesmírne telesá a hviezdne systémy.

    Mužské ego bez spojenia so svojím ženským náprotivkom už vyčíňa vo svete dve tisícročia. Tajný démonický výklad pentagramu napokon prevzali nielen slobodomurári, boľševici, komunisti, ale všeobecne celá armáda. Pentagram je dnes najvýznamnejším symbolom vojny. Nachádza sa na raketách, raketoplánoch, bojových lietadlách, tankoch aj na pleciach všetkých dôstojníkov a generálov. Moderné symboly muža a ženy predstavuje Mars a Venuša. Avšak pôvodný symbol muža bol znak 45 stupňový uhol smerujúci špicou hore (falus) a znak ženy zase opačne, špica smerujúca dole (ženské lono). Symbol falusu sa vlastne dodnes používa na vojenských uniformách, kde označuje hodnosť - čím je na výložkách viac "penisov", tým je vyššia hodnosť... Doposiaľ však oba symboly kreslia aj "nevedomé deti" na steny alebo ploty spolu - ako kosoštvorec s kolmou čiarou uprostred... Takto nakreslený symbol muža a ženy vlastne znamená spojenie muža a ženy - súlož... Hoci to deťom žiaden dospelý človek nikdy nevysvetlil majú tento pradávny symbol kdesi hlboko v podvedomí zakódovaný aj keď s nesprávnou polohou čiary, ktorá má byť zakreslená horizontálne - a potvrdzuje znaky "šarží" vojakov !

    Zem sa očividne stala mužským svetom a svoje obete si vyberajú dnešní "bohovia" ničenia a vojen podľa sily zbraní - kedy a kde sa im zachce. Propaganda a krviprelievanie vykonali svoje. Živým dôkazom je súčasný skazený svet, ktorý sa dá prirovnať k biblickej Sodome a Gomore - konzumnej spoločnosti, plnej násilia a homosexuality. Kto však za to nesie zodpovednosť, nie je tak ťažké uhádnuť...

    Ján Pavol II. často v tomto kontexte hovorí o vojne medzi civilizáciou smrti a civilizáciou lásky. Pri svojej návšteve Poľska prehlásil: "Národ, ktorý zabíja svoje vlastné deti, je národom bez budúcnosti a štát, ktorý si uzurpuje právo na zabíjanie detí v lonách matiek, sa stáva štátom barbarským". Keď zoberieme slová Jána Pavla II. vážne, vlastne zistíme, že budúcnosť patrí islamským štátom a barbarskými krajinami sú dnešné západné demokracie.

    Po 2. svetovej vojne sa rasizmus prejavuje vo všetkých aspektoch neľudskosti - vrátane sterilizácie žien, vládami schválených potratov detí, či kastracie mužov, avšak vždy len určitej rasy alebo komunity... Zdalo sa, že tieto zvieracie praktiky budú prvé, čo po koncentračných táboroch svet navždy zavrhne. Stal sa však pravý opak a tieto praktiky ostali jedným z prvých plánov za čistotu rasy. Nikto už nezatajuje, že práve v boji za čistotu rasy boli vládami robené po celom svete násilné sterilizace žen.

    Od začiatku 60. rokov 20. storočia používali USA vydieranie a ekonomický nátlak na africké štáty, aby ich prinútili používať antikoncepčné prostriedky a presadzovali sterilizácie plodných žien a umelé potraty u gravidných žien. Dokonca OSN sa týmto štátom vyhrážala zastavením hospodárskej a kultúrnej pomoci... V rokoch 1935 - 1976 bolo vo Švédsku násilím sterilizovaných 60.000 zdravých žien, celkom bezdôvodne - iba pre fašistickú ideu zachovania nordickej rasy. Od roku 1930. do 1970. bola v USA prevedená, ("náhodnou zhodou"), tiež sterilizácia 60.000 žien...

