TAJEMSTVÍ NAŠEHO STUDENÉHO SLUNCE ANEB PROČ JE NÁŠ VESMÍR STUDENÝ A TMAVÝ (3)

Citát: „Svetelné lúče znamenajú, ako už bolo ukázané, tok určitého množstva slnečnej energie v komplexoch vzduchových jednotiek, a tepelné lúče nie sú nič iné, ako uvoľnenie energie väzby.“

Tu Kaul opísal niečo, čo by podľa môjho názoru presnejšie malo znieť takto: Energia, ktorá zo studeného Slnka vystupuje, sa na Zemi manifestuje pomocou pozemských atmosférických daností, čiže vzdušného kyslíka, ako teplo a svetlo! Mal som v tomto pravdu? Ako vlastne definuje vákuum veda?

Citát z Wikipédie: „Vákuum, ktoré sa vyskytuje vo vesmíre, v medzihviezdnom alebo v medzigalaktickom priestore, je vo všeobecnosti redšie ako akékoľvek na Zemi vytvoriteľné vákuum. Ale ani vesmír nie je úplne prázdny, obsahuje v priemere jednu časticu na cm3 a je „nosičom" statických elektromagnetických a gravitačných polí a fotónov.“

A ďalej: „Svetlo, častice, pevné telesá, elektrické, magnetické a gravitačné polia sa šíria vo vákuu...“  Takže svetlo sa, podľa vedy, vo vákuu šíri! Je teda transportované zo Slnka na Zem! To je, prirodzene, nezanedbateľný rozpor voči tvrdeniam Schaubergera a Kaula. Tieto tvrdenia vedy však v tejto podobe nemôžu súhlasiť, pretože za prvé, viditeľné danosti na našej planéte hovoria samy za seba (studené kopce, teplé nížiny)! Za druhé, čo už bolo dostatočne vysvetlené, teplo a svetlo nie sú transportované, ale sú vytvárané priamo na Zemi kyslíkom zemskej atmosféry za pomoci žiarenia Slnka!

To už som dokázal s priateľskou podporou Schaubergera a Kaula teoreticky vykryštalizovať! Kto však má pravdu? Schauberger a Kaul na strane jednej? Alebo predsa len veda novej doby na strane druhej? A prečo tie ustavičné rozpory? Bolo treba zistiť, kto má pravdu a podľa možnosti dokázať to preukázateľným praktickým experimentom! Úloha, ktorá už nemôže byť ťažšia, a preto zrejme nikoho neudiví, že som si opäť raz pomyslel, že s mojou latinou som definitívne v koncoch.

Opäť mi však prišla na pomoc veľmi jednoduchá – predtým nemysliteľná – udalosť! Jedného pekného zimného večera, keď som sedel v svojej obývačke a hlavou sa mi preháňalo Kaulovo tvrdenie „tok určitého množstva slnečnej energie v komplexoch vzduchových jednotiek“, zamyslene som pozoroval zhasínanie skoro celkom dohorenej sviečky, keď som zrazu mal riešenie priamo pred očami! Rýchlo som zavrel dvere obývačky, zhasol ostatné svetlá a pozoroval dohorievajúcu sviečku.

 

Svetlo sviečky vidíme iba na základe kyslíka vo vzduchu

Videl som, ako bol plameň menší a menší, a pozoroval som, ako sa svetlo doslova sťahovalo – z miestnosti – späť k sviečke, zatiaľ čo tma v diaľke mojej obývačky – smerom zvonka – hustla a tiež sa usilovala dostať sa k plameňu sviečky. Jas sa ustavične znižoval, zatiaľ čo tma úmerne rástla, až nakoniec plamienok zhasol a naraz som sa ocitol v úplnej temnote. Zatiaľ čo som takto sedel v absolútnej tme, spomenul som si na film jedného ruského bojového pilota, ktorý chcel so svojim Migom vytvoriť nový výškový rekord pre bojové lietadlá.

