TAJEMSTVÍ NAŠEHO STUDENÉHO SLUNCE ANEB PROČ JE NÁŠ VESMÍR STUDENÝ A TMAVÝ (1)

 Úvod

Skôr než začnete čítať môj článok, jedno upozornenie: Malé dieťa, ktoré ešte nenadobudlo vedomosti v škole, je odkázané na svoj zdravý rozum, svoju chápavosť a na to, čo dokáže vidieť svojimi očami! Ešte aj vtedy, keď dieťa neskôr začne chodiť do školy, zachová si – chvalabohu – ešte veľmi dlho svoj vlastný detský pohľad na vec!

Jedného dňa mi moja dcéra položila túto otázku: „Oci, prečo je vesmír taký tmavý a studený, keď je v ňom tak veľa sĺnk?" Nuž, hovorí sa, že deti a blázni vravia pravdu!

Prečítajte si prosím tento článok v tomto zmysle! Dopredu chcem vyhlásiť, že nie som žiaden zarytý odporca vedy. Naopak! Dôsledne sa držím získaných poznatkov vedy, keď ich pokladám za správne, a preto napríklad nepochybujem o tom, že nás vesmír je studený ako ľad! V plnom rozsahu dôverujem uvedeným údajom, v zmysle studený ako ľad = má teplotu –270 °C! napriek tomu však, vďaka mojej dcére, si musím položiť nasledujúcu otázku:

Prečo je nás vesmír studený a tmavý, keď ho vlastne biliardy sĺnk už celé miliardy rokov ustavične zohrievajú a keď ho vlastne od samého začiatku mali svojim svetlom presvetliť?

Táto spočiatku naivne a hlúpo vyznievajúca otázka, ktorú mi položila moja dcéra, má hlbší zmysel, ktorý sa môžem pokúsiť vysvetliť iba touto staťou! Skúste položiť vyššie uvedenú otázku sedemročnému dieťaťu a jeho odpoveď si pozorne vypočujte!

Touto otázkou som sa zaoberal veľmi dlhý čas. Ešte viac času ma stálo, pokúsiť sa aspoň približne vypracovať odpovede! Aby som mohol vysvetliť predostretý problém, zdanlivý rozpor, urobil som to, čo by zrejme urobil každý na mojom mieste!

Prelúskal som sa odbornou literatúrou, ktorú som mal k dispozícii, ale nenašiel som ani len náznak logického vysvetlenia toho, prečo je vesmír studený.

V každom prípade vysvetlenia, ktoré som našiel, v mojich očiach neboli presvedčivé a už vôbec nie logické, pretože – hrubo povedané – na jednej strane sa tvrdí, že v medzihviezdnom priestore je vákuum a na druhej strane, že teplo a svetlo je vraj transportované zo Slnka na Zem!

To je práve ten zistený rozpor! Keďže však napriek všetkému nedokážem pochopiť, prečo slnečný lúč neodovzdáva žiadne teplo a žiadne svetlo svojmu okoliu, v tomto prípade ľadovo studenému vákuu, čím by vlastne mal vesmír zohrievať a zosvetliť, tieto odpovede ma nemohli uspokojiť!

A pretože vysvetlenia vedy mi nepomohli, istý čas som to nechal tak a venoval sa opäť iným témam! Náhoda však chcela, že jedného dňa som narazil na prácu Viktora Schaubergera, ktorej témou bola voda! Oslovený obsahom tejto práce som si zaobstaral ďalšie práce geniálneho syna lesníka a práve v prípade tohto samouka spätého s prírodou, ktorý nikdy – prinajmenšom ako študent – nevidel nejakú univerzitu zvnútra, som v súvislosti so studeným vesmírom našiel, čo som potreboval!

Viktor Schauberger vo svojej geniálnej stati „Naša nezmyselná práca" (Viedeň, november 1933) napísal:

„A nad tým všetkým sa od začiatku vznáša Slnko a s mrazivým mlčaním sa prizerá tomuto šialenému počínaniu a zhonu ľudí, ktorí si myslia – veď ako inak pri ich bezprostrednom postoji – že je žeravou guľou.“

Zistenie, ktoré v prvom okamihu – a to je pre Schaubergera typické – vyznieva skutočne dosť bláznivo! Treba však brať vážne skutočnosť, že geniálny syn lesníka svojho času položil vede otázky, na ktoré vtedy nemala uspokojivé vysvetlenie a nemá ich dodnes. Ak sa v tomto zmysle pozrieme na skôr cito-vané zistenie Schaubergera, potom sa po dlhšom a dôkladnom premyslení natíska jedna otázka za druhou. Schauberger však, ako sa to u neho často stávalo, tému „studené Slnko“ vo svojej práci už, žiaľ, nerozobral podrobnejšie. Vo svojej práci nám však predsa poskytol ešte jednu ďalekosiahlu indíciu.

