Vodcovstvo je záhadný a ťažko opísateľný koncept. To, čo vysvetľujeme ako históriu, je v skutočnosri tvorenie mýtov. Z obyčajného človeka vytvára spoločnosť Napoleona, Gándhího, Martina Luthera Kinga či Johanku z Arcu, niekoho, kto nadobúda mýtické postavenie utvárateľa osudu. Poznáme prvé kroky toho, ako prebieha táto transformácia. Každá skupina prirodzene dáva zrod vodcom, ktorí vedú svojich nasledovníkov v ústrety spoločnému cieľu. Niektorí vodcovia napriek tomu neuspejú, kým iní áno. Niektorých zničí chybná stratégia či nadmerný stres ich roly. A keď nastane kríza, volajúca po veľkých vodcoch, je prítomné neustále nebezpečenstvo, že takáto postava sa neobjaví, čím vznikne neslávne známe "vodcovské vákuum", ktoré sa stalo v modernej spoločnosti chronickým problémom. 1. Vodcovia a ich nasledovatelia sa navzájom spoluutvárajú. Utvárajú neviditeľné duchovné puto. Vodcovia existujú, aby stelesňovali hodnoty, po ktorých lačnia nasledovatelia, zatiaľ čo nasledovatelia existujú, aby zásobili víziu vodcu zo svojho vnútra. 2. Vodca je symbolickou dušou skupiny. Duša je archetypálnym vyjadrením toho, čo sme. Všetko, čo je na nás dynamické, pochádza z tejto hlbšej úrovne ducha. Pretože jednotlivci rastú zvnútra von, je tomu tak aj u skupín. Niekedy potrebuje skupina rodiča či ochrancu, inokedy vládcu, múzu, vizionára. Vodca funguje z úrovne duše, aby mohol tieto posuny vyvolať, ktoré sa potom na povrchu prejavia ako úspech. 3. Výsledok akejkoľvek situácie je vopred definovaný víziou, ktorá ide do jej rozriešenia. Preto vnútorné kvality určujú všetky výsledky. 4. Reakcie, ktoré vodca i nasledovateľ zdieľajú, sú boj, útek, ego, vnútorné smerovanie, intuícia, kreativita, vyššie vedenie a jednota. Zmes týchto reakcií sa objavuje v našich mozgoch dennodenne. Jedna či viac reakcií ide do každej situácie a vodca ich preto musí poznať. 5. Tak, ako je v nás zabudovaná vzostupná hierarchia reakcií, tak existuje aj vzostupná hierarchia potrieb, ktoré musí vodca pochopiť. Sú to potreby po prežití, bezpečí, úspechu, spolunáležitosti, vyjadrení, sebacite, slobode, láske a duchovnej hodnote. Všetky sú to vnútorné potreby, ktoré sa vyvíjali v priebehu času v živote spoločností. 6. Na každú potrebu je možné nájsť správnu odozvu, reakciu. Táto zhoda nie je učinená náhodne - duša vie, ako naplniť akúkoľvek potrebu s čo najmenším úsilím a zápasom. Vodca, ktorý vie načrieť priamo do tohto poznania, nadobúda nesmiernu silu a moc, ďaleko väčšiu, než niekto, kto sa sústredí na vonkajšie ciele a odmenu. 7. Vodca, ktorý chápe hierarchie potrieb a odpovedí na ne, uspeje. Vodca, ktorému ide iba o vonkajšie ciele (peniaze, víťazstvo, moc) zakolíše v oblasti, ktorá sa ráta najviac: naplnenie života svojich nasledovateľov. 8. Veľkými vodcami sú tí, ktorí dokážu odpovedať z najvyšších úrovní ducha. Oni chápu, že ich nasledovatelia túžia po slobode, láske a duchovnej hodnote. Preto reagujú s kreativitou, víziou a pocitom jednoty. No nikto nezačína na vrchole. Nižšiu potrebu, akou je potreba pocitu bezpečia, je potrebné pochopiť ako prvú. Problém, o ktorý ide, môže byť taký triviálny, ako je napr. víťazstvo v baseballe, alebo taký hlboký, akým je vyvedenie spoločnosti z krízy. Tým, že skupina vystúpi hierarchiou potrieb, môže získať pocit inšpirácie a pozdvihnutia. Veľkí vodcovia sú v kontakte s každou úrovňou ľudskej skúsenosti. 