Globálné oteplovanie alebo ochlazovanie ?

      V článku sa tiež píše, že hnutie v súvislosti s globálnym otepľovaním je teraz už multimiliardový biznis s tisícami pracovných miest a miliónmi dolárov vo forme financovania mimovládnych organizácií, mozgových trustov, vysokých funkcií a rôznych ocenení pre vedcov a nadmerných mediálnych príležitostí pre predpovede katastrofy.

      Autor článku Swaminathan Anklesaria Aiyar spomína vlastnú skúsenosť, keď naňho dramaticky zapôsobila informácia organizácie Greenpeace o rozpúšťajúcom sa ľadovci Upsala v Argentíne.  Globálne otepľovanie mu nahnalo strach.  Keď neskôr dovolenkoval v Argentíne zistil, že spomínaný ľadovec medzitým celý stiekol do jazera Argentína.  Ale zistil aj niečo iné: iné ľadovce v tejto oblasti sa medzitým vôbec nezmenili a jeden z nich sa dokonca rozšíril cez jazero až na Magellainov polostrov.  Takže v tejto oblasti sa niektoré ľadovce rozpúšťajú, kým iné sa zväčšujú, čo je zrejme dôsledok miestnych klimatických zmien, nie globálnych, nazdáva sa autor.

      Lenže aj v globálnom meradle platí, že hoci na mnohých miestach sa ľadovce rozpúšťajú, inde naopak, veľmi rýchlo rastú. 
Tak čo sa to vlastne deje?  Ochladzuje sa alebo otepľuje?  Veď model globálneho otepľovania v dôsledku skleníkových plynov a ľudskej činnosti vôbec nezodpovedá skutočnosti.

     Napríklad denník American Daily sa v článku z 12. októbra pýta: "Prečo sa aj atmosféra nezohrieva tak, ako povrch zeme?"  A táto otázka je plne opodstatnená, pretože podľa teórie o skleníkových plynoch by sa mal vzduch tesne nad zemou zohrievať rýchlejšie, než zemský povrch a k tomu nedochádza v miere, aby to bol presvedčivý dôkaz a to je veľmi prekvapujúce.  V článku sa píše, že John Christy z univerzity Alabama/Huntsville hovorí, že súčasné otepľovanie začalo okolo roku 1850, t.j. dávno predtým, než sa v dôsledku ľudskej činnosti začali dostávať do atmosféry skleníkové plyny a že podľa neho uie je súčasné počasie "extrémne", ako sa zväčša hovorí.  Podľa jeho skúsenosti je vraj počasie vždy prelietavé a sú tu výkyvy.  A že ľudia si vždy myslia, že je nezvyčajné.

      Takže si môžeme vydýchnuť.  Žiadna katastrofa v súvislosti so zmenou podnebia nehrozí. Alebo že by predsa? Problém je v tom, že paleontológia nemôže s takým ľahkomyseľným názorom celkom súhlasiť.  Vedecký výskum svedčí o tom, že zem sa periodicky ochladzuje a otepľuje a zdá sa, že to súvisí s naklonením Zeme, s kolísaním osi rotácie a s jej obežnou dráhou okolo slnka, ktorá je mierne elypsovitá a nie kruhová.

     Kolektív vedcov pod vedením Jana van Dama z utrechtskej univerzity v Holandsku zistil, že toto podstatnou mierou vplýva na množstvo radiácie - tepla a svetla - zo slnka, v dôsledku čoho sa planéta v pravidelných cykloch buď ochladzuje alebo otepľuje.  Tento kolektív skúmal 132 druhov fosílií cicavcov a zistil, že napríklad hlodavce takmer celkom vyhynuli v dvoch pravidelných vlnách, z ktorých jedna trvá približne 2,4 milióna rokov a druhá asi milión a že to presne zodpovedá cyklom elypsovitej obežnej dráhy, kolísania osi a nakloneniu Zeme.  Takže nič sa nedeje náhodne a k tomu je tu vždy dôvod, keď na zemi v pravidelných cykloch dochádza k masovému úhynu niektorých druhov.

      Peter Ward v článku pod názvom: "Veľká smrť: predefinovanie hromadného vymierania" píše o cyklickom hromadnom umieraní živočíšnych a rastlinných druhov, ktoré spôsobujú aj iné činitele, než len tieto.  Išlo, napríklad, o dopad asteroidu, prirodzený únik tzv. skleníkových plynov do atmosféry, strata kyslíka v moriach a oceánoch a iné.  O podobných príčinách sa hovorí aj v článku Cindy Shellitovej "Katastrofa a príležitosť vo forme starovekého skleníkového podnebia", ktorú možnosť globálneho oteplenia fascinuje.

     Skleníkové (t.j. veľmi teplé) podnebie by skutočne mohlo byť príležitosťou, keby sme ju boli schopní umne využiť.  Môže však niekto dokázať, že sa skutočne otepľuje?  Veď ak vstupujeme do éry globálneho otepľovania, prečo sú potom na severnej i južnej hemisfére také tuhé zimy?  A na základe čoho sa dramaticky zohrievajú svetové oceány (El Niňo) a aké to bude mať na podnebie dôsledky?  Jeden z dôsledkov už poznáme: v posledných rokoch sa v Atlantickom oceáne takmer úplne zastavil teplý Golfský prúd, ktorý zohrieva Európu.  Takže "otepľovanie" vlastne v konečnom dôsledku vyvoláva ochladzovanie.  A čo teraz zohrieva oceány?