Citát: „Čo teda slúži tomuto Slnku ako nosič svetla a tepla, keď podľa názoru našich učencov je medzihviezdny priestor vzduchoprázdny?“

Bola to táto rozhodujúca otázka Schaubergera, ktorá sa pri bližšom posúdení javí ako logická, ktoré viedla k tomu, že som sa ešte raz intenzívne zaoberal touto témou! Do svojich úvah som teraz zapojil poznatky astronómie, a hneď som zaznamenal – doslova – SVETLO na konci tunela! Čo teda transportuje svetlo a teplo Slnka až na našu Zem? Ako vlastne veda definuje svetlo (slnečný lúč)? Internetový lexikón Wikipédia ho definuje takto:

„Svetlo je tá časť elektromagne-tického žiarenia, ktorú vidno ľudským okom. Sú to elektromagnetické vlny s vlnovou dĺžkou v rozsahu približne 380-780 nanometrov (nm).“

Takže tieto elektromagnetické vlny transportujú, aspoň podľa vedy, svetlo a teplo! Ako to však robia? To je otázka, ktorá rozhoduje o všetkom, najmä s ohľadom na vysvetlenia astronómie týkajúce sa Slnka a vesmíru! Takže stručne si to zrekapitulujme:

Slnko = približne 5 500 °C na povrchu

vesmír = približne –270 °C vo vákuu

svetlo (slnečný lúč) = potrebuje približne 7,5 minúty na prekonanie vzdialenosti zo Slnka na Zem, pri rýchlosti približne 300 000 km/s (rýchlosť svetla).

Keď sa pozrieme na tieto tri kritériá, asi vytušíme, čo chcel Schauberger vlastne povedať! Stačí sa na vec pozrieť zdravým sedliackym (lesníckym) rozumom a človek nemusí byť profesorom matematiky aby zistil, že takto to zrejme nemôže fungovať, pretože slnečný lúč s teplotou približne 5 500 °C po uplynutí 7,5 minúty dorazí na Zem „ZMRZNUTÝ NA ĽAD“!

Aspoň taký je pohľad laika na vec! Vôbec nie je potrebné to nejako podrobne vysvetľovať, pretože sa to javí byť iba logické! Čím je téma tepla v podstate vybavená!

V podstate! Pretože aj toto vysvetlenie kríva, javí sa byť ako príliš jednoduché, a za normálnych okolností by každému vedcovi malo byť jasné, že údajne horúci slnečný lúč za týchto predpokladov musí takpovediac zmrznúť! Aspoň tak by normálny človek uvažoval! Zďaleka nie, pretože veda tvrdí, že horúci slnečný lúč nemôže studenému vákuu odovzdať teplo, pretože vo vákuu nie je nič, čo by teplo mohlo pohltiť!

To sa na prvý pohľad síce javí ako logické, pri podrobnejšom preskúmaní je to však gól do vlastnej brány, pretože ak teplo nemožno odovzdať vákuu, ako sa potom to isté teplo dokáže týmto vákuom pohybovať, ak tam nie je nič, čo by teplo mohlo použiť na svoj pohyb? Teplo predsa potrebuje svoj nosič (médium), pretože teplo bez nosiča nie je teplom resp. jednoducho nie je vôbec nič!

V každom prípade nemá žiaden stav! To bola zrejme aj otázka Schaubergera! Aký nosič? Svetlo, ktoré je tiež vyžarované zo Slnka, si predsa nemôže teplo len tak „vyložiť na plecia", pretože svetlo je tiež iba stav! Čím sa pomaly ale isto dostávame doprostred dilemy! Moje vysvetlenie a vysvetlenie vedy však krívajú, pretože Schauberger predsa výslovne hovorí o studenom Slnku!

V prípade studeného Slnka sa však použitie pojmu teplo v tejto súvislosti vylúči už samo od seba! Môj prvý dojem bol teda mylný a o to záhadnejšie vyznievala indícia Schaubergera! Moje myšlienkové pochody sa mi síce vo svojej naivnosti javili ako správne, ale pri pohľade na Schaubergera zasa celkom nesprávne!

