POSLEDNÉ DNY NOVÉHO MILÉNIA ?

       Hranice priestoru sa posúvajú do hlbokého vzduchoprázdna a svet, do ktorého sme sa narodili, už nie je ako býval. Dávno je preč doba, kedy naše predstavy o vesmíre a Zemi boli pekne usporiadané a na priamočiare otázky sme od vedy dostávali "zaručene platné" odpovede. Zrazu nič nie je definitívne platné... A na naše úzkostlivé otázky vedci čoraz častejšie len rozpačito krčia ramenami. Ešte prednedávnom nás učili, že najmenšou čiastočkou hmoty je nerozbitný atóm. Dnes nás quantová fyzika učí o gluónoch, gravitónoch, fotónoch, neutrónoch a guarkoch, o slabej a silnej nukleárnej sile a o komplikovaných zákonitostiach v takých energetických procesoch, akým je elektromagnetizmus alebo gravitácia. S prekvapením sa dozvedáme, ako vo vesmíre všetko so všetkým navzájom súvisí a nič neexistuje v izolácii.

       V snahe nájsť najmenšiu časticu hmoty šokovaní fyzici nenašli doslova nič, len pohybujúce sa svetelné častice, vlny. Celú vesmírnu hmotu, aj keď navonok pôsobí dojmom pevnosti a solídnosti, v skutočnosti tvoria nehmotné, energetické, svetelné iskričky, ktoré sú v ustavičnom pohybe. Áno; zo svetla je zložený celý tento materiálny svet! A keďže sú v ustavičnom pohybe, prístroje zachytávajú len nereálny, stále sa meniaci obraz, púhe aspekty vecí - tak, ako existovali v tej-ktorej mikroveličine času. Keby sila, čo ich drží dohromady v telesách, prvkoch, molekulách a atómoch, bola len o čosi menšia, vesmír by sa scvrkol do jedného bodu. A keby bola len o málo väčšia, rozplynul by sa donekonečna. A veda pritom iba v poslednom čase začína objavovať všetky tieto skutočnosti. Naši dávni predkovia ich však poznali už oddávna.

       Popis stvorenia vesmíru a sveta v mnohých starovekých filozofických konceptoch v mnohom pripomína najmodernejšie hypotézy astrofyziky. Najnovšie poznatky quantovej fyziky vlastne dokazujú existenciu "čohosi", čo kedysi na začiatku stvorilo vesmír z "ničoho". Vesmír údajne vznikol "big-bangom", výbuchom z jediného bodu - energetického centra, povahu ktorého si nik netrúfa odhadnúť. Aplikácia mechanickej newtonovskej fyziky na vesmír je dnes už dávno prekonaná. Aj malé dieťa vie, že hviezdy a planéty sa nepohybujú po jednoduchých, pravidelných, stabilných, kruhových, či elipsovitých dráhach, ale že sa zároveň pohybujú aj okolo centier vyšších integrovaných systémov. Veď ak zem obieha okolo slnka a celý slnečný systém okolo stredu Mliečnej dráhy - našej galaxie a tá zase obieha okolo ešte vyššieho centra, výsledná dráha Zeme v hlbokom kozme je špirálovitá a veľmi komplikovaná. Vesmír je pre nás zatiaľ stále ešte tajomným chaosom, plným dramatických zvratov a závratných hĺbok, pretože vzájomné vzťahy a súvislosti v ňom iba postupne začíname objavovať.

       A ani naša matka zem nie je zrazu nemenná a stabilná, ako sme si mysleli. Aj keď máme zatiaľ ešte ako-tak pevnú pôdu pod nohami, pomaly, ale isto, nás začína zrádzať. A nie je to jej vina, ale naša! Človek, svojou priemyselnou aktivitou, narušil rovnováhu prírody neslýchaným spôsobom. A všetci cítime, že vo vzduchu visí akási hrozba. Niečo definitívne nie je v poriadku so svetom, v ktorom existujeme a žijeme svoje životy...

       Počet zemetrasení a sopečných výbuchov na zemi vzrastá z roka na rok. Prebúdzajú sa mnohé sopky, ktoré neboli v činnosti celé tisícročia a otrasy pôdy sa začínajú prejavovať i v oblastiach, kde na ne ľudia nie sú historicky zvyknutí. Lowel Ponte, bývalý americký konzultant Pentagónu pre zmeny životného prostredia, v štúdii "Ochladzovanie" napríklad uvádza, že výbuch sopky Mount St. Helens sa považuje za signál k prebudeniu ďalších pätnástich sopiek v severo-východnom Pacifiku, výbuch ktorých sa očakáva v najbližšej dobe.

       Po niekoľkých prekvapujúcich nehodách v atómových elektrárňach nás všetkých presiakol strach z globálneho nukleárneho nešťastia. Dr. Ted Taylor, atómový fyzik, upozorňuje, že okolo 30 krajín vo svete dnes vlastní plutónium, a tak sú teoreticky schopné vyrobiť nukleárnu zbraň. Jadrové zbrane v rukách fanatických, nezodpovedných vlád môžu samé osebe spôsobiť globálnu katastrofu. Okrem toho, po rozpade Sovietskeho zväzu sa vo veľkom rozmáha čierny obchod s plutóniom, ukradnutým v bývalých sovietskych republikách a v Rusku. Je tu vážna obava, že sa môže dostať do rúk fanatických teroristov.

       A zo všetkých kútov sveta prichádzajú správy o neobvyklých klimatických poruchách. Neočakávané výkyvy počasia: povodne, uragány, vlny tsunami, neznesiteľné horúčavy a následné suchá spôsobujú všade na svete obrovské materiálne škody a veľké straty na životoch. Podľa torontského "The Sunday Sun" z 15. januára 1995 sa vo všetkých moriach a oceánoch čoraz viac zmenšujú počty rýb, ubúda pitnej vody na všetkých kontinentoch a v celom svete klesajú počty vtákov. Nedostatok pitnej vody sa najviac prejavuje v Indii a v Číne, pretože tieto krajiny sú najviac preľudnené. "Svetový Inštitút pre sledovanie životného prostredia" prináša informácie o neočakávaných vlnách horúčav, suchách a veľkých neúrodách. Lester Brown, kanadský novinár, píše napríklad o katastrofálnych hospodárskych dôsledkoch primalého počtu tresky v loviskách Atlantického oceánu pre kanadskú provinciu Newfoundland.