9. Vodcovia dávajú zo seba samých tým, že sú ochotní neskrývať sa pred žiadnou odpoveďou, aká je potrebná. Vodca je tiež "Každým". Je rovnako dôležité povedať "Mám strach", ako povedať "Som silný". Vodcovia, ktorí sa emočne chránia, ktorí obmedzujú svoje reakcie a odpovede iba na niekoľkých, alebo ktorí lipnú na egu, skončia tak, že budú zničení. Ich materiálny úspech bude bez vnútornej hodnoty. Súčasné modely, ktoré sa sústredia na ego, pohnútky a odmenu, sa dopúšťajú chyby v tom, že nevidia, aký nesebecký efektívny vodca musí byť. 10. Bez ohľadu na to, aká spletitá a zmätená sa situácia zdá byť, vodcovstvo je možné z jedného jednoduchého postoja: byť "v pohode" s neporiadkom a chaosom. Vodcom sa darí v chaose, akonáhle uvidia skrytý duchovný rád a poriadok, ktorý leží pod povrchom. Toto je ústredná myšlienka. Vždy existuje mätež potrieb a reakcií, ktorú treba roztriediť. Inakšie dôjde k tomu, že skupiny v zmätku ochromejú, či sa zmrzačia. Strach a prežitie, súťaž a kreativita, vízia a láska si žiadajú svoje. Každé z nich má svoj hlas, či už ich počujeme, alebo nie. A predsa, pod tým všetkým je len jeden hlas, tichý šepot ducha, ktorý chápe a rozumie všetkému. Pozeraj sa a počúvaj. Rob tak svojimi zmyslami, ako nepredpojatý pozorovateľ, ktorý nič nesúdi vopred, potom svojím srdcom, poslúchajúc svoje najpravdivejšie pocity, a napokon svojou dušou, reagujúc s víziou a kreativitou. Toto je akási mentálna tabuľka, ktorú vodca používa. Všetky modely vodcovstva dávajú rovnaké všeobecné rady o tom, ako, napríklad, pozerať a ako počúvať, ale čitateľ sa teraz dozvedel, že byť Vodcom značí na každej úrovni čosi iné. Pružnosť je všetko. Ako sa odhaľujú nové potreby, objavuje sa nová úroveň pozerania a načúvania. Následne sa okamžite mení aj konanie a objavuje sa vyššia úroveň zodpovednosti.
Sme až takí podozrievaví voči vodcom, že je pre nás problémom vytvoriť si nejakých veľkých? Odpoveď leží v pochopení ľudského vedomia. Akým spôsobom sa vodcovia vynárajú z obyčajného života? Na hlbšej úrovni reality rodina v neporiadku, firma bez vízie, či národ, zápasiaci o novú úroveň slobody, potrebujú zareagovať na skryté duchovné pohnútky. Len čo dôjde k pochopeniu tohto, bude možné vytvoriť vodcov, ktorí vystúpia na najvyššie úrovne dôležitosti. Ktorýkoľvek človek (tu hovoríme o mužoch rovnako ako aj o ženách) môže začať na rovnakej ceste, nie tým, že sa narodí ako vodca, ale tým, že sa hľadí dovnútra.
Naše duše ponúkajú v každej chvíli najvyššiu inšpiráciu. My vidíme chaos, ale duša vie, že poriadok je mocnejší, než neporiadok. Kým nám toto posolstvo nedôjde, upadáme do starých návykov a zastaraných odpovedí na nové výzvy. Zasekneme sa v bezduchých zápasoch a zmätku. Tí, ktorí si zaumienili stať sa vodcami, však uspejú predieraním sa hmlou, využívajúc pritom základné duchovné pravidlá. Načreli do zdroja pravdy, ktorý v priebehu dejín zotrváva nemenný. Je tomu nasledovne.
V akejkoľvek skupine jej členovia konajú podľa dvoch základných tém v živote: potreba a odozva, reakcia. Ak by sme sa dokázali vidieť jasne, každý z nás by si uvedomil, že každý deň niečo potrebujeme, od primitívnej potreby potravy a prístrešia, po vyššie potreby lásky, sebaúcty a duchovného zmyslu; existuje istá odpoveď pre naplnenie tejto potreby, od boja a súťaže, po kreatívny objav a božskú inšpiráciu.
