UNIVERZÁLNY ROZMER MYSTICKEJ SKÚSENOSTI (2)

Štatistická analýza kriviek tvorivosti v dejinách nám odhaľuje celkom nový fenomén: pôvodnú tvorivosť, prameniacu zvnútra, z duševných hĺbok jednotlivca – ktorá vyvieranáuke o duchoch času – o synchronicite inšpirácií. Carl Gustav Jung vo svojich posledných dielach vyjadril presvedčenie, že vo svetovej duši dochádza k pravidelným zmenám v konštelácii duševných dominánt, archetypov či „bohov“, ako sa tomu skôr hovorilo, ktoré sa prejavujú v striedaní náboženských kultov a kultúrnych období. Zákonitosti takého striedania už nestihol preskúmať.13

Tvrdím, že časť psychiky každého človeka je neustále pod prahom vedomia v stave sna, kde prijíma rovnaké obrazy ako mystik, a aj keď je to neuvedomelé, je to dokázateľné z jeho konania. Radovému človeku, aj ateistovi sa zvnútra vynárajú rovnaké duševné posolstvá, aké sa v teistickom kontexte nazývajú náboženskými, a aké mystik vedome kultivuje cieľavedomou praxou. V súlade so svojou dobovou výchovou to jedni pripíšu múzam, anjelom a druhí to volajú len nápadom, vnuknutím a pripisujú podvedomej činnosti mysle.

Napríklad zakladateľ organickej chémie, August Kekulé mal v zmenenom stave vedomia (v polospánku) víziu hada požierajúceho svoj vlastný chvost (urobora). Priviedla ho k pochopeniu cyklickej štruktúry uhlíka v benzénovom jadre a poskytla kľúč k celej organickej chémii.14 Uroboros je prastarý symbol alchýmie a alchymistov, ktorí už dve tisícročia predtým tvorili v rytme Anaela a Kekulé bol len jeho ďalším návratom. Takže v inej dobe by sa jeho inšpirácia nepochybne chápala nábožensky a pripísala archanjelovi Anaelovi.

Všimnite si, že v anaelskom období okolo roku 1800 sa chemikom „zjavovalo staré božstvo“ alchymistov a zrodila sa moderná chémia napriek tomu, že tento rytmus nepoznali a neverili v alchýmiu ani v jej inšpirujúceho ducha. Celú sekulárnu kultúru je potrebné chápať ako podprahovo neustále spoluutváranú mysticky prijímanými náboženskými impulzmi.

Všetko, čo sme doteraz povedali, sú len empirické pozorovania premien duševného života podľa prírodovednej metódy. Tieto pozorovania sú svetonázorovo neutrálne. Až ich spojením s materialistickou alebo idealistickou víziou sveta sa dostávame do roviny metafyzických špekulácií. Môžeme veriť, že rytmy svetovej duše sú spôsobené neznámym periodickým kozmofyzikálnym faktorom, ktorý sa jedného dňa podarí objaviť. Alebo veriť, že sú inšpiráciami individuálnych duchovných inteligencií.

Teoreticky by takto mohli ovplyvňovať naše mysle aj mimozemšťania, a žiadna fantastická možnosť sa tu nedá vylúčiť, ale ani potvrdiť, lebo takými úvahami sme vykročili za hranice vnímaného. Možných metafyzických vízií je viac, hoci nie každá koroboruje s pozorovaniami rovnako dobre. Ponechávam ich otvorené a nemyslím si, že by sa v dohľadnom čase podarilo medzi nimi definitívne rozhodnúť. Nie je to ani potrebné, pokiaľ by z odpovede nevyplynula žiadna odlišná životná prax.

Znovuobjavenie stredovekej angelológie moderným myslením nám otvára prístup k poznaniu nových psychospirituálnych zákonitostí. Metafyzické uvažovanie, akéhokoľvek druhu, na nich nič nemení. Za dôležité považujem vyvodiť z nich podnety pre život a aplikovať ich.

