NOVÝ ČLOVEK – Cestovatelia medzi dimenziami (2)

Sellers Julia

Sellers Julia

autor

21.03.2017 Paranormálno

Michael rozpráva svoj príbeh

Michael: „Mimotelové zážitky a zážitky nadprirodzených skúsenosti mám tak dlho, odkedy mi začala pracovať pamäť, a to už keď som bola ako batoľa. Mimotelové zážitky sa u mňa vyskytujú každý deň; niekedy častejšie, niekedy menej, v závislosti na počasí, ročnom období, alebo mojom emocionálnom stave. Spomínam si dokonca na prostredie, keď som sa nachádzal v matkinej maternici. Viem si spomenúť na to, ako som sa tam cítil, na zvuky, farby a okolie. Tiež si pamätám veľa mojich minulých životov, vrátane jedného v Egypte. (minulé životy vlastne neexistujú, nakoľko všetky sa odohrávajú tu a teraz, čiže naraz, iba v odlišných dimenzionálnych priestoroch: poznámka Júlia Sellers)

Keď sa dostanem mimo svojho tela a nepokračujem v (tkz. astrálnom alebo interdimenzionálnom) cestovaní ďalej, čiže zostanem na tom mieste, v rámci z ktorého som z tela vyšiel, vidím svoje fyzické telo pod sebou. Nie je však k nemu pripojená žiadna forma. Keď ste mimo tela, máte podobný pocit ako v tele, iba s tým rozdielom, že okolie vnímate veľmi, veľmi odlišne. Môžete napríklad počuť, čo sa odohráva za múrmi; môžete prechádzať cez múry alebo zavreté dvere; môžete vidieť na všetky smery naraz t.j. tkz. 360 stupňové videnie a počuť, čo sa odohráva ďaleko od Vás.

Keď sa dostanete mimo tela, vaše nehmotné energetické kvantum, ktoré je súčasťou fyzického tela sa rozšíri mimo jeho hranice do širšieho časopriestoru vesmíru. Keď sa nachádzam mimo tela, môžem cestovať kdekoľvek, napríklad do rôznych krajín na Zemi, ale aj iných rozmerov a galaxií. V podstate môžem preskúmať akékoľvek miesto, ktoré ma zaujíma. Napríklad keď som skúmal Mars som zistil, že tam bola tečúca voda. Mal som o tom vedomosti dávno predtým ako to oficiálne zistila NASA.

Na Marse sa tiež nachádzajú niektoré druhy hmyzu. Mimo tela ďalej dokážem vnímať rôzne bytosti, či už sa jedná o rôzne geometrické formy naplnené svetlom, alebo len čisté svetlo vo forme rôzneho žiarenia, inokedy iba farby, tvary a rôzne zvuky. Dokážem komunikovať rovnako aj s farbami. Vidím minulosť a budúcnosť , a to nielen moju, ale aj iných ľudí. Vidím veľmi dávnu minulosť, napr. kedy bola vytvorená Zem, vrátane dinosaurov, sopiek a ich erupcií, atď. “

 

Mimotelové zážitky a diaľkové pozorovanie (tkz. remote viewing)

Michael: “ Keď som mimo svojho tela, mám pocit, že som fyzicky prítomný a súčasťou skutočnej reálnej scény, ktorú mimo tela pozorujem. Znamená to, že tu nastáva tkz. multi-dimenzionálny moment, kedy nie som len divák alebo pozorovateľ, ale zároveň aj účastník pozorovaného a pozorovaným objektom zároveň. Pri opustení fyzického tela opúšťame zároveň aj 3D realitu a vnímame len kvantá energie, ktoré mimo tela existujú nezávisle na tele a ktoré nie sú husté ako fyzická hmota.

Toto nefyzikálne-nehmotné kvantum energie je schopné prejsť cez steny, dvere alebo hustú hmotu, nakoľko má oveľa menšiu hustotu, než fyzikálna hmota. Jeho oscilácie sa zmenia na vibráciu, čiže klasické elektromagnetické vlny sa zmenia na skalárne, stojaté (kvázi) elektromagnetické vlny longitudinálneho charakteru príznačné pre kompresné audiálne ako aj ne-audiálne vibrácie. Niečo ako studená plazma, v rámci ktorej existuje tkz. priame poznanie, chápanie a kognícia, založená práve na tomto zvláštnom druhu tzv. stojatých vĺn.