       Podľa týždenníka "The European", posledné výskumy Golfského teplého prúdu, zákonitostí prúdenia atlantických vôd a ich následkov na celkové klíma planéty dokazujú, že tento obrovský komplexný systém je v súčasnosti značne narušený. Hlavnú úlohu v týchto procesoch totiž zohráva množstvo vody, ktorá v severnej časti oceánu každoročne zamŕza. Voda okolo ľadu je potom slanšia, klesá ku dnu a tento pohyb dáva zrod mohutnému, komplikovanému prúdeniu vôd v Atlantickom oceáne, ktoré sa v konečnom dôsledku prejavuje aj ako Golfský prúd. Tento prúd teplých vôd má nesmierny význam pre Európu, pretože ju permanentne zohrieva a práve jemu vďačíme za naše mierne zimy. Problém je v tom, že globálne otepľovanie planéty spôsobuje, že vody, ktorá na severe každoročne zamŕza, je čoraz menej. V poslednom desaťročí boli namerané také veľké anomálie v intenzite výmeny teplých a studených vôd v Atlantiku, že sa zrodili vážne obavy, že v budúcnosti budeme mať v Európe nielen kruté zimy, ale pravdepodobne aj trvalé, veľmi chladné počasie - novú dobu ľadovú.

       Vo svete sa objavujú nové mutácie vírusov a baktérií, ktoré spôsobujú neznáme ochorenia rastlín, zvierat a ľudí. V roku 1993 sa v Novom Mexiku, v Arizone a v Colorade objavilo ochorenie, podobné chrípke, spôsobené jedným zo skupiny tzv. hanta-vírusov, výskyt ktorých na americkom kontinente spôsobil nemalé prekvapenie. Okolo 30 obyvateľov, väčšinou miestnych Indiánov alebo farmárov a majiteľov rekreačných chatiek, ktorí prichádzajú do styku s divinou a s hlodavcami, ťažko ochorelo a niektorí z nich zomreli, kým sa epidémiu podarilo dostať pod kontrolu. Počty ľudí, chorých na AIDS alebo prenášajúcich vírus HIV, ktorý túto chorobu spôsobuje, sa každoročne zvyšujú. Toto ochorenie sa teraz začalo rapídne šíriť práve v krajinách tretieho sveta.

        Vážne obavy spôsobuje i nové onemocnenie, ktoré bolo po prvý krát hlásené z Veľkej Británie, ale dnes už aj iné západné európske krajiny a USA a Kanada váhavo priznali, že majú každoročne sa zvyšujúci počet obyvateľov, napadnutých touto nebezpečnou chorobou. Dokonca aj Lucién Bouchard, quebecký politik týmto spôsobom prišiel o nohu. Ide o nákazu baktériou typu Streptokokus A, ktorá za normálnych okolností spôsobuje zápal hrdla a lieči sa bez problémov antibiotikami. Túto baktériu prenáša takmer každý desiaty človek. Niečo sa však s tou baktériou stalo. Čosi spôsobilo neočakávanú genetickú zmenu? Niektorí vedci sa domnievajú, že ju pravdepodobne napadol vírus. Nová mutácia spôsobuje najskôr očervenenie kože, napríklad v mieste menšieho poranenia, ako sú drobné škrabnutia, neskôr sa objavia pľuzgiere a nákaza potom veľmi rýchlo napadá hlbšie tkanivá. Ochorenie neskôr pripomína gangrénu. Šokujúca je však obrovská rýchlosť, akou sa toxíny šíria a aký účinok majú na ľudský organizmus. Infekcia doslova požiera tuk a tkanivá organizmu rapídnou rýchlosťou a človek zomiera na otravu krvi do troch dní. Ak sa onemocnenie zavčasu diagnostikuje, podarí sa ľudí zachrániť amputáciou postihnutého orgánu, inak je však úmrtnosť takmer stopercentná.

        Nie je presne známy počet ľudí, ktorí sú nakazení žltačkovým vírusom Hepatitis A, B, a C, ale to číslo je obrovské. Pritom vela ľudí o svojom onemocnení ani nevie. Hepatisis C spôsobuje cirhózu a neskôr rakovinu pečene a osoby sa ním nakazili zväčša prostredníctvom nedostatočne dezinfikovaných injekčných striekačiek alebo cez transfúziu krvi v čase, kedy sa o tomto nebezpečenstve ešte nevedelo.

       Vo svete sa začínajú vyskytovať i nezvyčajné bakteriálne nákazy pľúc, abnormálne nákazy menších poranení a neznáme gynekologické choroby. Zvýšil sa výskyt rakoviny všetkých druhov a to na celom svete. A aj choroby, ktoré sa ľudstvu medzitým podarilo ako-tak dostať pod kontrolu, napríklad tuberkulóza, malária, znovu spôsobujú problém, zvlášť v rozvojových krajinách, pretože mikróby si vypestovali prirodzenú odolnosť voči používaným liečebným prostriedkom.

        Americký virológ Dr. Steven Morse sa nazdáva, že príčinou objavenia sa nových vírusov a baktérií sú zásahy človeka do vyvážených prírodných ekologických celkov. Civilizácia prináša do rozvojových krajín zmeny v spôsobe života, ktoré potom nepriaznivo ovplyvňujú celé životné prostredie a vytvárajú živnú pôdu pre epidémie. Honba za ziskom spôsobuje, že lesy a pralesy sa bezohľadne vyrubujú, čo má potom za následok eróziu pôdy, chemické znečistenie prostredia, atď. Za získané peniaze si obyvatelia tých krajín ochotne kupujú výrobky z vysokorozvinutých krajín. Človek ochotne a rád prijíma všetko príjemné, čo civilizácia so sebou prináša. Ale keďže obyvateľstvo týchto krajín nemá vybudovaný žiadny systém odstraňovania odpadkov, ani vyhovujúcu kanalizačnú sieť v preľudnených mestách; nemá v podvedomí vyvinutý, po stáročia budovaný zmysel pre zodpovednosť, ani nevyhnutnú vedomosť o existujúcich rizikách, stáva sa potom ľahko obeťou nekontrolovateľných epidémií.

       Typickým príkladom je epidémia "Čiernej smrti" v Surate, v Indii - vírus, ktorý v 14. storočí zahubil v Európe takmer 15 miliónov ľudí. V Indii ním boli nakazené potkany, ktoré žili na haldách odpadkov v blízkosti mesta. Dlhotrvajúci dážď ich zahnal do blízkych domov a choroba sa na ľudí preniesla cez blchy. A ľudstvo si pritom môže gratulovať, že vírus Čiernej smrti je dnes možné bez problémov liečiť tetracyklínom! Keby to bol niektorý z vírusov, ktoré sa v posledných desaťročiach rozšírili v Afrike, napríklad Ebola, ktorý premieňa vnútorné orgány na krvavú, tekutú masu a ktorý v roku 1995 vydesil celý svet, keď v Zaire vypukla veľká epidémia, alebo vírus X, ktorý v roku 1993 zahubil tisíce ľudí v Sudáne - z vyse 900 miliónov obyvateľov Indie by veľa nezostalo...