Dejiny vo veľkom rámci nám dávajú ostrejší obraz o metamorfózach duševných síl, aké platia v malom pre jednotlivca. Dynamickú psychológiu opisujúcu vzájomné reagovanie psychických substancií a ich transmutáciu v plameni vôle vedenej cieľavedomým poznaním. Zisťujeme, ako u mladej generácie neuvedomelý impulz k mystickému životu, keď nedostal príležitosť rozvinúť sa, klesá do závislosti od narkotík a erotiky. Ako sa rebelantstvu dá predchádzať umeleckou výchovou. Ako sa hrubá agresivita sublimuje vplyvom rytierskeho ideálu, či ako hudba vyslobodzuje pohlavnú silu.

Ako sa u saturnského typu vyvinie sebadisciplína mnícha-vedca alebo potreba moci nad druhými, podľa toho, ako je vedený. Vidíme, že niet demokracie bez pestovania filozofie, pretože jedno nebolo v dejinách nikdy bez druhého. Že intelekt sa rozpadá na schizoidnú štruktúru, ak nepestuje spojenie s praxou. Ako jednostranný dôraz na zmyslovú sústavu pravdy vedie k strate mravných zásad. Či ako sa mier v spoločnosti zakladá kultiváciou zmyslu pre spravodlivosť a česť.

Vedome spracované inšpirácie sa vyslobodzujú do tvorivých rozkvetov, kým vytesnené v podvedomí sa stávajú deštruktívnou silou strhujúcou celé spoločenstvá do kolektívnych neuróz. Posledné venušanské obdobie okolo roku 1800 skončilo svetovou revolúciou a posledné marsické obdobie v 20. storočí svetovými vojnami. Je to výsledok toho, že nepoznáme sami seba a žijeme v úplnej nevedomosti o pohnútkach našich vlastných činov. Po storočiach extrovertnej vedy, ktorá celkom popierala možnosť introspektívneho poznania, je potrebná duchovná alfabetizácia, ktorá nás naučí osvojiť si reč archetypov ako samohlásky a spoluhlásky abecedy života.

Nemecká mystika (bodkovane) a japonský zen (čiarkovane)
prežívali súčasný rozkvet v 13. a 14. storočí.
Krivky tvorivosti podľa Underhillovej a
Filipského. Koeficient korelácie r = 0,43.
Čchanoví a zenoví majstri Ďalekého východu (bodkovane)
a súfijskí majstri islamu (čiarko-vane) boli súčasníci.
Krivky tvorivosti podľa Filipského a Bondyho.
Koeficient korelácie r = 0,67.
Zjavenia archanjelov Michaela a Gabriela
(podľa Židovskej encyklopédie a Katolíckej encyklopédie).
Zjavenia slnečných a mesačných božstiev (podľa Slovníka antiky).
Svätci s ikonografickým atribútom Slnka a Mesiaca (podľa Pfleiderera).
114 príbehov, Slnko na kladnej osi, Mesiac na zápornej.
Dĺžka periódy 504 rokov,
zenit okolo roku 293, nadir okolo roku 41, p < 0,003.
Slnečná a mesačná symbolika pulzujú v antifáze.
Osobnosti ideačného a senzitívneho typu
uvedené v Encyclopedia Britannica.
Percentuálny podiel idealisticky zameraných osobností (podľa Sorokina),
zvyšok tvoria senzualisti. Dĺžka periódy 504 rokov,
zenit okolo roku 270, nadir okolo roku 18, p < 0,003.
Idealistická a senzualistická sústava pravdy pulzujú
v rytmoch archanjela Slnka a Mesiaca.

-konec-

 

PRAMENY:

13.  Jung, C. G.: Flying Saucers: A Modern Myth. Routledge & Kegan Paul, London, 1964.

14.  Roberts, R. M.: Serendipity, Accidental Discoveries in Science. John Wiley and Sons, New York, 1989.

Diskuze není aktivní, nelze do ní vkládat příspěvky.