Dá sa konštatovať, že všetko je v zásade založené na pocite. Pocit je vo svojej podstate vibrácia a teda zvuk. Vibrácie sú založené na citoch, naopak oscilácie sú svetlo a teda elektromagnetické žiarenie (radiácia). Najskôr teda existoval zvuk vo forme vibrácií a svetlo vzniklo až zo zvuku. Svetlo je oscilácia, a medzi zvukom a svetlom existuje vzájomné prepojenie, výmena, spolupráca, komplementarita. Prvotný je však cit-pocit. Svetlo sú elektromagnetické vlny, ktorými sú aj myšlienky a emócie. Emócie teda nie sú pocity, ale elektromagnetické vlny, zatiaľ čo city-pocity sú mechanické kompresné vibračné vlny. Takže v podstate, ak sa chcete dostať k jadru veci, vyriešiť zdravotný problém, alebo urobiť psychickú či karmickú nápravu, budete musieť prejsť cez pocity (prostredníctvom zvuku, väčšinou infrazvuku alebo ultrazvuku a nie cez myšlienky alebo emócie, to nestačí).

Metóda diaľkového nazerania (remote viewing) je poznanie budúcnosti respektíve minulosti za použitia iných foriem, ako mimotelových zážitkov pri plnom vedomí. Tieto formy zahŕňajú vizuálne vnemy a obrazy, podobné tomu, čo vnímate keď pozeráte film. Znamená to, že na mieste činu odkiaľ môžete všetko pozorovať akoby ste tam boli prítomný reálne vo fyzickom tele nie ste prítomný vo forme vedomia, ale skôr vnímate jednotlivé obrazy ako na obrazovke, ako keby ste ich sledovali v TV vo fyzickom tele.

Keď sa nachádzam mimo svojho tela, tak jednoducho viem, že som mimo fyzickej hmoty môjho tela, pretože okolie vnímam zmyslami úplne odlišne ako keď som v tele. Pachy, vnímanie vôní, chuť, sluch a vnímanie ostatných zmyslov sa mení. Keď ste mimo tela, trojdimenzionalita zostáva, ale dopĺňa sa o vnímanie viacrozmernosti, respektíve viac-dimenzionality. Ste schopní vidieť 360 stupňov naokolo a počuť to, čo sa deje na ulici a súčasne v byte alebo v dome, v ktorom sa práve v tom momente nachádzate. Je to akoby ste expandovali do širšieho priestoru. Vaše kvantum energie vo forme vedomia je rozšírené, respektíve rozliate v priestore okolo vás.

Keď prežívam mimotelový zážitok, prežívam zároveň všetko, čo sa stane v blízkej budúcnosti. Napríklad, keď sme ja moja žena v meste a ešte sme sa nerozhodli či si dáme alebo nedáme obed, viem o tom skôr, ako sa to udeje. Budem mať tento obed mimo tela pätnásť minút pred tým ako ho budem mať v realite, čiže naživo vo vlastnom fyzickom tele. Znamená to, že najskôr zažijem obed mimo tela, pričom v rámci mimotelového obedu cítim chuť jedla presne tak, ako by to bolo naživo (teda v tele). Čiže vlastne zažijem celú budúcu udalosť mimo tela presne tak, ako ju potom zažijem vo fyzickom tele.

Zistil som, že minulosť ako taká nie je fixovaná; môže byť zmenená, pretože neexistuje oddelene, ale v rámci celostného prepojeného systému, ktorý okrem minulosti zahŕňa aj prítomnosť s budúcnosťou. Minulosť aj budúcnosť sú súčasťou momentu „tu a teraz“, takže obe môžu byť zmenené na základe nášho intenzívneho zámeru-intencie založenej na citovej-pocitovej báze, pričom tento zámer (pozornosť) musí byť zameraný na to, čo chceme zmeniť. Niekedy však, keď budúca udalosť prekročí cez hranicu určitej farby (farba je elektromagnetické vlnenie vo forme svetla), pričom každá farba má iba určitú vlnovú dĺžku, stane sa fixnou, pevnou, čiže neexistuje už žiadny spôsob, ako túto budúcu udalosť zmeniť.