Spomenul som si, ako hovoril, že ho znovu a znovu fascinovalo, že čím vyššie vystúpil a priblížil sa tak vesmíru, tým viac dokázal vnímať výraznú hranicu medzi vesmírom a vzdušným obalom planéty! Ešte stále letel vo svetle – aj keď difúznom – a už videl absolútnu tmu vesmíru pred sebou! Ako to vôbec mohlo byť? Odkiaľ alebo prečo náhle táto ostrá hranica, keď predsa svetlo údajne žiari zo Slnka na Zem? Spomenul som si na svoje porovnanie s ohňom:

Žiadne teplo bez kyslíka a dôsledok, pretože oheň znamená tiež svetlo: Žiadne svetlo bez kyslíka! Prinajmenšom na Zemi! Zobral som novú sviečku a zapálil ju. Pozoroval som, ako svetlo v zlomku sekundy vytlačilo tmu z mojej obývačky. Svetlo mojej sviečky sa rozšírilo do posledného zákutia, aby bolo nakoniec všade, aj na vzdialenejších stenách, ale už nie také intenzívne! Presne takto som si vlastne predstavoval – naivne, detsky – teplé, svetlo dávajúce Slnko vo vesmíre. Moja obývačka bola teda vesmírom a moja sviečka horúcim Slnkom! A môj vesmír bol svetlý. Na rozdiel od skutočného vesmíru!

Prečo bolo v mojom vesmíre svetlo? Uvedomil som si to jasne a zreteľne: Pretože svetlo aj teplo sviečky bolo šírené prítomným médiom – vzdušným kyslíkom! Moje (sviečkové) slnko vyžarovalo svetlo a teplo do môjho (izbového) vesmíru, pretože obsahuje vzdušný kyslík! Ak by som teraz – čisto teoreticky – vzdušný kyslík z môjho (izbového) vesmíru opatrne odsal, moje (sviečkové) slnko by zhaslo a tým aj svetlo. Výsledok: Môj (izbový) vesmír, ktorý by bol teraz namiesto vzdušného kyslíka vyplnený vákuom, by bol teraz tmavý a v priebehu krátkej doby by vychladol!

Tento spôsob rozmýšľania prirodzene v súvislosti so skutočným slnkom a vesmírom pokrivkáva, ale vzápätí na to nastolil, ak zohľadníme, že svetlo je rovné svetlu – nasledujúcu otázku:

Ak sú na našej planéte svetlo a teplo šírené vzdušným kyslíkom, ako potom môže byť svetlo a teplo prepravované vákuom (bez vzdušného kyslíka)? Čím sa opäť dostávam k otázke Schaubergera – myslenej zrejme výsmešne, ironicky – a tým sa pre mňa kruh uzatvoril. To, že by oba varianty fungovali nezávisle od seba, sa mi javilo ako vylúčené, pretože oba varianty sú principiálne priveľmi odlišné! Existovať môže iba jedna pravda, nikdy nie dve! Znova sa teda odvolám na Schaubergera a Kaula a konštatujem:

Slnko vysiela energetické žiarenie, ktoré v spojení so vzdušným kyslíkom planéty v jej vzdušnom obale vytvára teplo a svetlo! Pretože vo vákuu sa v dôsledku nedostatku vzdušného kyslíka nemôže prepravovať teplo ani svetlo, vesmír je studený a tmavý! Zdá sa, že Slnko ako stredobod našej slnečnej sústavy hrá teda celkom inú, doteraz nepoznanú rolu! Ako stredobod, na základe svojej ohromnej hmotnosti, je možno výlučne zodpovedné za stabilitu systému? Prečo je s rastúcou výškou stále chladnejšie a nie stále teplejšie?

Takže Slnko je podľa Schaubergera a zrejme aj Kaula studené a nedáva teplo ani svetlo! Potom však prečo každý človek verí, že Slnko svieti? Nuž, je skutočne svetlé, tým že vytvára svoje vlastné špecifické studené svetlo, v závislosti od
svojej vnútornej štruktúry (biela, žltá, červená, zelená, modrá). Ale Slnko toto studené svetlo nevyžaruje, čo tiež vysvetľuje, prečo v noci vidíme hviezdy voľným okom, tak ostro ohraničené od okolitého vesmíru!

Ak by naše Slnko – ako aj všetky ostatné slnká v našom vesmíre – skutočne vyžarovalo svetlo, a potom zrejme v obrovskom množstve, tak by sme – ak vôbec – videli zrejme iba rozmazanú škvrnu, nie však tak jasne ohraničenú guľu. Na našej planéte teda nevidíme slnečné svetlo – svetlo nášho Slnka –, ale naše oko podlieha optické-mu klamu. Čo vidíme, je žiarenie energie nášho Slnka, ktoré, spolu so svetlom Zeme (planetárnym svetlom) vytvore-ným za pomoci vzdušného kyslíka, našim okom vnímame ako údajný slnečný lúč (svetlo Slnka)!