       Vírusy Ebola a X patria do skupiny tzv. Filo-vírusov. Po prvý krát upútali pozornosť verejnosti v roku 1967, kedy sa 23 pracovníkov farmaceutického laboratória v Marburgu (Nemecko) infikovalo a sedem z nich zomrelo, kým sa epidémiu podarilo zastaviť. Vírus prenášali laboratórne opice, ktoré usmrcovali pri vývoji očkovacích prostriedkov proti obrne. Ebola stále ešte zabíja každoročne stovky ľudí v Zaire, vrátane obetavých rehoľných sestier a kňazov v miestnej nemocnici Katolíckej misie. Spôsobuje nezastaviteľné krvácanie vnútorných orgánov a chorý krváca dokonca i cez oči. Prenáša sa väčšinou dotykom a cez injekčné striekačky, ktoré jednoducho nemožno vírusu zbaviť žiadnou doteraz používanou sterilizačnou metódou. Tento vírus v roku 1976 spôsobil veľkú epidémiu v niektorých afrických dedinách. Miestnym starejším sa ju podarilo zastaviť tým, že chorých prísne izolovali a po smrti zapálili ich chalupy a všetok majetok. V roku 1989 vo Virgínii, USA, prvýkrát zaznamenali, že vírusy z tejto skupiny sú prenosné aj vzduchom, keď kýchajúce a kašľajúce opice nakazili ľudí. Našťastie, táto konkrétna forma nespôsobila smrť ani jednej z nakazených osôb, ale aj tak výskumné laboratórne stredisko zatvorili a naplnili smrtiacimi plynmi, ktoré zabili všetko živé, a doteraz je vzduchotesne izolované.

       Veľké obavy spôsobuje práve nesmierna variabilita a prispôsobivosť týchto mikroorganizmov. Aj keď sa zatiaľ prenášajú väčšinou len dotykom, pri zmene spôsobu prenášania (vzduchom) by ktorýkoľvek vyhladil z povrchu zeme celé krajiny. A pri dnešnej nekontrolovateľnej migrácii obyvateľstva, každé ohnisko epidémie ohrozuje vlastne celý svet. Svedčí o tom aj rozšírenie vírusu "Čiernej smrti" z Indie na všetky kontinenty v priebehu niekoľkých týždňov! Väčšina odborníkov sa zhoduje v názore, že objavenie sa nových mutácií vírusov a baktérií predstavuje vážnu hrozbu pre budúce generácie. V honbe za ľahkým ziskom sa chytajú divé zvieratá, obyvateľstvo migruje z krajiny do krajiny, pretože ho k tomu núti nedostatok poľnohospodárskej pôdy a potravy, a tak sa potom ľudia dostávajú do styku s bacilmi, voči ktorým nie sú odolní. Podobným spôsobom napríklad biely človek neúmyselne priniesol bacily tuberkulózy, obrny atď. do amazonských pralesov, ktoré tu postupne zahubili veľkú časť domorodého indiánskeho obyvateľstva. Iní vedci sa však nazdávajú, že nové mutácie mikróbov by mohli priamo súvisieť s rozsiahlymi zmenami v životnom prostredí v planetárnom meradle. Niečo totiž nie je v poriadku s našou Zemou...

        Ako vieme, geografické a magnetické póly Zeme sa nezhodujú; nenachádzajú sa v tom istom mieste a vzdialenosti medzi nimi sa ustavične menia - putujú. Od roku 1850, odkedy sa začalo s pravidelnými meraniami, do roku 1950 tá diferencia nebola väčšia, ako 2 - 3 kilometre. Avšak od roku 1950 sa severný magnetický pól posunul až o 300 kilometrov. Okrem toho sa vedcom zatiaľ podarilo presvedčivo dokumentovať 171 cyklických repolarizácií - vzájomných výmen magnetických pólov (po určitom čase sa pozitívny magnetický pól zmení na záporný a naopak). Nie je celkom jasné, či k tej výmene dochádza dlhodobo a postupne, v priebehu niekoľkých tisícročí alebo či prebieha náhle, rýchlo, katastroficky. Obe teórie majú svojich zástancov i odporcov. A vedcom zatiaľ nie je celkom jasné dokonca ani to, akým spôsobom magnetické pole vôbec vzniká a ako funguje. Väčšinou sa zhodujú v tom, že ho pravdepodobne vytvára rozdielnosť reakcie zemského jadra a plášťa na pohyb planéty okolo vlastnej osi a ich vzájomná interakcia. Intenzita magnetického poľa je teda možno priamo závislá od rýchlosti krútenia sa planéty okolo vlastnej osi.

       Intenzita tohto poľa sa znižuje a nik nevie prečo; pokles zaznamenávali už od minulého storočia. Do 50-tych 20. storočia bolo klesanie pomerne stabilné, ale teraz sa rýchlosť klesania rapídne zvyšuje; magnetické pole dnes už dosahuje menej, než dve tretiny pôvodnej hodnoty! Pritom nám je dnes už jasné, že práve toto pole je dôležité pre ochranu všetkého živého pred radiacou so slnka a z vesmíru. Nad severným a južným magnetickým pólom sa každoročne na jar a na jeseň objavujú rozsiahle "diery" - oblasti bez ozónovej vrstvy. V tlači sa väčšinou uvádza, že ich majú na svedomí freóny zo sprejov a z chladiarenských zariadení. Freóny však možno nie sú jedinou príčinou. Tie zmeny možno nejakým spôsobom súvisia so zmenami v magnetického poli.

       Pri výskume hĺbkových vrstiev z dna oceánov objavili geológovia priamu súvislosť medzi výmenami magnetických pólov a hromadným vyhynutím živočíšnych a rastlinných druhov. Richard Uffen z newyorskej štátnej univerzity dokazuje, že počas výmeny je magnetické pole zredukované takmer na nulu, čo má sa následok, že živé organizmy nie sú už chránené tzv. Van Allenovými ozónovými pásmi v atmosfére a sú vydané napospas žiareniu z vesmíru a solárnemu vetru. Toto môže mať potom za následok nielen mutácie všetkého živého, ale i hromadné umieranie. Okrem toho sa v poslednom čase potvrdila vysoká citlivosť živých organizmov na výkyvy v intenzite magnetického poľa. Už pri obyčajnej búrke sa toto pole prudko znižuje, čo má potom za následok emocionálny stres, výkyvy tlaku krvi, zmeny v srdcovom rytme, zvyšuje sa počet samovrážd a zhoršuje sa stav duševne chorých pacientov. Nie všetky osoby však reagujú na tieto zmeny rovnako; to záleží na jednotlivom človeku a jeho psychickej rovnováhe. Je však nepopierateľné, že toto pole má pre život na zemi nesmierny význam. Bez neho by sa napríklad ani hmyz alebo vtáky a ryby nevedeli správne orientovať. Niektorí vedci hovoria, že ak bude klesať stále sa zvyšujúcim tempom, už o dvesto rokov klesne jeho intenzita na nulu.