Keď fungujete mimo tela nepotrebujete fyzické oči, pretože môžete obrazne povedané vidieť hmatom, čuchom alebo chuťou. Môžete cítiť tvar objektov na diaľku. Napríklad, či je niečo kruhové alebo štvorcové cítite (zistíte) na diaľku a zároveň môžete na diaľku ochutnať to, na čo sa práve pozeráte. Na diaľku ste schopní aj počuť, pretože každý objekt má svoj vlastný zvuk / vibrácie, či už sa jedná o hukot, bzučanie, alebo akýkoľvek iný zvuk, vrátane infra a ultra vibrácií. V podstate každý objekt má svoju vlastnú vnútornú vibráciu tkz. signatúru.

Keď ste mimo tela dokážete určiť aj hustotu objektu, ktorý pozorujete, čiže či je predmet mäkký alebo tvrdý. Pritom sa ho vôbec nemusíte dotknúť, nakoľko mimo tela sa ho dotýkate na diaľku, takže bez ohľadu na to, ako ďaleko sa od objektu mimo tela nachádzate, môžete sa ho na diaľku dotknúť, na diaľku zacítiť jeho vôňu-pach, na diaľku začuť aké zvuky vydáva, alebo na diaľku zacítiť jeho tvar. Občas mám problémy s očami, keď ss nachádzam tu na Zemi vo fyzickom tele. Neviem totiž očami čítať. Namiesto toho čítam cez dotyk (pokožku), cez pocity-city a myšlienky. Keď píšem na počítači, oči nepoužívam. Rozoznávam jednotlivé písmená cez geometrické kontúry (tvar) vzduchu alebo myšlienky. Keď sa nachádzam mimo tela, nemám s tým problém. Keď sa vrátim späť do tela na Zem, môžem pri chôdzi naraziť do steny, pretože moje fyzické oči sa pre mňa stali problémom a záťažou.

Okrem toho, keď sa vraciam späť do svojho tela, niekedy prichádzam akoby späť v čase, čiže vraciam sa z budúcnosti. Takže mimo fyzického tela sa pohybujem buď v budúcnosti (ale aj v minulosti), zatiaľ čo pri návrate späť do tela sa vraciam znovu do prítomnosti. Keď sa nachádzam mimo tela, moja aura je rozšírená v širšom časo-priestore, pričom k tomu, aby som vnímal nejaký objekt, ho nemusím vidieť fyzicky, nakoľko ho cítim mojou rozšírenou aurou respektíve vibračno oscilačným kvantom energie, ktorá je súčasťou mojej energetickej výbavy (ako aj energetickej výbavy každého človeka) , iba s tým rozdielom, že toto kvantum pracuje -pulzuje-kmitá na vyššej vibračno-oscilačnej frekvencii, respektíve frekvencii. (preto sa bežne nedá zachytiť).

Nemám potrebu pozerať alebo vidieť fyzickými očami, pretože vidím takpovediac mojou aurou a energiou, ktorá za mňa pozerá, počuje, vonia, chutí, dotýka sa, vníma a cíti. Keď opustíte svoje telo, zmení sa vaša váha, určité kvantum energie opustí fyzické telo. Keď sa vrátite späť do fyzického tela, vaša váha sa opäť zmení. Energia je hmotnosť a hmotnosť je energia, rozdiel je v potenciáli.

Niekedy sa späť do fyzického tela vraciam len ťažko. Naopak, inokedy sa môžem vrátiť kedykoľvek chcem. Niekedy, keď sa nachádzam vo vyšších sférach sa mi do tela vracia ťažšie. Celý proces opustenia a návratu do tela je nejakým spôsobom automaticky regulovaný. Zdá sa, že tu existuje nejaký auto-regulačný proces. Ak mimo tela cestujete v astrálnom priestore ( v nižších rozmeroch akými sú aj 4D ) je pomerne jednoduché sa vrátiť späť do fyzického tela. Čím do vyšších dimenzií sa však mimo tela dostanete, tým hlbšie prenikáte, a tým zložitejšie sa dostanete späť do tela.

Niekedy, keď sa nachádzam na misii, riadia ma na diaľku bytosti, zložené zo svetla a farieb. Čím vyššie sa nachádzate (vyššie dimenzie-rýchlejšie frekvencie), tým redšia je hmota, ktorá sa na určitej frekvencii zmení na čisté svetlo, respektíve rôzne farby ako aj zvuk-vibráciu (vo forme vĺn).