Údajne teplé slnečné svetlo nie je teda nič iné, ako optický klam! Slnko má podľa toho vlastné, studené svetlo, ktoré však nie je vyžarované! To bolo zrejme to, čo mal na mysli nemenej geniálny vynálezca Nikola Tesla, keď hovoril o „studenom svetle“! Tesla však nielen o ňom hovoril, on umelé studené svetlo aj vyrobil! Táto výroba studeného svetla Nikola Teslu získava stále viac na význame a výpovednej sile, ak si uve-domíme, že istý pán Edison by bez pomoci Teslu zrejme na celej čiare žalostne zlyhal! Teslovo studené svetlo fungovalo, na počudovanie vedy, bez prívodu elektriny, čo nemôže znamenať nič iné, ako to, že Tesla mal tie isté geniálne myšlienkové pochody, ako Schauberger (a zrejme aj Kaul), a Tesla preto musel tiež vychádzať zo studené-ho, Slnko bez svetla! Následne a ako výsledok svojej úvahy Tesla s najvyššou pravdepodobnosťou skopíroval procesy (vzniku svetla) na Zemi a umelo ich napodobnil! Výsledok: Umelo vytvorené studené svetlo.

Ak majú Schauberger, Kaul a Tesla pravdu a moje skromné úvahy na túto tému sú správne, potom musí byť záko-nite možné, svetlo kvalitatívne a kvantitatívne umelo vyrábať pomocou oboch rozhodujúcich zložiek, vzdušného kyslíka/energie Slnka, bez prívodu elek-trickej energie, v neobmedzenom množ-stve a úplne bezplatne! Čo by to znamenalo pre ziskuchtivé energetické hospo-dárstvo, predovšetkým však pre jednotlivých občanov, zrejme nemusím nijako zdôrazňovať!
Ak by sa podarilo, túto zatiaľ ne-známu formu energie studeného Slnka dosadiť na miesto dnešnej elektrickej energie, znamenalo by to oslobodenie ľudstva! Bezplatná energia a bezplatné svetlo čo hrdlo ráči!

Potiaľ je všetko v poriadku! To bola teória! Chýbal mi však praktický experi-ment, ktorý by takto vysvetlenú teóriu potvrdil na praktickom príklade. Ako však nájsť praktický experiment pre túto náročnú tému? Čo sa zachytiť pri tejto téme? Tými-to otázkami som sa zaoberal celé dni, až si moja žena začala myslieť, že už vôbec nie som prítomný v reálnom svete, pretože svoje každodenné práce som robil zamyslený, fungoval som takpove-diac automaticky, až mi opäť raz pomoh-la moja malá dcérka a vrátila ma tak do sveta živých!

Jedného dňa dobehla za mnou a povedala: „Oci, v kúpeľni to puklo!“ Čo neznamenalo nič iné ako to, že žiarovka v kúpeľni nahlas ukončila svoju činnosť, a pretože v kúpeľni nemám okno, bola v nej úplná tma! Vybavený novou žiarovkou som vošiel do kúpeľne a ako tak stojím na rebríku a chystám sa vymeniť prepálenú žiarovku, náhle to „puklo“ v mojej hlave! A ako! Vystrelil som z kúpeľne, zdvihol dcéru na ruky a dal je veľkú pusu! Ako dobre, že môj malý anjelik bol stále pri mne a v rozhodujúcich okamihoch ma postrčil správnym smerom!

Muselo to tak byť zrejme vždy, inak by som tento článok a všetky vtedy ešte komplikované myš-lienkové pochody s určitosťou nikdy nedokončil! Potom, ako mi to v mozgu vďaka mojej dcérke „docvaklo“, v pokoji som si premyslel svoje vnuknutie. Nakoniec som prišiel k nasledujúcim výsledkom, ktoré by som vo forme dvoch experimentov chcel ponúknuť vede na verifikáciu, pretože ako samouk, ktorý nemá laboratórium a potrebné finančné prostriedky, ich nedokážem uskutočniť!

-pokračování-

Diskuze byla uzamčena, již do ní není možné vkládat příspěvky.

Další díly