STRÁCAJÚ NEOKONZERVATÍVCI PODU POD NOHAMI ?

      I keď sa zdá, že prezident Bush je úprimne sebaistý, pokiaľ ide o Irak, to isté sa veru nedá povedať o propagandistoch vojnovej strany, ktorí ten konflikt roznecovali ešte vtedy, keď bol Bush len havraním guvernérom v Texase.  William Kristol sa teraz v týždenníku "The Weekly Standard" dožaduje, aby Rumsfelda odvolali funkcie. William F. Buckley - ktorého "National Review" kedysi označoval anti-vojnových pravičiarov za "nevlasteneckých konzervatívcov, nenávidiacich Ameriku" - teraz vyzýva Busha, aby "priznal porážku". Richard Perle hovorí, že administratíva "mala pravdu, pokiaľ ide o vojnu, ale v povojnovom úsilí zlyhala". Andrew Sullivan, ktorý sám o sebe prehlasuje, že je "ponížený vedátor", sa teraz priznáva, že cíti "hanbu a zármutok". Michael Ledeen hovorí o Bushovej vojne: "nesprávna vojna, v nesprávnom čase, nesprávnym spôsobom, na nesprávnom mieste". Frank Fukuyama (autor knihy "Koniec histórie") pripúšťa, že "teraz už nie Afganistan, ale Irak je magnetom, cvičiskom a operačnou bázou džihádistov, ktorí tu majú k dispozícii veľké množstvo amerických terčov". Ale práve esej vo "Wall Street Journal" z 20. marca naznačuje, že neokonzervatívci možno strávajú pôdu pod nohami.

      Autor Fred Barnes (redaktor Weekly Standard) v spomínanom článku pobáda Buha začať s "omladzovaním svojho prezidentstva a šokovať médiá a politickú komunitu tým, že by administratívu radikálne obrodil". Týchto odporučení očistovateľa Barnesa by štítil aj Stalin.

     Barnes vyzýva Busha, aby vyhodil tlačového tajomníka Scotta McClellana, šéfa úradu Bieleho domu Andyho Carda, politického poradcu Karla Roveho, poradcu pre národnú bezpečnosť Stevena Hadleyho, ministra obrany Donalda Rumsfelda, ministra financií Johna Snowa - a viceprezidenta Richarda Cheneyho. "Najťažšie bude vysporiadať sa s Karlom Roveom", hovorí Barnes.

     No to si nemyslím, Fred. Ja sa nazdávam, že "najťažšie" bude vysporiadať sa s Dickom (Cheneym) a s Lynne, keby im Dubya Bush zrazu povedal, že sa musia vzdať ústavného úradu, do ktorého Cheneyho zvolil ľud; že musí vyprázdniť viceprezidentské sídlo a odovzdať kľúče Condi Riceovej.

     Správne. Barnes odporúča Bushovi vymenovať Riceovú do funkcie viceprezidentky a "pomazať" ju ako "budúcu nástupkyňu prezidenta". A ktože by nahradil Condi vo funkcii ministra zahraničia? Pro-vojnový liberál Joe Lieberman.

     "Pán Cheney bude istotne rád, keď bude môcť odstúpiť a vrátiť sa do Wyomingu", ubezpečuje nás Barnes. A je si týmto istý? Prečo by Cheney nemal považovať taký pokus zo strany Busha za bodnutie do chrbáta priateľom, ktorému toľké roky verne slúžil? Pretože keby Cheneyho nútili vzdať sa funkcie, zapísal by sa do dejín ako viceprezident, ktorý zlyhal, spolu s Rumsfeldom - Bushom dizajnovaní obetní baránkovia vojny v Iraku.

     Čo iné, než slabá podpora verejnej mienky by mohlo byť odôvodnením pre odvolanie Cheneyho, ktorý je nepomerne lepšie kvalifikovaný ako Condi Riceová - filozofiou, skúsenosťou a znalosťami - aby sa uchádzal o funkciu prezidenta? Všetky problémy, ktoré Cheney má, sa vzťahujú k vojne v Iraku. Ale podobným spôsobom sú spojení s vojnou v Iraku aj Bush a Riceová. Práve jej zlyhanie vo funkcii predsedkyne celoštátnej bezpečnostnej rady, pokiaľ ide o sledovanie tajných správ a následné nezabezpečenie obrany viedlo k okupácii, kvôli ktorej dnes dochádza ku kríze. A čo vyniesla Riceovej križiacka výprava za demokraciu, ak nie historické víťazstvá pre Moslimské bratstvo v Egypte, pre hnutie Hamas na Západnom brehu Jordánu, pre Hizbolláh v Libanone a pre Moqtada al-Sadra a šiítskych klerikov v Iraku?!

      A kto presne sa skutočne kvalifikuje na funkciu prezidenta? Barnes vraví, že by to bol "pozoruhodný krok". To teda istotne. Umiestniť Riceovú ako náhradníčku na funkciu v Oválnom úrade by odpálilo výbuch oveľa ničivejší, než obchodná zmluva s Dubaiom o amerických prístavoch. To by okamžite viedlo k predčasnej prezidentskej volebnej kampani. Konzervatívci, ktorí Condi považujú za slabošku a sociálni liberáli, ktorí podporujú afirmatívnu akciu, by ju začali rozkúskovávať prv, než by sa dostala do senátu obhajovať svoje vymenovanie. Či ani tá ohnivá búrka ohľadom zmluvy s Dubaiom neprebudila týchto Beltwayských snílkov?

     Postavil by sa John McCain za Riceovú? Alebo George Allen? Urobili by to evanjelickí kresťania? Všetci títo by sa hneď svorne spikli proti nej. A nik by si nerobil starosti, či to náhodou neuškodí Georgeovi Bushovi, ktorý bol taký arogantný, že by sa republikánom opovážil nanucovať ako nástupkyňu ďalšiu svoju zamestnankyňu a starú pannu, ako v prípade Harriet Miersovej.
Bush je v ťažkostiach; to sa nedá poprieť. Ale jeho problémom nie sú jeho ľudia. Tým je jeho politika. Jeho politika, nie poradcovia, je príčinou veľkého decifitu a vojny, čo sa nedá vyhrať a ktorá našu krajinu pripravuje o životodarnú krv.

     Keby mal Bush uposlúchnuť Barnsovu radu a hodiť svojich najvernejších vlkom... vyslúžil by si tým u nich a u svojho občianstva pretrvávajúce pohŕdanie. Pretože všetci by vedeli, že z nich urobil obetných baránkov za svoje vlastné zlyhania - zlyhania, ktoré sa dostavili preto, lebo počúval tých neokonzervatívcov, ktorí sa teraz snažia rýchlo uniknúť z tábora, ktorí si obliekajú svoje alibi a obviňujú Busha, že nepočúval ich brilantné rady.


Původní zdroj: http://www.antiwar.com/pat/?articleid=8757

Převzato: Proti Prúdu