Čo sa týka procesu diaľkového nazerania a rozdielu medzi týmto procesom a procesom mimotelového zážitku pri plnom vedomí, tieto dva procesy sa zmyslami vnímajú dosť odlišne. Keď sa nachádzate mimo tela, všetko čo pozorujete v tom momente vnímate svojimi zmyslami presne tak, akoby ste na tom mieste boli fyzicky a reálne. Napríklad, ak ste mimo a pozorujete nejakú vraždu, ak ste dostatočne blízko k osobe, ktorá zomiera (a krváca), môžete cítiť na svojej koži krv striekajúcu z tela tohto umierajúceho človeka. Potom, ako človek zomrie, vidíte ako jeho energetická signatúra opúšťa telo. Táto signatúra je súčasťou energetického kvanta, ktoré neumiera; je večné a pokračuje vo svojej existencii aj po smrti. Som toho názoru, že niektorí ľudia, alebo náboženstvá nazývajú toto energetické kvantum „duša alebo duch. “

 

Rozšírený popis mimotelového cestovania Michaela

„Keď sa nachádzam mimo tela, orientujem sa iba na základe mimozmyslového vnímania. Orientujem sa cez dotyky na diaľku. Sú to vlastne niečo ako pocity a city. Moje vedomie, teda energetické kvantum, je rozliate v priestore. Cez pocity zachytáva informácie o pozorovanom objekte či osobe na diaľku“.

„Je to podobný princíp ako zviera, ktoré v noci nevidí a predsa sa vie orientovať. Vibračno-oscilačná energia, ktorá je súčasťou môjho tela, ale zároveň je aj rozliata v širšom priestore, má schopnosť pokrývať moje videnie, cítenie, hmat, chuť, sluch a čuch. Fyzické oči, uši, nos, jazyk a kožu pri dosiahnutí určitého vibračno-oscilačného pulzu vo vašom tele nemusíte používať. Rezonančne sa totiž napojíte na vyšší rytmus pulzovania. Ten vám odkryje svet mimo-zmyslového vnímania“.

 

Multi-dimenzionálne komunikácie, symboly a geometrické tvary

„Dokázal by som toho toľko povedať. Ľudia však nevedia, ako so mnou komunikovať na úrovni mysle. Čiže telepaticky. Mohol by som ľudí učiť, vysvetliť im rôzne nové vedecké teórie. Môj problém spočíva v tom, že slovami nedokážem vyjadriť informácie, ktoré som nadobudol. Všetky získané informácie dokážem vyjadriť iba základnými myšlienkami. Alebo opornými bodmi. Vnímam ich totiž v jednom celku. Cez symboly, geometrické tvary, farby a žiarenie. Čo vnímam, sa niekedy nedá dostatočne vyjadriť slovami. Neexistujú na to žiadne použiteľné výrazy v bežnom jazyku. Jadro myšlienok, ktoré mám uložené v tele, nedokáže prostredníctvom mňa nikto prečítať.

Tieto informácie nemám uložené v mozgu. Informácie, ktoré nasávam, sú uložené vo vnútri môjho tela. V mojom duchu. V mojom bytí“. „Mimotelové zážitky mám od útleho detstva. Pamätám si, že som opúšťal telo už ako batoľa. Mimo tela sa dostávam často. Niekedy každý deň. Inokedy s menšími prestávkami. Niekedy na dlhšiu, inokedy zase na kratšiu dobu. Niekedy zostávam mimo tela celé dni. Niekedy opúšťam telo veľmi rýchlo a jednoducho. Dalo by sa povedať na želanie. Inokedy zase proti svojej vôli. Jednoducho, som vytiahnutý z tela automaticky. Neočakávane. A vtiahnutý veľakrát do situácií, či procesov, ktoré vôbec nechcem vidieť. Môžu mať neželaný a stresujúci obsah. Prípadne obsah, ktorý ma vonkoncom nezaujíma”.

„Niekedy mám problém vrátiť sa späť do tela. Niekedy sa vrátim do tela plynule. Bez problémov a automaticky. Zdá sa, že pri návrate do tela, existuje nejaký zvláštny mechanizmus. Nie je mi celkom jasný. Hoci som v tele, mám niekedy pocit, ako keby som sa do neho nevrátil úplne. Ako keby nejaké kvantum energie zostalo rozliate v priestore. Vtedy mávam časový sklz niekoľko minút. Je to akoby ste žili v ozvene, či v spomalenom alebo zrýchlenom
Niekedy vnímam a pozorujem to, čo sa deje na nehmotnom stupni niekoľko minút pred tým ako sa to udeje vo fyzickej realite 3D. Niekedy vidím udalosti a deje, ktoré sa udiali pred mnohými hodinami, alebo dňami. Inokedy zase situácie z minulosti, ktoré sa odohrali veľmi dávno, dokonca pred mnohými stáročiami. “