      Vedci nedávno zistili, že na mnohých miestach sa z večne zamrznutej pôdy uvoľnuje množstvo skleníkových plynov (Sibír, severná Kanada) a navyše sa doslova "otvára dno oceánov", kde tiež von prúdia skleníkové plyny (metán, kysličník uhličitý, atď.), ale navyše aj veľmi horúca voda - voda, zohriata na vyše 300 stupňov Celzia!  Geofyzik Adam Schultz z oregonskej štátnej univerzity hovorí: "Všade vo svetových oceánoch som videl početné hydrotermálne systémy a tie, ktoré sa nachádzajú v Arktiku, sú veľkolepé. Našli sme dve veľmi veľké polia vody, zohriatej do vysokej teploty a keď sme ich skúmali našli sme veľké vyvýšeniny komínov, z ktorých prudko prúdila horúca voda.  A neskôr sme našli ďalší a ďalší komín, atď."  Tieto "červie kanály", cez ktoré prúdi veľmi horúca voda, predtým pozorovali len v Tichom oceáne (El Niňo).  A je to dôsledok prudko zvýšenej sopečnej činnosti tam, kde to ľudia väčšinou nevidia - na morskom dne.

     Robert W. Felix v knihe "Nie ohňom, ale ľadom" upozorňuje, že sa veľmi rýchlo blíži doba ľadová.  V knihe v tejto súvislosti píše: "Tu nejde o globálne otepľovanie, ale o otepľovanie oceánov v dôsledku sopiek pod vodou.  Keďže v oceánoch a moriach prebieha teraz táto nezvyčajná sopečná aktivita, do atmosféry sa dostáva obrovské množstvo vlhkosti, ktorá sa na zem vracia v podobe veľkých dažďov na jar, v lete a na jeseň.  V zime zase v podobe snehu.

     ...Keď chceme porozumieť tomu, čo sa momentálne deje na zemi, musíme chápať, že tu ide o periodické cykly.  ...Otepľovanie morí a chladnejšia obloha - to je smrtonosná kombinácia.  Momentálne sa končí prechodné teplejšie obdobie, trvajúce približne 11 000 až 12 000 rokov.  Keď do vzduchu napumpujete zvýšené množstvo vlhkosti v dôsledku zohrievania oceánov a morí, dostanete sneh.  Nepredstaviteľné množstvá snehu.

     ...K budúcej dobe ľadovej môže teda dôjsť tak náhle, že to v populácii severnej hemisféry vyvolá chaos.  Ale či bude pomalá alebo náhla, varujúcimi znameniami sú mimoriadne silné búrky, silné dažde, fujavice, zanechávajúce za sebou väčšie množstvá snehu a záplavy všade vo svete - a tie môže každý vidieť.  Tu nejde o kysličník uhličitý, ktorý produkuje človek.  Príčinou sú sopky, niektoré aj jeden a pol kilometra vysoké (a vyššie) a predsa ukryté pred ľudským zrakom, pretože sa nachádzajú v oceánoch."

     Bill Walker v článku "Globálne ochladzovanie: strach z ľadu" tiež píše, že ľadová doba, ktorá podľa vedcov skončila pred asi 12 000 rokmi, vlastne nikdy neodišla, len sa prechodne zmiernila.  A o tom svedčí aj nedávny článok Aloka Jhu v denníku Guardian, ktorý napísal: "Ľudia sa pokúšali kolonizovať Britániu najmenej osemkrát za posledných 700 000 rokov.  Ale v predchádzajúcich siedmich prípadoch ich zakaždým vyhnala doba ľadová.  ´Dnešní obyvatelia Británie, to sú novoprišelci; my sa tu vyskytujeme len posledných 12 000 rokov´, povedal Chris Stringer, šéf oddelenia Múzea prírodnej histórie.  Keď do Británie dorazili prví ľudskí kolonisti, bolo tu teplé podnebie asi ako v severnej Afrike.  Ľudia sa tu o životné prostredie delili s hrochmi, slonmi, nosorožcami a hyenami.  Ale postupne krajinu v niekoľkých štádiách pokryl ľad a ľudia tu potom už nemohli prežiť.  Projekt však takisto vrhá nové svetlo na Neandertálskeho človeka, o ktorom sa začína ukazovať, že to vôbec nebol všežravec s nízkou inteligenciou, ako sa často popisuje.  Nálezy svedčia o tom, že Neandertálci sa zrejme úspešne prispôsobili zmene podnebia, vypracúvali plány a v skupinách poľovali na zvieratá."

      Prečo teda médiá sústavne hovoria len o globálnom otepľovaní?

      Paleontológovia vedia, že ľudstvo môže dobu ľadovú prežiť, pretože ju prežilo aj v minulosti, keď nemalo k dispozícii také znalosti, také technológie a technické vymoženosti ako dnes.  Ale treba hneď a zaraz konať, pretože potom môže byť už neskoro.