Obvinenia proti Putinovi

       Smrť Anny Politkovskej, ruskej novinárky a "obávanej" nepriateľky ruského prezidenta Vladimíra Putina, sa stala príležitosťou skutočných orgií v podobe útokov na Rusko, v ktorých západné médiá a ich miláčkovia v podobe "ruských učiteľov" museli medzitým poľaviť.  Medzi žalospevmi, oslavujúcimi Politkovskaju ako skutočnú svätyňu a predstavujúcimi jej odpor proti čečenskej vojne ako mimoriadne udatný, sa objavovali varovania od rôznych vedátorov a vládnych predstaviteľov, že Rusko - po pár svetlých rokoch a po prísľubnej otvorenosti - upadá do slovanskej temnoty.  Toto má jasne naznačovať, že ak aj smrť Politkovskej Putin osobne nenariadil, istotne ju má na svedomí - alebo ju dokonca oslavuje - ruská vrchnosť.

        Dôkazy?  A kto potrebuje dôkazy?  Táto skupina ľudí sa o také otravné detaily nestará.  Veď tu ide predsa o strážcov "ľudských práv" v Rusku.  Očakávať, že by títo ľudia prišli s niečím takým, ako sú "vulgárne" požiadavky legálneho procesu - t.j. dôkazy, svedkovia a hodnoverné výpovede - to je asi ako žiadať slnko, mesiac alebo hviezdy v nebi.  Tí považujú za dôkaz už samotný fakt, že Politkovskaju zabili práve v deň Putinových narodenín.  Čo viac by ste chceli vedieť?  Isteže; práve pripravovala ubližujúce odhalenie praktizovania mučenia - aj s fotografiami - ktorého sa dopúšťa tá gaunerská hlava pro-ruskej bábkovej vlády v okupovanej Čečni a z ktorého po jej smrti aj časť uverejnili.

       Toto im stačí ako "dôkaz", že práve Putin bol smrtonosnou rukou za guľkami vrahov.  V krátkosti, nemajú žiadne dôkazy, ani len zblo, ktoré by poukazovali na Putina alebo na hocikoho druhého v jeho administratíve, že zorganizoval jej zavraždenie.  Túto zahanbujúcu pravdu opatrne zahládzajú západné médiá, hneď hotové predstavovať smrť Politkovskej ako črtu stalinizácie ruskej spoločnosti.

      Putin jej zabitie odsúdil a na adresu vrahov povedal toto:

      "Máme informáciu - hodnovernú - že mnohí ľudia, ukrývajúci sa pred ruskou justíciou, medzi sebou už dlho omieľali nápad obetovať niekoho, aby mohli vyvolať vlnu proti-ruského cítenia vo svete."

      Denník Izvestja medzi podozrivými uvádza dvoch exilovaných "oligarchov" - ruských miliardárov, ktorí zbohatli, preto, lebo mali politické konexie s bývalou sovietskou totalitou:

      "Je tu politická teória, že smrť Politkovskej bola objednaná zo zahraničia.  A my ako prví sme na takú teóriu poukázali.  S podobným záverom prišiel aj prezident Putin na tlačovej konferencii v Drážďanoch 10. októbra.  Teoreticky sa ako o možných páchateľoch hovorí o Borisovi Berezovskom a Leonidovi Nevzlinovi - najprominentnejších ruských občanoch, ktorých Rusko žiada vydať.  Berezovskému a Nevzlinovi budú pravdepodobne aj v budúcnosti hroziť žiadosti o vydanie a títo dvaja budú musieť na zahraničných súdoch dokazovať, prečo by ich vydať nemali.  Takže jedným z ich prvoradých cieľov je zobrazovať Rusko ako štát, kde môžu ľudí streliť do hlavy za ich pro-demokratické presvedčenia."

      Boris Berezovský v telefonickom rozhovore z Londýna nepoprel, že si želá zmenu režimu:

      "Revolúcia v Rusku by pre mňa istotne bola výhodná.  Ale ja sa vo svojich činoch pridržiavam zákona - zvlášť keď ruská vrchnosť robí všetko pre to, aby situáciu v Rusku destabilizovala väčšmi, než by som kedy mohol ja.  Ja som mal s Annou Politkovskou problematický vzťah.  Najprv ma priamo obvinila z roznecovania vojny v Čečni.  Ale potom sa o situácii dozvedela viac a obvinenia stiahla.  Chápal som, že jej práca je nebezpečná, ale nepokúšal som sa jej hovoriť, čo by mala robiť.  Každý si vyberá svoje vlastné riziká.  Aj tak by som sa ju bol zbytočne pokúšal zastaviť."

     Denník Izvestja ďalej píše:

     "Okrem Berezovského a Nevzlina sú tu aj iní, pre ktorých by bola výhodná ´náprava´ obrazu Ruska v zahraničí.  Rusko sa pokúša aj o vydanie bežnejších zločincov, ktorí na zahraničných súdoch často argumentujú tým, že ich prenasledujú z politických dôvodov."

      Rusko sa od zrútenia sovietského impéria dostalo veľmi ďaleko.  Napriek krokom späť - a veľavravnému zasahovaniu zahraničia - sa posúva smerom k trhovej ekonomike a k zákonnosti, i keď trhano.  

      Tí, čo kritizujú Putina za údajné snahy opätovne nastoliť autoritatívny režim, nemôžu o tomto predložiť žiadny dôkaz: sú tam opozičné strany, ktoré na verejnosti podnikajú živé kampane.  A žiadny denník ešte nezrušili kvôli tomu, že predkladá verejnosti disidentské, protivládne stanoviská.  Vlastníci sa zmenili, to je pravda - ale či to nie je podstatná charakteristika trhovej ekonomiky, ku ktorej ich stále vyzývame?!

      Rusko má väčší počet politických strán, než Spojené štáty a zákony, umožňujúce opozícii uchádzať sa o hlasy voličov, sú pre tamojších disidentov (tretie) strany oveľa výhodnejšie.  Napriek tomu Putina podporuje 70 % voličov: k disidentom patrí z väčšej časti len hŕstka ukričaných, samých seba propagujúcich, profesionálnych zlomyseľníkov, z ktorých každý súperí o finančné prostriedky od strýčka Sama.

      Falošne obviňovať Putina z vraždy Anny Politkovskej, to je len posledná kapitola v prebiehajúcej propagandistickej kampani, ktorej ide o zvrhnutie ruskej vlády a o nastolenie pro-západného režimu - takého, ktorý nebude posielať rakety do Sýrie, obchodovať s Iránom, ani uplatňovať v Organizácii spojených národov právo veta.