 

Priestor a čas

Michael: „V stave mimotelového zážitku, čas ani priestor neexistuje, informácie sú vo forme okamžitých telepatických myšlienok vnímané prostredníctvom elektromagnetického žiarenia, kože, vnútorných orgánov, chuťových, sluchových, čuchových receptorov, ako aj prostredníctvom rôznych elektrických pichnutí-bodnutí v rôznych častiach tela, ako sú dlane , hrudník, krk, atď., ktoré môžu slúžiť ako odpovede v podobe „áno“ alebo „nie“ na rôzne otázky, ktoré sa spýtate vlastného energetického systému s tým, že odpovede na ne musíte vedieť aj správne interpretovať.

Existujú rôzne typy rozšírených stavov vedomia, ktoré okrem iného zahŕňajú aj nasledovné : hlboká meditácia, lucidné snívanie, hypnagogia, déjà vu, REM mikrospánok, astrálne projekcie, mimotelová projekcia v spánku, mimotelová projekcia pri plnom vedomí a mnohé iné. Keď sa nachádzate v rozšírenom stave vedomia opustíte doménu časopriestoru a ste schopný vnímať a fungovať na vyššej kvantovej-holografickej úrovni, kde je všetko prepojené a pozorovateľ a pozorované sú v podstate jedno a to isté. Sú zjednotené do nedeliteľného celku.

V rozšírenom stave vedomia ste ďalej schopní vnímať minulosť, prítomnosť i budúcnosť ako niečo, čo sa odohráva v rovnakom čase. Dostanete sa do stavu, kedy vnímate, že účinok prichádza pred príčinou, ktorá ho spôsobila. Nepoužívate fyzické oči, vnímate buď so svojím tretím okom- hypofýzou, alebo prijímate informácie prostredníctvom iných prostriedkov a procesov ako je channeling, priame vibračné poznanie, pomocou kože, vnútorných orgánov, atď.

Keď ste v stave mimotelového zážitku pri plnom vedomí, celá ľavá časť mozgu vypne, zatiaľ čo pravá časť, ktorá zodpovedá za pochopenie symbolov, intuíciu a víziu, takpovediac prevezme velenie. Na určitej frekvenčnej úrovni mimo tela, pozeráte a vnímate prostredníctvom svojho tretieho oka (ďalej len vnútorné videnie); zažívate takzvané tristo-a-šesťdesiat stupňové videnie, počujete cez steny, atď. Dokážete dokonca získať informácie cez receptory v koži, chuťové poháriky, ako aj sluchové a čuchové receptory.

Aj šišinka mozgová, lôžko, hypofýza a dokonca aj týmus hrajú úlohu v rozšírených stavoch vedomia. Ak ste schopní vstúpiť do stavu mysle, pre ktorý sú charakteristické theta vlny, tak ako súčasť svojho rozšíreného stavu vedomia, môžete nielen pozorovať veci, situácie, procesy a objekty na diaľku, ale ich aj diaľkovo ovplyvňovať, čiže manipulovať s nimi.

Ak sa rezonančne napojíš na úroveň kvantovej holografie / nonlocality, tkz. nelokálnosti, môžeš ovplyvniť minulosť i budúcnosť (v energetickej-potenciálnej rovine) pomocou prítomného okamihu, nakoľko na tejto úrovni je minulosť, budúcnosť a súčasnosť jednotná.

Poznámka: Manipulácia, ovplyvňovanie a interakcia na diaľku (na nehmotnom nefyzickom stupni) je v súčastnosti vo veľkej miere zneužívaná tajnými službami svetových mocností.

Michael: „Keď sa nachádzate v stave rozšíreného vedomia a mimo fyzického tela, nie ste schopní vyjadrovať sa slovami. Tieto slová a informácie ste schopní interpretovať ako symboly, obrazy, obrázky, alebo geometrické štruktúry. Napríklad, keď sa nachádzate v tomto stave mysle, informácie, ktoré sú zložené z povedzme desiatich stránok slovného textu, sa môžu skrátiť do jedného symbolu alebo obrázku. V tomto stave sa tiež aktivujú intuitívne a senzorické schopnosti. “

Poznámka autorky: Toto chápanie je zhodné s ľuďmi opísanými v tejto knihe, ktorí kreslia rôzne symboly. Títo tvrdia, že jeden symbol môže obsahovať (veľké) komprimované súbory informácií.