       V posledných desaťročiach boli zaznamenané aj isté nepravidelnosti v pohybe Zeme okolo vlastnej osi - nevysvetliteľné otrasy a jej pohyb sa viditeľne spomalil.

      V parížskom observatóriu, ktoré používa špeciálne atómové hodiny na stanovenie oficiálneho zemského času, museli v roku 1979 prispôsobiť atómový čas skutočnému solárnemu. Ako sa vyjadril zástupca tejto inštitúcie: "Zem sa nekrúti okolo vlastnej osi takou rýchlosťou, ako by sa mala. Spomaľuje a zrýchľuje v nepredvídateľných okamihoch a za posledných pár desaťročí sa rýchlosť otáčania celkovo spomalila." Niektorí vedci sa nazdávajú, že zmeny v intenzite magnetického poľa by mohli byť predzvesťou nastávajúcej periodickej repolarizácie - výmeny magnetických pólov.

       Dr. Immanuel Velikovski, americký autor, prišiel v 50-tych rokoch vo svojich populárno-vedeckých štúdiách s veľmi zaujímavými teóriami. Okrem iného hovorí aj o možnosti rýchlej, katastrofickej repolarizácie. K takej prudkej výmene by mohlo prísť napríklad pri nebezpečnom priblížení inej planéty, veľkého asteroidu alebo kométy k Zemi. Zvlášť za predpokladu, že by jej chvost bol elektricky nabitý, čo je veľmi pravdepodobné. V takej situácii by ten problém vyriešil jeden jediný blesk. Aké účinky by to však malo na Zem, to môžeme len tušiť. A v zahraničnej tlači sa v poslednom období objavujú správy, že niekoľko komét je teraz na ceste k nám.

       Podľa britského týždenníka "The Sunday Telegraph" z roku 1994, úlomky z nedávno objavenej kométy Machholz-2 sú rovno na ceste k nám a môžu niekedy v budúcnosti spôsobiť kolíziu v slnečnom systéme. Je ich celkovo päť a dostanú sa na orbit okolo Zeme niekedy v blízkej budúcnosti. Nik si netrúfol presnejšie odhadnúť, kedy sa tak stane. Väčšinou sa odhaduje, že kométa sa k nám priblíži v najbližších sto rokoch. Duncan Steel z britsko-austrálskeho observatória vyjadril nádej, že úlomky kométy by teoreticky mohli byť vymrštené s terajšieho kurzu napríklad takou masívnou planétou, ako je Jupiter. Všetci máme v živej pamäti vzrušujúce obrázky, keď úlomky z rozbitej kométy Shoemaker-Levy 9 v júli 1994 zasiahli túto planétu. Zasiahnutie oveľa menšej Zeme čo i len jedným z menších úlomkov by znamenalo obrovskú katastrofu a hromadné umieranie. Okrem toho, každý rok, spravidla v auguste, sa pravidelne približuje k Zemi kométa Swift-Tuttle. Za obdobie doterajšieho pozorovania sa nikdy nestalo, aby ju priamo ohrozila. Jediným prejavom jej prítomnosti je obyčajne veľký počet "padajúcich hviezd" - meteorov. Niektorí astronómovia však vypočítali, že jej dráha a obežná dráha Zeme sa určite pretnú 26. augusta 3644.

       Richard Grieve, kanadský vedec, hovorí, že podľa teórie pravdepodobnosti, teoreticky v každom momente môže Zem zasiahnuť asteroid, pohybujúci sa rýchlosťou okolo 90 tisíc km/h. A vo svete objavujeme stále nové a nové dôkazy, že v minulosti skutočne zasiahnutá bola množstvom asteroidov a väčších či menších úlomkov nebeských telies. V januári 1991 napríklad masívny asteroid neočakávane preletel v tesnej blízkosti Zeme, vo vzdialenosti iba púhych 125 kilometrov! A stalo sa tak len 12 hodín po tom, ako ho astronómovia objavili a to je príliš krátka doba na to, aby sme katastrofe boli schopní zabrániť. A takéto správy sa objavujú čoraz častejšie. Väčšina týchto neželaných "návštevníkov" pochádza z pásu asteroidov medzi Jupiterom a Marsom.

        Úplná strata alebo ďalšie zmenšovanie intenzity magnetického poľa otvorí cestu širšiemu spektru žiarenia rôznych vlnových dĺžok, na ktoré nie sme zvyknutí a proti ktorým nemáme prirodzenú ochranu. Už teraz možno vidieť a cítiť veľké zmeny v charaktere slnečného žiarenia. Žlté, teplé, priateľské slnečné svetlo, na aké sme boli zvyknutí, sa kamsi vytratilo a nahradilo ho ostré, výbojkovo-biele, ktoré poškodzuje sietnicu, spôsobuje popáleniny už po krátkom čase opaľovania a môže vyvolať rakovinu kože. Harry Darlington, prezident "Ozónovej spoločnosti" v Austrálii uvádza, že následkom zmien v slnečnej radiácii ročne pribúda na tomto kontinente okolo 140 tisíc nových prípadov rakoviny kože. Deťom v austrálskych školách sa odporúča nosiť do školy ochranné oblečenie a vhodnú pokrývku hlavy. A masmédiá ustavične informujú verejnosť ako sa chrániť pred slnečným žiarením.

         A to nie je jediná zmena, ktorú dnes môžeme pozorovať v súvislosti so slnkom. V posledných desaťročiach zaznamenali i výrazné zmeny vo frekvencii výskytu slnečných škvŕn. Pritom sa už dávnejšie potvrdila priama spojitosť zvýšenej slnečnej aktivity a výskytu vojen, hladomorov, výkyvov počasia, dopravných nehôd, zločinov, atď. Slnečné magnetické búrky môžu dočasne vyradiť z činnosti satelity, spôsobili výpadky elektrického prúdu v mestách, atď. A je tu aj iná, veľmi vážna obava...

