NANAJVÝŠ TAJNÉ

Dovoľte, aby som oznámil, že podnikám kroky, ktoré zachraňujú stovky amerických životov.

Aké kroky?

To je tajné.

Ale keďže písanie rubrík je naše živobytie, vy istotne prichádzate do styku s niektorými organizáciami. Ktoré sú to?

To je tajné.

A kedy ste podnikli tie kroky?

To je tajné. Počujte, ja nebudem hovoriť o tajných bezpečnostných záležitostiach; poviem len, že simultánne drtím nepriateľov Ameriky, chránim americké občianske slobody, držím sa zákonov a každý večer sa modlím.

Prepáčte, pane, ale ako máme vedieť, že to skutočne robíte, keď sú všetky stránky tej záležitosti tajné?

Dôverujte mi. 

      Ak dôverujete Georgeovi W. Bushovi, tak v tom prípade ja mám pre vás v Brooklyne na predaj most za veľmi nízku cenu. Isté tajnostkárstvo je v každej vláde nevyhnutné.

      Nie je potrebné, aby sme zverejňovali návod na výrobu vodíkovej bomby alebo oznamovali presný postup vojsk vo vojnovej zóne. Nemali by sme prezrádzať identitu tajných agentov alebo ich zdroje. Ale okrem týchto niekoľkých očividných vecí je tu len veľmi málo toho, čo by vláda mala držať v tajnosti.

      Označovať niektoré veci za "tajné", to je fraška a v mnohých prípadoch ide o zámerné zakrývanie skutočností. Môj priateľ, ktorý slúžil v armádnych tajných službách, si spomína, že vystrihoval historky z tokyjských denníkov, bežne prístupných verejnosti a pečiatkoval ich nápisom "Prísne tajné". Iný priateľ - ktorý dva roky bojoval s FBI, aby mu v rámci zákona o prístupe k dokumentom dali k dispozícii istú štúdiu - tiež zistil, že dotyčný "tajný" materiál pozostáva vlastne len z výstrižkov z novín. Toto sú pravdivé historky.

      Počas môjho posledného obdobia v armáde mi umožnili prístup k tajným dokumentom. Raz som mal napísať správu, ktorú označovali za nanajvýš tajnú. Ubezpečujem vás, že nič z toho, čo sa dialo v našej jednotke, nebolo dosť dôležité na to, aby sa to muselo utajovať. Ale ja som ju napísal, vložil do obalu s nápisom "Nanajvýš tajné" a odovzdal veliacemu dôstojníkovi. O pár minút nato mi povedal, že chce v nej urobiť nejaké zmeny. "Fajn", povedal som, "dajte mi to a ja to prepíšem." "Ale to ja nemôžem", vraví, "vy nemáte prístup k najtajnejším dokumentom". "Pane", pripomenul som mu, "veď ja som tú správu práve napísal." "To je pravda," znela odpoveď, akoby si to práve uvedomil, "ale to bolo prv, než sa tam dal nápis "Nanajvýš tajné".

     Mohol som mu pripomenúť, že ten nápis som tam dal ja, ale neurobil som to.

     Ak som sa niečomu v armáde naučil, tak tomu, nikdy sa nepokúšať o rozumnú argumentáciu s byrokratickou mysľou, zvlášť keď vás hodnosťou prevyšuje.

     Prepáčte mi, ak s vami nezdieľam nadšenie pre všetky tie vojenské a vládne záležitosti, ale ja som bol príliš blízko k obom. Ja som presvedčený, že vojny sú súťažou, kde sa ukáže, ktorá strana urobí menej vážnych chýb. My sme doteraz mali štastie na oponentov.

     Súčasná Bushova administratíva je tou najtajnostkárskejšou administratívou v dejinách a zrejme majú k tomu dobrý dôvod, keď berieme do úvahy to priateľkovanie, nekompetentné vymenovávanie do funkcií, vážne chyby, korupciu a zavádzania. V porovnaní s Georgeom W. Bushom vyzerá Richard Nixon úplne normálne.

     Bushovo rozhorčenie, že odhalili jeho porušovanie zákonov v súvislosti s domácim odpočúvaním agentúrou národnej bezpečnosti dokazuje, nakoľko je táto administratíva svojvoľná a hlúpa. Zákon hovorí, že musíte dostať povolenie od tajného bezpečnostného súdu. Tie súdy takmer nikdy nezamietnu žiadosť o povolenie. Takže ľudí, ktorých Bush nariadil odpočúvať, bolo možné sledovať legálne, keby Bush nemal cézarovský komplex. Okrem vrtošivého sexu, Bush oveľa viac pripomína Caligulu, než cézarov Júlia alebo Octávia.

     Bush je absolútne presvedčený, že má pravdu, nechce počuť žiadne nespokojné hlasy a nazdáva sa, že kto s ním nesúhlasí, je neverný nepriateľ. Ak toto nie sú vlastnosti nádejného diktátora, tak potom navrhnime Sadáma Husajna na cenu najväčšieho humanistu roka.

(c) Charley Reese, Anti-War
http://www.antiwar . com/reese/?articleid=8301