Julia: „Medzinárodne uznávaná autorita na paranormálne javy a tkz. zmenené stavy vedomia sa vyjadrila nasledovne v súvislosti s Michaelovým stavom vedomia počas pozorovania na diaľku, keď sa nachádza mimo tela.“ „Veľa indícií naznačuje tomu, že jeho limbický systém prevzal velenie nad mozgovými hemisférami. Michael je ešte stále človekom-teda ľudský, ale začína fungovať na vyššej frekvencii ako je (u ostatných) normálne. Dá sa povedať, že Michael sa mení na čisté vedomie. Som si istá, že ľudia, ktorých ste kvôli Michaelovým schopnostiam kontaktovali, budú mať na jeho stav svoje vlastné názory a teórie, na základe ktorých potom podstúpi rôzne vedecké pozorovania. Počas týchto pozorovaní by sa malo preskúmať, ako funguje jeho limbický a retikulárny aktivačný systém. Pripadá mi, ako keby oba tieto systémy nabehli na úplne iný (neznámy) režimu alebo frekvencie. „

Julia: Vedomie v podobe holografické stojatých vĺn (skalárne vlny) prechádza celým telom, nielen mozgom.

 

Kvantova budúcnosť riadi trojdimenzionálnu súčasnosť v hmote

Julia: „Michael zažíva tri úrovne reality: realitu v nefyzickej forme, ktorá sa odohráva v predstihu pred realitou vo fyzickej podobe, t.j. v podobe hustej hmotnej formy, ako ju poznáme z 3D. To znamená, že fyzickej realite predchádza takzvaná nehmotná, či kvantová realita, ktorá fyzickú realitu, teda 3D svet riadi. Trojdimenzionálny svet neexistuje, tvrdí Michael. Je len výtvorom našej vlastnej mysle, pretože všetko v hmote je ploché (nie trojdimenzionálne) vrátane všetkých informácií.

Naša súčasnosť a prítomný moment je determinovaný, teda riadený budúcnosťou. Čiže dalo by sa povedať že súčasnosť prichádza z budúcnosti. To však je však v rozpore so zákonom kauzality. Michael vo svojom každodennom živote, zažíva dva rôzne druhy reality. Prvým z nich je nefyzická-nehmotná realita odohrávajúca sa v podvedomí respektíve v budúcnosti, na kvantovej úrovni. Druhým je naša hmotná fyzikálna realita, ktorá sa v podstate zhoduje s nehmotnou realitou, rozdiel je len v tom, že sa odohráva v 3D štruktúre, ktorá je tvorená našou vlastnou mysľou, teda vedomím.

Michael prežíva a vníma fyzickú realitu 3D štruktúry, až potom, ako ju najskôr zažije cez nehmotnú realitu mimo fyzického tela. Dalo by sa teda povedať, že prežíva tie isté udalosti dvakrát. Prvý krát na nefyzickej úrovni, a druhý krát v 3 dimenzionálnej realite hmotnej štruktúry. Podľa slov Michaela: „Žijem svoj život spiatočne (naopak-opačným smerom). Najskôr prežijem nejakú udalosť mimo tela v budúcnosti, a potom ako sa vrátim späť do fyzického tela, túto udalosť prežijem ešte raz v súčasnosti, teda už v konkrétnej hmotnej realite a vo fyzickom tele. “

Michael sa teda vlastne vracia do prítomnosti priamo z budúcnosti. Takto Michael opisuje ako napríklad jedol chlieb v budúcnosti mimo svojho fyzického tela, pred tým ako ho reálne fyzicky kúpil v obchode : „Nikde som sa (mimo tela) nepremiestnil ani som nikde (astrálne) necestoval. Jednoducho som najskôr zjedol chlieb mimo fyzického tela v rámci mimotelového zážitku (mimo tela sa nachádzate bez toho, aby ste sa niekde vzdialili), potom, neskôr, som šiel do obchodu a kúpil som ho v reálnej situácii a zjedol som ho ešte raz v reálnom tele . “ (Mimochodom podľa Michaela chutí chlieb mimo tela výraznejšie ako v skutočnej realite, teda v tele.)

-pokračování-

Diskuze není aktivní, nelze do ní vkládat příspěvky.

Další díly