       Profesor Charles H. Hapgood vo svojej knihe "Pohyb zemskej kôry" a v inej "Mapy starovekých kráľov: dôkazy vysoko vyvinutej civilizácie v dobe ľadovej" vyjadruje svoje počudovanie nad skutočnosťou, že Antarktída prechádzala obdobiami veľmi teplého podnebia, o čom svedčia štúdie sedimentov zo dna Rossovho mora. A na druhej strane, americký a európsky kontinent zase prechádzal obdobiami arktického podnebia. Aj iní vedci potvrdzujú, že posledné teplé obdobie Antarktídy sa skončilo okolo roku 4000 pred n.l. Predstavy o postupnom rozširovaní ľadu zo severu a o následnom otepľovaní dnes už neobstoja. Máme dôkazy, že klimatické zmeny, ktoré sa udiali, boli prudké a náhle. A často ich sprevádzalo hromadné umieranie.

        Pomaly začíname spájať dohromady kúsky informácií, zdedených po predkoch, s najnovšími poznatkami modernej vedy a obraz, ktorý sa začína formovať, je veľmi prekvapujúci. Nesmierne vzrušenie spôsobilo napríklad objavenie sa tzv. Piri-Reisovej mapy z roku 1513. Ako sa hovorí v sprievodnom latinskom a tureckom texte, bola nakreslená na základe dvadsiatich oveľa starších máp. Mapa sa na verejnosti objavila v roku 1952, keď bola daná znalcom na preštudovanie. A nielenže je na nej zakreslená Antarktída bez ľadovej pokrývky, ale uhol, v ktorom sú kontinenty zakreslené, je veľmi nezvyčajný: mapa vyzerá ako presná kópia fotografického záberu z veľkej výšky, napríklad zo satelitu. Ako však mohli ľudia v staroveku zakresliť Antarktídu bez ľadu, keď iba v posledných desaťročiach boli kartografi schopní zakresliť presné kontúry tejto južnej pevniny? A ako ju mohli nakresliť z perspektívy vesmírneho pozorovateľa?

       Gerhard Kremer (Merkátor) je jednou z najuznávanejších postáv v oblasti kartografie. Jeho atlas z r. 1569 a spôsoby projekcie sa stali štandardnými. A zaujímavé je, že niektoré z jeho máp majú tiež Antarktídu bez ľadu. V 16. storočí, kedy sa tie mapy objavili, nielenže bol tento kontinent už dávno zaľadnený, ale ešte nebol ani len objavený! Objavili ho až v roku 1820 ruskí a britskí námorníci.

       Collin Bull, riaditeľ Inštitútu polárnych štúdií, vo svojej knihe "Akumulácia snehu v Antarktíde" uvádza, že totálny prírastok presahuje stratu ľadovej masy o 4.8 x 10 na 16 g - čo znamená, že 52 860 000 000 ton nového ľadu pribúda každoročne v tejto oblasti! A to číslo pritom predstavuje iba 4 až 5 % z celkového objemu ľadu, ktorý Antarktídu pokrýva. A toto sa pritom deje napriek varovaniam o globálnom otepľovaní, ktoré je údajne následkom skleníkového efektu. Väčšina ľadu je akumulovaná na východnej časti pevniny.

       Dr. John T. Hollin, profesor univerzity v Maine sa nazdáva, že ľady severného a južného pólu sa periodicky, po určitom čase, prudko zošuchnú do oceánov a spôsobia obrovskú vlnu, ktorá potom zaplaví zem. Ako ľadovce narastajú v hmotnosti, uväzňujú pod sebou zemské teplo a pod nimi sa vytvára akási polorozpustená, šmykľavá vrstva, na ktorej sa vplyvom odstredivej sily "neudržia" a prudko skĺznu do oceánu.

        Dr. Jeffrey Goodman v knihe "Sme generáciou zemetrasení" popisuje, aké následky by malo už mierne naklonenie planéty: ľadové polia z pólov sa dramaticky zošuchnú do svetových oceánov. Trilióny ton ľadovej masy vytlačia z nich vodu, ktorá sa potom vyleje na pevniny - ničiac, boriac všetko, čo jej príde do cesty. Tento pohyb obrovských vodných más zaktivizuje nepredstaviteľné sily v zemskej kôre: mega-zemetrasenia a obrovské sopečné výbuchy, výlevy lávy dva kilometre vysoké a prudké vrásnenia. Pohyb vody môže spôsobiť, že Zem sa nakloní v smere pohybu vody a ustáli sa potom v úplne novej polohe, podľa toho, kde sa vytvorí nové ťažisko. Ľady sa pomerne rýchlo rozpustia a hladina vody stúpne na celom zemskom povrchu. Až keď sa čiastočne odparí, znovu sa objaví suchá zem. Prach, dym, malé čiastočky prachu a nečistôt obmedzia viditeľnosť na minimum. Všade bude šero, trvajúce celé roky, pretože slnečné lúče nepreniknú cez znečistenú atmosféru. Zemský povrch a klíma celej planéty sa zmení. Zmenia sa toky riek, jazerá, moria a oceány sa vytvoria na iných miestach, než predtým. Z dna oceánov vzniknú nové pohoria, možno i celé pevniny a staré sa naopak stanú dnom oceánov nových. Zničené jadrové elektrárne, nukleárne smetiská a sklady jadrových zbraní vytvoria budúce "mŕtve zóny". A celá Zem bude ešte dlho páchnuť rozkladom mŕtvych tiel rastlín, zvierat a ľudí... Avšak - dva body na zemi by sa mali, teoreticky, tej deštrukcii vyhnúť. Dva body zostanú "v závetrí" pred zúriacimi živlami. Goodman sa nazdáva, že naša planéta je v poslednom čase veľmi nestabilná, ľadu na póloch pribúda a toto nebezpečenstvo je až príliš reálne.

        Pri archeologických vykopávkach starovekého mesta Ninive sa našli obrovské usadeniny bahna a piesku, svedčiace o povodni nevídaných rozmerov, ktoré datovali do roku 3 tisíc až 4 tisíc pred n.l. A v spisoch Ibrahima ben Ebn Wasuff Shaha napríklad čítame: "...komplex stavieb v Gize bol postavený na pamäť obrovskej kataklizmy v zemskom planetárnom systéme, ktorá poznačila Zem ohňom a potopou."