       V Portoriku bolo 35, 3 % černošských a španielských žien vo veku 20 až 49 rokov do roku 1968 doslova genocidne sterilizováných. USA tu testovali aj skryté spôsoby sterilizácie, podávaním Thalidomidu, ktorý poškodzoval plod a deti zomierali priamo v tele matiek alebo sa rodily zmrzačené či života neschopné (bez nôh, rúk či inak zmrzačené). Tieto vražedné praktiky s Thalidomidom boli v rokoch 1959 až 1962 testované aj v Nemecku, Anglicku a ďalších krajinách Evrópy a mali na svedomí niekoľko tisíc detí. Z nás starších si mnohí na túto svetovú aféru ešte spomíname... V USA sú sterilizované aj indiánske ženy bez toho, aby boli o tom informované, choré alebo bez ich súhlasu.

    Nie je žiadnym tajomstvom, že OSN a vlády sveta začali pod hrozbami preľudnenia pristupovať k veľmi razantným praktikám. OSN a vyspelé štáty sveta si začali privlastňovať právo na rozhodovanie o svetovej populácii a živote či nenarodení každého nového človeka. Hrozba z preľudnenia a vyčerpania zdrojov sa stala falošným a riadeným strašiakom, ktorého tajná svetovláda využívá ako propagandu, aby presvedčila svet, že len svetová vláda dokáže ,,spravodlivo,, rozdeľovať potraviny a zdroje, tiež prácu a hmotné zaistenie všetkým rovnako...

    Ak by tomu malo tak byť - prečo potom Dr. Henry Kissinger v apríli 1994 (vtedajší poradca vlády pre národnú bezpečnosť) vypracoval "Memorandum o národní bezpečnosti /NSSM 200/ ? V tomto šokujúcom dokumente priznávajúcom úmyseľné vyvražďovanie afrických národů, sa mimo iného píše: "Najväčšou prioritou americkej zahraničnej politiky smerem k tretiemu svetu by malo byť zníženie počtu jeho obyvateľov." Z memoranda ďalej vyplýva, že americká ekonomika bude vyžadovať veľké a stále rastúce množstvo nerastných surovín zo zahraničia - zvlášť z rozvojových krajín. V dôsledku toho je zdecimovanie populácie tretieho sveta hlavným ,,ekonomickým záujmom USA,,.

    Už predtým však americký prezident, Jimmi Carter, vydal napríklad "Globálnu správu 2000", v ktorej vyzýval k tomu, aby svetová populácia bola do roku 2000 zredukovaná na 2 miliardy ľudí. Čo chcel americký prezident za nie celých 30 rokov urobiť so zbývajúcimi 3,5 miliardami ľudí ? Ako si má bežný človek vysvetliť jeho výraz "zredukovať", väčšinu svetovej populácie na menej ako polovicu ? A kto má patriť medzi tých, čo majú nedobrovoľne odísť z tohoto sveta ? Kto o tom mal rozhodovať a podľa akých merítok ? Na také niečo ani vo sne nepomyslel Adolf Hitler, ktorý je považovaný za najväčšieho zločinca všetkých čias...

    Keby OSN skutočne verila, že môže byť mier na Zemi, mohla by zastaviť krviprelievanie všade vo svete ! Avšak vyzerá to tak, že úbytok ľudí v dôsledku miestnych a regionálnych vojen (ktoré sú úmyselne vyvolávané), nahráva OSN priamo do jej plánov na zníženie počtu obyvateľstva (zatiaľ) len vo vybraných krajinách sveta.

    Preto nie je vôbec náhoda, že na rôznych medzinárodných konferenciách organizovaných pod patronátom OSN (ktorú ovládajú americkí sionisti - ilumináti) stály v obrane nenarodeného života iba všetky islamské štáty a Vatikán proti zbytku sveta ! Konflikt medzi civilizáciou smrti a civilizáciou lásky nie je teda totožný zo stretom islamskej civilizácie s kresťanskou. Je však otázkou, či dnes ešte môžeme hovoriť o kresťanskej civilizácii.

    Dnešná moderná kultúra západu zvečňuje luciferskú rebéliu a robí z človeka "boha". Človeka definuje ako všetko, - okrem dobroty a pravdy. Ako dôsledok sa nachádzame v duchovnom väzení, odrezaní od Boha Stvoriteľa a utláčaní neúprosnými pripomienkami a obmedzovaním. Náš rozvoj sa zastavuje. Tí, ktorí tomu rozumejú, vedia, že duchovné a psychologické zotročovanie, to je len úvod k politickému a ekonomickému otroctvu.