Tieto dve témy dominujú nášmu vnútornému životu. Nedbajú na všetky vonkajšie ciele a nie sú náhodné. Potreby a odozvy na ne možno zoradiť vzostupne: po nižších potrebách nasledujú potreby vyššie. Takisto po nižších odozvách nasledujú odozvy vyššie. Toto nazývam hierarchiou potrieb a hierarchiou odoziev či reakcií. To najsilnejšie, čo môže vodca urobiť, je dať tieto dve hierarchie dohromady, spojiť ich.
Napríklad, extrémne politické hnutia (fašizmus, náboženský fundamentalizmus, etnický nacionalizmus) ťažia zo strachu, najprimitívnejšej reakcie skupiny, pretože to vyhovuje najprimitívnejšej potrebe, ktorou je prežitie. Túto potrebu spúšťajú všeobecne vonkajšie tlaky, ako je ekonomický pokles, sociálna migrácia a súťaživé a konkurenčné sily. Václav Havel, na druhej strane, bol básnikom, ktorý bol povolaný naplniť potrebu svojej krajiny po sebavyjadrení a slobode po tom, ako komunisti oboje potláčali. Martin Luther King vystúpil na ešte vyššiu úroveň odozvy, ktorou bola vízia, pretože ľudia potrebovali nadobudnúť zmysel a sebaúctu. Budha a Kristus ponúkli najvyššiu úroveň inšpirácie pre to, aby naplnili univerzálnu potrebu jednoty s Bohom.
V spätnom pohľade si uvedomíme, že k tomu, aby mohol byť v r. 1964 napísaný Výnos o občianskch právach, bol potrebný posun vo vnútri dr. Kinga. Vtip spočíva v tom, predstaviť si budúcnosť ako pohyb v sebe samom. Na tom niet nič tajomného. Schopnosti zosúladiť potrebu s odozvou sa možno naučiť. Verím, že je možné zvládnuť každú úroveň vnútorného života skupiny, použijúc rovnaké poznanie na rodinu rovnako, ako aj na korporáciu. (Za slovo "vodca" si môžete dosadiť "otca", "matku", "kňaza", "mudrca", alebo "prezidenta".)
Dovoľte mi načrtnúť základné princípy:
Hoci sa vodcovstvo javí ako nesmierne zložité, podstatu možno pochopiť tým, že sa pozrieme na nasledujúce body.
Posilnenie. Toto pochádza z odvolávania sa na seba, čo je odozvou na spätnú väzbu, no nie je závislé na dobrých či zlých názoroch druhých. Je orientované na proces, nie na výsledok. Dvíha status vodcu a nasledovateľa.
Uvedomenie. Toto značí uvedomovať si otázky, ktoré ležia v pozadí každej výzvy: Kto som? Aký je účel môjho života? Vodcovia si musia tieto otázky klásť sami sebe a inšpirovať svojich nasledovateľov k tomu, aby si kládli rovnaké otázky aj oni.
Konanie. Toto zahŕňa orientáciu na akčnosť ako model role, zodpovednosť za sľuby, vytrvalosť, ale tiež schopnosť oslavovať a vidieť každú situáciu flexibilne a s humorom.
Empatia. Vodca nereaguje melodramaticky, zbavuje sa emočnej toxicity, aby pochopil hlbšie potreby nasledovateľov, prelamuje bariéry strachu, depresie a nezdravé zvyšky súťaživosti.
Zodpovednosť Toto znamená ukazovanie iniciatívy, zrelé riskovanie namiesto nerozvážneho, konanie v súlade s tým, čo hovoríme a život v integrite a súlade s vašimi vnútornými hodnotami.
Synchronicita Toto je tajuplná zložka z nevedomia, ktorú všetci skutoční vodcovia využívajú. Synchronicita je schopnosť vytvárať šťastnú náhodu a nachádzať rezervy sily, ktoré pomáhajú vodcovi preniesť sa ponad predpovedané výsledky na vyššiu rovinu. Synchronicita je tá najväčšia schopnosť spájať sa s potrebami duše.
Deepak Chopra je autorom mnohých kníh, vrátane knihy "Synchronicita: Využívanie nekonečnej sily zhody okolností na vytváranie zázrakov."
Původní zdroj: www.resurgence.org
Převzato: DreamingWolf Projekt
(c) 2004 Translation: Dreaming Wolf
partner Matrix 2001