      Tom Valentine, americký autor, v knihe "Veľká pyramída: pamätník človeka človeku" podáva dôkazový materiál o existencii pre-egyptskej civilizácie, vysoko rozvinutej, s enormnými znalosťami matematiky a vied, ktorá pravdepodobne postavila Cheopsovu pyramídu ako memento budúcim generáciám - aby sa mohli zavčasu pripraviť na to, čo ich čaká. V ďalšej z kníh "Život a smrť planéty Zem" predkladá evidenciu o náhlych a gigantických geologických zmenách v prehistorickej dobe, pri ktorých boli pochované pod vodou, lávou a bahnom celé civilizácie. Hovorí o periodickej zmene rotačnej osi Zeme vo vzťahu k iným nebeským telesám a súhvezdiam. Autor sa tiež domnieva, že ako ľadové polia na póloch narastajú, narúšajú postupne čoraz viac rovnováhu planéty, až je napokon ľadová masa vrhnutá v smere bodu, kde je rýchlosť otáčavého pohybu najväčšia - k rovníku. Ľady vytlačia z oceánov na pevniny obrovské kvantá vody a ten pohyb vôd obrovskej hmotnosti bude mať za následok naklonenie Zeme do inej polohy a trvalú zmenu pólov. Valentine verí, že k tejto globálnej katastrofe dochádza každých 6 tisíc rokov.

        A. T. Wilson z Viktórijskej univerzity v Novom Zélande sa domnieva, že takéto prudké zosuvy ľadu na póloch sa udiali na konci každej doby ľadovej. Pri hĺbkových vrtoch, pri porovnaní zlomov v zemskej kôre podľa časových období sa zistilo, že z času na čas sa zlomy tvorili krížom cez seba, akoby sa skutočne periodicky menila poloha ťažiska Zeme vo vzťahu k rotačnej osi a Zem sa naklonila zakaždým do inej polohy. Keďže ľadové polia sú masívnejšie na južnom póle, na východnej strane Antarktídy, dá sa predpokladať, že južný pól je predovšetkým rizikový.

       A mnohé staroveké písomné záznamy to i potvrdzujú. Napríklad v Epose o Gilgamešovi sa hovorí: "... smrtiace vlny prišli z juhu. Mraky, vetry, dážď a tma predchádzali obrovskej vlne." A aj v iných civilizáciách nachádzame opisy globálnej kataklizmy, ktorá postihla Zem v historickej dobe.

        Ipuwer, egyptský pisár, zaznamenal následky takej katastrofy, ktorá postihla staroveký Egypt. Ten dokument sa dnes nachádza v múzeu v Laidene, Holandsko. "...Zem sa obrátila naopak ako hrnčiarov hrniec... Stalo sa, čo sa predtým nikdy nestalo. Brány, stĺpy pohlcuje oheň, mestá sú zničené. Dom je strhnutý dolu v jednej minúte. Deti princov sú hádzané o múry... stratené, potulujú sa po uliciach... Slnko nesvieti, ľudia utekajú... strašné zvuky nemajú konca... všade je krv... Či veľký, či malý bedáka, že mal radšej zomrieť... Každý niekoho stratil. Čo budeme robiť? Všetko je zničené, čo ešte včera existovalo. Stromy sú zničené, žiadne ovocie, žiadne rastliny neexistujú, zrno bolo zničené. Ľudia sa zošúverili od hladu, smädia po vode... Mor je po celej zemi... Rieka je krv... To, že je naša voda? To je naše šťastie?" Celá krajina bola pokrytá akýmsi červeným prachom, preto sa voda nedala piť.

       Katastrofické teórie Dr. Immanuela Velikovského v knihe "Svety v kolízii" vyvolali najskôr veľké pohoršenie vo vedeckom svete, ale v posledných rokoch sa k nim stále viac odborníkov začína obracať. Mnohé jeho prognózy a uzávery sa už medzitým potvrdili. Velikovski napríklad dokazuje, že pred 3500 rokmi Venuša svojím nečakaným priblížením spôsobila na Zemi veľkú kataklizmu a asi o 700 rokov neskôr znovu potom vychýlila Mars z obežnej dráhy tak, že sa priblížil k Zemi a takmer sa s ňou zrazil. Hovorí, že v prehistorickej dobe tu bolo niekoľko veľkých katastrôf, ktoré vždy spôsobili mimozemské objekty. Tá posledná sa udiala okolo roku 1500 pred n.l. a dáva ju do súvisu s odchodom Židov z Egypta. Papyrus Ipuwer a popis katastrofy v hebrejských dokumentoch, ktorá sa odohrávala práve počas odchodu Židov z Egypta, sa totiž takmer navlas zhodujú.

       Velikovski ako prvý upozornil vedeckú verejnosť, že staroveké dokumenty, okrem iného, presne popisujú, ako planéta Venuša - bývalá kométa - vyzerá a keď sa v budúcnosti ten popis potvrdí, bude ich treba brať do úvahy serióznejšie, než doteraz. Popis Venuše neskôr bezo zvyšku potvrdili vesmírne sondy a väčšina jeho tvrdení o zákonitostiach v pohybe nebeských telies v slnečnom systéme sa medzitým potvrdila tiež. V roku 1963 Mariner II. zistil, že Venuša je naozaj veľmi horúca a jej atmosféra presne zodpovedá zloženiu bývalej kométy, ako to popisujú staroveké texty. A neskôr sa potvrdili aj iné údaje a fakty, ktoré obrátili naruby pekne zaškatuľkované teórie modernej vedy. Velikovski sa nazdáva, že vývoj a mutácie živočíšnych a rastlinných druhov na Zemi nie sú ovplyvnené len zákonitosťami evolúcie, ale veľkou mierou aj katastrofizmom. On ako prvý prišiel s teóriou, že celé živočíšne druhy mohli byť v minulosti vyhubené v kataklizmách, ktoré spôsobila zvýšená radiácia, chemické znečistenie atmosféry, globálne elektromagnetické zmeny a pod.

       "Zem sa prudko naklonila" a to malo za následok, že: "slnko vychádzalo na západe a zapadalo na východe" - hovoria napríklad grécke texty. V čínskych textoch sa hovorí, že cisár vyslal poslov na všetky strany, aby zistili, kde sa nachádza sever, juh, západ a východ. Píše sa tu, že akési nebeské teleso sa priblížilo k Zemi príliš blízko. A možno práve o podobnej udalosti sa hovorí aj v legende o Romulovi a Rémovi: "...oba póly sa triasli", hovorí Ovídius, "slnko zmizlo a mračná zatienili oblohu..." Po tejto udalosti sa Mars stal národným bohom vojny v rímskej ríši.

       Napriek všetkým predsudkom, musíme teda i rozličné legendy a mýty minulosti brať trochu vážnejšie, než sme zvykli. Veď, napokon, či aj Schliemann nenašiel Tróju práve týmto spôsobom, keď napriek výsmechom vytrvalo hľadal? Dnes už vieme, že dokonca aj hebrejské biblické texty a legendy sú inšpirované oveľa staršími egyptskými, babylónskymi a sumerskými originálmi.

