Einstein - nenapraviteľný plagiátor

       Meno "Einstein" prebúdza v mysli obraz dobromyseľného génia, ktorý zrevolucionalizoval naše koncepty vesmírneho priestoru, času, energie, hmoty a pohybu.  Časopis Time menoval Alberta Einsteina za "osobu storočia".  Dokonca v anglickom jazyku sa dnes už slovo "einstein" používa ako synonymum výnimočnej brilantnosti. Mnohí Einsteina dokonca pokladajú za najvýnimočnejšiu myseľ v ľudských dejinách.  Taký je všeobecne rozšírený obraz, ktorý ešte väčšmi umocňujú učebnice, médiá a hrdinom sa klaňajúci fyzici a historici.  Ale keď sa človek začíta do vedeckej literatúry, napísanej jeho súčasníkmi, začne sa vynárať úplne iný obraz: že v skutočnosti išlo o iracionálneho plagiátora, ktorý si manipuláciou prisvojil kredit za ich dielo. Einstein je hádam najznámejší teóriou relativity, publikovanou v roku 1905 v nemeckom fyzikálnom časopise "Annalen der Physik".  V tom pojednaní neboli vtedy uvedené žiadne zdroje, z ktorých by bol autor vychádzal, čo Einsteinovho priateľa Maxa Borna, nositeľa Nobelovej ceny, veľmi znepokojovalo: "Prekvapujúce je, že v ňom nie žiadna zmienka o predchádzajúcej literatúre", konštatoval v roku 1955 pred poslucháčstvom medzinárodnej konferencie o relativite v Berne.  "Máte dojem, že ide o čosi celkom nové. Lenže to vôbec nie je pravda, ako som sa pokúsil vysvetliť."

       I keď v Einsteinovom článku z roku 1905 neboli uvedené zdroje, veľmi pripomínal teoretické pojednanie Hendrika Lorentza z predchádzajúceho roku, na čo verejne poukázal Walter Kaufmann a Max Planck: že Einstein len poskytol metafyzickú re-interpretáciu a zovšeobecnil Lorentzovu vedeckú teóriu - pritom takú metafyzickú re-interpretáciu a zovšeobecnenie, ktoré už prv publikoval Henri Poincaré.

       Ako poukázal Charles Nordmann, astronóm parížskeho observatória: "To treba v skutočnosti pripísať Henri Poincarému - veľkolepému Francúzovi, ktorého smrť zanechala prázdnotu, čo nikdy nebude zaplnená - ktorý ako prvý veľmi zreteľne a odvážne dokázal, že čas a priestor, ako ich poznáme, môže byť len relatívny.  Je na mieste, aby sme spomenuli pár citátov z jeho diela.  Tie dokážu, že kredit za väčšinu vecí, ktoré sa momentálne pripisujú Einsteinovi, patrí vlastne Poincarému."

      Einstein uznal tento fakt, ale ospravedlňoval svoje plagiátorstvo v časopise "Annalen der Physik" veľmi gavalierskym spôsobom: "Tak sa mi zdá, že v tejto oblasti je prirodzené, že záležitosť už čiastočne vyriešili iní autori.  Napriek tomu však, keďže tie záležitosti sú tu predstavené z úplne nového pohľadu, ja som presvedčený, že mám právo vynechať podrobný zoznam použitej literatúry a to tým väčšmi, že nevyriešené záležitosti aj tak vyriešia iní autori, čo sa už udialo v prípade môjho prvé diela o princípe relativity vďaka chvályhodnému úsiliu pána Plancka a Kaufmanna."

      Einstein bol v roku 1916 nútený uznať, že plagiarizoval prácu Davida Hilberta z roku 1915.  Paul Gerber vyriešil problém s perihelionom (bod obežnej dráhy, kedy sa planéta nachádza najbližšie k slnku) Merkúra v roku 1898.  Fyzik Ernst Gehrcke prednášal o teórii relativity v hale berlínskej filharmónie 24. augusta 1920 a verejne konfrontoval Einsteina, ktorý sedel medzi poslucháčmi, že odcudzil Lorentzov matematický formalizmus špeciálnej teórie relativity, Palagyiho koncepty priestor-čas, Varicaksovu ne-euklidánsku geometriu a takisto ho obvinil z plagiarizmu matematického riešenia problému periheliona planéty Merkúr, s ktorým prišiel už predtým Gerber.  Gehrcke to hovoril Einsteinovi rovno do tváre a poslucháčom povedal, že cisár nemá šaty.

      Einstein na toto takto reagoval v berlínskych "Tageblatt und Handels-Zeitung" 27, augusta 1920: "...Gerber, ktorý prišiel so správnou formulou periheliona planéty Merkúr skôr než ja.  Odborníci nielenže sa zhodujú v tom, že Gerberove dôvodenia sú nesprávne, ale k spomínanej formuli nemožno dospieť spôsobom, aký predstavuje Gerber.  Preto je dielo pána Gerbera absolútne nepoužiteľné - neúspešný a chybný teoretický pokus.  Ja tvrdím, že teória relativity poskytuje po prvýkrát skutočné vysvetlenie periheliona planéty Merkúr.  Pôvodne som Gerberove dielo nespomenul preto, lebo som ho v tom čase nepoznal a keby som aj o ňom bol vedel, nemal by som dôvod ho spomenúť."

      V fyzikálnej komunite je fakt, že Einstein bol plagiátor, dobre známy.  Ale čo sa natoľko všeobecne nevie je to, že zdroje, ktorí Einstein papagájoval, boli tiež zväčša nepôvodné.  V roku 1919 britský matematik a fyzik Harry Baterman, ktorý emigroval do Spojených štátov, sa v článku vo filozofickom časopise márne snažil presvedčiť, aby uznali jeho prácu.  "Nedávny článok dr. Silbersteina o teórii relativity bez hypotézy o rovnovážnosti ma povzbudil predstaviť môj názor na túto tému", napísal Baterman.  "Myslím, že mám právo toto urobiť, keďže moja práca na túto tému bola publikovaná ešte pred Einsteinom a Kottlerom, ale, ako sa zdá, tí dvaja si ju nevšimli."

      Ja vo svojej knihe dokumentujem Einsteinovo plagiátorstvo, pokiaľ ide o teóriu relativity.  Popisujem jeho metódu manipulovania, aby on dostal kredit a nie jeho súčasníci, ďalej opätovné vydania kníh, z ktorých opisoval a takisto demonštrujem, že nijako nemohol dospieť k takým záverom bez toho, aby nepoznal práce, ktoré kopíroval, ale zdroj pritom nikdy neuvádzal.

      Mnohé citáty z opätovne publikovaných prác Einsteinových sčasníkov dokazujú, že títo si boli dobre vedomí jeho plagiátorstva.  Porovnanie Einsteinom použitých slov s citátmi z prác tých, ktorí mu predchádzali dokazuje, že sú takmer totožné.  Takisto sú tu hodnoverné dôkazy, že Einstein plagiarizoval prácu svojej prvej manželky Milevy Maricovej a že tá zase plagiarizovala iných.