       Keď boli preložené prvé sumerské texty, podrobný opis planét nášho slnečného systému v nich nikoho príliš neprekvapil, pretože nikto vtedy ešte nevedel, ako vlastne vyzerajú. Až keď vesmírne sondy vyslali na Zem prvé podrobné fotografie a popis v nich sa do bodky potvrdil, mnohí teoretici sa k nim začali zvedavo obracať. Kde sa vzali tieto podrobnosti v dokumentoch, starých 6 tisíc rokov ? Alebo odkiaľ mohli napríklad starí Sumeri vedieť, ako vznikajú a zanikajú hviezdy? A prečo sa v popise planét uvádza Zem ako siedma v poradí? Zem by bola siedma v poradí iba vtedy, keby teoretický pozorovateľ prichádzal do našej slnečnej sústavy z vonkajšieho vesmíru...

        V mnohých textoch sa zachovali zmienky o akejsi "planéte bohov", ktorá sa periodicky vracia k nášmu Slnku a jej návrat vždy znamená pre človeka éru veľkých zmien. "Keď sa Planéta Nebeského trónu stane jasnou (jasne viditeľnou), prídu potopy a dažde... Bohovia prinesú pokoj; problémy a komplikácie budú vyriešené..." hovorí sa v Starom zákone. A prorok Izaiáš hovorí: "...prichádzajú zo vzdialenej zeme, z koncového bodu Neba príde Pán a jeho zbrane zničiť celú Zem." Platón v "Timaeus" popisuje, čo povedali egyptskí veľkňazi Solónovi pri návšteve Sais, kam prišiel na študijnú cestu v roku 590 pred n.l.: že mnohé legendy, ktoré Gréci poznajú a rozprávajú svojim deťom, sú iba alegorickým vyjadrením konkrétnych udalostí, ktoré sa odohrali - a pravdepodobne ešte veľakrát v budúcnosti udejú - na Zemi a v blízkom vesmíre. Napríklad legenda o Heliovi, ktorý požičal svoj povoz nezodpovednému Fétonovi a ten s ním narobil na zemi veľa škody, hovorí v skutočnosti o určitých nepravidelnostiach v pohyboch nebeských telies, ktoré majú za následok katastrofu na zemi a vyskytujú sa v pravidelných intervaloch. Najviac škody vraj narobí voda a oheň. Po takom hromadnom umieraní zostávajú na zemi len tí nevzdelaní; všetky pamiatky na kultúrnych, civilizovaných ľudí sa stratia a na zemi vraj bolo už takýchto katakliziem niekoľko.

        V teológii Islamu sa prorokuje, že islamské náboženstvo prestane existovať krátko potom, ako "človek urobí prvé kroky na Mesiaci". V Tibete sa traduje, že budhizmus zanikne "čoskoro po 13. Dalailámovi". A v Starom zákone sa hovorí, že druhý príchod Mesiáša sa uskutoční asi "jednu generáciu po založení izraelského štátu". Veľa sa hovorí aj o stretnutiach ľudí so supernaturálnymi bytosťami; mnohé z nich sú považované za zázračné zjavenia Panny Márie. Tie najznámejšie poznáme z tlače alebo z ľudových fám. Napríklad udalosti, ktoré sa odohrali začiatkom storočia v portugalskom mestečku Fatima alebo v španielskej dedine Garabandal v roku 1961, ktoré trvali celé štyri roky. Obe majú veľa spoločného. Obe začali nečakane akýmsi zvláštnym zvukom - "gongom". Deti sa spontánne dostali do hlbokého tranzu, pri ktorom komunikovali so ženskou bytosťou. Zjavenie, ktoré videli ako prvé, označili za "anjela" a ten im oznámil zjavenie sa "krásnej panej z neba". Udalosti v španielskej dedine Garabandal sú už veľmi dobre dokumentované. Lekári podrobovali deti celému radu testov, ale hlboký tranz, do ktorého sa spontánne dostávali, vedecky vysvetliť nemohli. Napriek tomu, že sa ich snažili z tranzu prebudiť všemožnými prostriedkami - pichali do nich ihly, svietili im do očí silným svetlom, atď., ani štyria muži nemohli napríklad zastaviť levitujúce dievča. A vo všetkých týchto prípadoch sa spomína koniec sveta, ktorý ľudstvu hrozí, keď sa ľudia nedokážu spamätať a nerozhodnú sa žiť v bratskej láske a v pokoji.

       Na podnet dvoch Američanov Dr. Whita a pána Kieningera boli dve mestečká v USA - Stelle v Illinois a Adelphi v Texase určené ako budúce základne, pre prípad veľkej katastrofy. Ľudia v nich žijúci sa snažia vytvoriť uzatvorený, nezávislý systém výroby a distribúcie potrebných výrobkov a potravín tak, aby v prípade kataklizmy boli schopní ich obyvatelia prežiť. Na mnohých miestach vo svete existujú komunity, ktoré si pod zemou vybudovali pevné kryty, zhromažďujú a uskladňujú trvanlivé potraviny, pracovné nástroje, lieky, vedeckú literatúru, a pod. A solventnejší obyvatelia - herci, umelci, podnikatelia si súkromne budujú v horách celé betónové pevnosti s podzemnými krytmi. A vo veľkom nakupujú zbrane, trvanlivé potraviny, lieky, atp. Dokonca aj mnohé vlády berú do úvahy možnosť hroziacej globálnej katastrofy.

       Dr. Gerald K. O´Neil, profesor na Princetonskej univerzite a riaditeľ Inštitútu pre štúdium vesmíru, bol napríklad ešte v 70-tych rokoch poverený americkou vládou vypracovaním plánu rotujúcich vesmírnych cylindrických modulov, rozdelených na sedem stupňov, ktoré by boli schopné v takomto prípade udržať vo vesmíre pri živote určitý počet ľudí aj niekoľko desiatok rokov.
Podľa niektorých teoretikov, vo Veľkej Cheopsovej pyramíde možno identifikovať významné medzníky ľudskej histórie. Ale niektoré dátumy sú stále ešte tajomstvom; nevedeli ich spojiť so žiadnou významnou udalosťou v historických súvislostiach. Posledným dátumom, ktorý možno z údajov vyčítať, je údajne 17. september roku 2001. Ten dátum je tu údajne zaznamenaný v spojitosti s Venušou a viaže sa k nemu symbol "po skončení veľkej búrky príde dúha", ktorý okrem iného symbolizuje aj "spojenie neba a zeme a božskú podstatu ľudskej duše", píše americká autorka Moira Timms.

        A v tejto súvislosti spomeňme aj mayský kalendár, ktorý je údajne najpresnejším kalendárom v ľudskej histórii vôbec. Obdobie, v ktorom žijeme, je tu nazývané "posunom - búrlivou zmenou". Toto obdobie sa začalo v roku 1992 a skončí v roku 2012; po ňom príde "slnečný vek". Podľa mayských legiend to bude obdobie, kedy človek znovu objaví svoju božskú podstatu a ľudia sa naučia žiť v mieri, v pokoji a v dokonalej bratskej láske.

       V knihe "Popol Vu", napísanej na základe posvätných vedomostí Indiánov strednej Ameriky, ako si ich zasvätení pamätali z ústneho podania, pretože originál sa údajne kdesi stratil, sa hovorí, že zmena sa bude odohrávať na celej zemi, v živom i v neživom svete. Všetko živé i neživé bude na ňu reagovať: stroje a nástroje sa obrátia proti ľuďom a budú im spôsobovať zranenia; domáce zvieratá, ktoré človek zotročil, sa obrátia proti ruke, ktorá ich živí; deti sa obrátia proti rodičom, sluhovia proti pánom...

       Ako som už spomenula, rozbitá kométa "Machholz-2" je teraz rovno na ceste k nám a nevie sa, kedy sa dostane do blízkosti zeme; má to byť niekedy v priebehu najbližších sto rokov. Nepoznáme však zatiaľ všetky zákony a zákonitosti vo vesmíre natoľko, aby sme mohli čo predvídať čokoľvek. O úlomkoch kométy "Shoemaker-Levy 9" a o ich kurze smerom k Jupiteru nás veru nik neinformoval čo i len pred dvadsiatimi rokmi!

        A v septembri 1995 objavili traja japonskí astronómovia ďalšiu kométu, ktorú Brian Marsden zo Smithsonianského astrofyzikálneho observatória identifikoval ako kométu "De Vico", ktorú očakávali v roku 1922, ale astronómovia ju nezaregistrovali a doteraz sa nevie prečo. Táto kométa sa k slnku približuje raz za 74 rokov a bolo ju možno vidieť medzi 5:00 hodinou rannou a 5:30 vľavo od hviezdy Regulus na východnej oblohe. Bola od zeme vzdialená okolo 145 miliónov kilometrov. Astronómovia Alan Hale a Thomas Bopp zase objavili inú neobyčajnú kométu (nazvali ju 1995 01), ktorá nečakane vhupla do nášho slnečného systému a zorného poľa teleskopov z hlbokého vesmíru. Profesor Fred Taylor, šéf oddelenia atmosférickej fyziky na Oxfordskej univerzite povedal, že pozorovaný objekt je oveľa väčší, než známa Halleyho kométa, ktorá vstupuje do nášho systému každých 76 rokov. Veľkosť je však iba ťažko odhadnúť; teleso môže pôsobiť dojmom mimoriadne veľkého objektu aj preto, že je obklopené oblakmi plynov alebo je jeho jadro veľmi žiarivé. Odhaduje sa však, že je široká okolo 1600 až 2000 kilometrov v priemere. Donald Paten v knihe "Biblická potopa a doba ľadová" uvádza, že potopa bola významným medzníkom medzi historickým a prehistorickým obdobím. Podľa jeho názoru ju spôsobil akýsi cudzí "návštevník", ktorý vstúpil do slnečného systému a vyvolal obrovský zmätok: náhlu zvýšenú tvorbu ľadu na póloch, praskliny v zemskej kôre, zemetrasenia, vrásnenia a trvalú zmenu podnebia.

       Otto Muck podľa informácií zo starovekých záznamov vypočítal, že presne 5. júna roku 8498 pred n.l. postavenie Zeme, Venuše a Mesiaca pozmenilo dráhu asteoridu (alebo zvyšku kométy) natoľko, že spadol na zem a spôsobil potopenie Atlantídy."
Ako vidno, ošiaľ katastrofických predpovedí pochytil nielen poverčivých smrteľníkov, ale ľudí všetkých úrovní, aj erudovaných vedeckých pracovníkov. Všetci cítime, že so svetom naokolo sa deje čosi čudné, čomu nerozumieme. Vo všetkom vládne chaos a nepokoj. Vzrastá tlak medzi tektonickými platňami nielen v Pacifickom oceáne, ale dokonca aj blízko nás - nad Veľkou Britániou a Škandináviou. V Kalifornii sa v každom momente očakáva obrovské zemetrasenie, ktoré môže mať za následok odtrhnutie časti tohto západného štátu USA. Aj v ľudských záležitostiach vládne chaos a zmätok. Čas akoby sa zrýchľoval. Naša civilizácia stráca smer a dych. Morálka ide dolu vodou, súdržnosť spoločnosti sa rozpadá, rodina prestala plniť svoje poslanie. Jedinou motiváciou, ktorá ľudí ženie vpred, je túžba po moci alebo peniazoch. Nikto nikomu neverí a sny o svetlej budúcnosti sa zdajú byť neuskutočniteľnou utópiou. Následkom je potom depresia, ľahostajnosť, honba za zábavou za každú cenu, preto prekvitá obchod s pornografiou, drogami, prostitúcia a zločinnosť. A všetkých nás ovláda všadeprítomná úzkosť, napätie a strach. Ale tí vnímavejší narážajú aj na čosi iné...

       Pokúsme sa teda teraz zabudnúť na všetko, čo sme sa kedysi naučili v škole alebo čo nám vysvetlil o Bohu nejaký miestny katechét či kostolník a otvorme svoju myseľ voči iným filozofickým konceptom, než na aké sme si zvykli! Nevieme o nich veľa. Bývalý režim nedovolil, aby sme sa stretli s niečím, čo sa nezhodovalo s materialistickým svetonázorom. Ale ľudské myslenie nemožno vtesnať do žiadnych demagogických šablón - materialistických alebo duchovných. Ľudský duch chce byť slobodný; chce samostatne objavovať a hľadať pravdu. Preto sa veľakrát ocitneme na scestí, ale to je jediný spôsob, ako ju nájsť. Svetonázor nemožno nikomu druhému vnútiť a predložiť mu pravdu, o ktorej je zakázané pochybovať. Každý má svoju vlastnú pravdu; pohľad na svet odráža úroveň vnútorného bytia, stupeň vývoja. Vôbec teda nemusíme s tými konceptmi súhlasiť a nemusia nám byť sympatické.

      Naopak, naučme sa vždy o všetkom pochybovať, pretože iba tak sa môžeme dopracovávať stále k vyššej pravde...