Vysvetlenie vedy je však podľa mňa rovnako pochybné, čím sa predbežne dostávam do slepej uličky! Tému tepla som preto dočasne nechal ladom a venoval sa druhej téme. Svetlo slnečné alebo svetlo ako také! Aký to má vlastne význam? V tejto súvislosti sa pozrime na indíciu Schaubergera ešte raz: Čo teda slúži tomuto Slnku ako nosič svetla a tepla, keď podľa názoru našich učencov je medzihviezdny priestor vzduchoprázdny?“

Táto tak banálne vyznievajúca otázka nie je iba indíciou, ako bolo uvedené skôr, táto otázka musí ukrývať tajomstvo! Čím dlhšie som rozmýšľal o tejto otázke, tým ťažie to bolo, až som nakoniec prišiel na odpoveď na túto otázku v zmysle Schaubergerovho myslenia:

Čo teda slúži tomuto Slnku ako nosič svetla a tepla, keď podľa názoru našich učencov je medzihviezdny priestor vzduchoprázdny?“

Odpoveď: NIČ!

Zrejme takto, pomyslel som si, by Schauberger odpovedal na svoju vlastnú otázku! A čo znamená teraz táto pomyslená odpoveď v súvislosti so Slnkom? Nuž, ak nie je žiaden nosič, potom ani nič nie je transportované! Ani svetlo, ani teplo! Čo som viac menej predpokladal už vyššie! Ale počkať!

Už znovu! Aké teplo? Opäť som sa na tomto mieste musel zastavil a chtiac-nechtiac znovu načať tému tepla! Našťastie som v práci Schaubergera našiel v tejto súvislosti ešte jednu indíciu, ktorú som predtým zrejme prehliadol alebo nezaradil správne. Tá indícia znela:

„Prečo je na vrcholoch hôr, čiže bližšie k Slnku, tak zima?“

To bolo ono! To je vysvetlenie pre studené Slnko! Typický Schauberger: jednoducho geniálny! Jednoducho geniálny! Asi každý si už niekedy uvedomil, že čím vyššie na Zemi vystúpime, tým je chladnejšie! Alebo inými slovami: Keby bolo Slnko horúce a skutočne by vyžarovalo tepelné žiarenie, potom by na vrcholoch najvyšších kopcov bolo príjemne teplo, dokonca až neznesiteľne horúco, zatiaľ čo na pekných plážach Stredozemného mora by nám, ľudovo povedané, div neodmrzol zadok!

To znamená: V plochých nížinách by muselo byť neznesiteľne zima! Pri takomto uvažovaní by sme miernu klímu mali až vo výške 3 000 – 4 000 metrov! Tam však už zrejme bez pláže! Keďže však to, čo som práve opísal, na Zemi funguje práve opačne, zrejme možno vychádzať z toho, že Schauberger má pravdu!

Ešte jeden príklad: Prečo (údajne) horúce Slnko nedokáže ohriať studené horské pleso vo výške (povedzme) 2 500 metrov, keď je toto pleso predsa k Slnku bližšie? Prečo Slnko to, čo sa mu nedarí v prípade horského plesa, v pohode zvládne v prípade tisícnásobne väčšieho jazera v údolí a teda ďalej od Slnka? Čiže dokáže toto ohromné množstvo vody v jazere v údolí zohriať (povedzme) na +20 °C?

A posledný príklad: Prečo nížiny, ktoré sú predsa ďalej od Slnka, prekvitajú a sú plné zelene, zatiaľ čo rastlinstvo vo výške vrcholov hôr (vegetačná hranica) nezadržateľne hynie, aj keď je predsa Slnku bližšie? (Nedopustite sa prosím chyby v myslení, rastliny potrebujú teplo, ale žiaden kyslík. Produkujú kyslík!)

Ak by Slnko bolo horúce, musela by vegetácia prekvitať práve vysoko na horách, zatiaľ čo v dolinách a nížinách by široko ďaleko nemalo vyrásť ani len steblo trávy, či nie? V každom prípade by to malo byť naopak, ako je realita na našej Zemi.

Na druhej strane si ani nedokážem dosť dobre predstaviť situáciu, kedy – predpokladané – teplo slnečného lúča na pomerne krátkej vzdialenosti približne 3 000 metrov na ceste k nížine – čiže k miestu s nulovou nad-morskou výškou – klesne do takej miery, keď predsa to isté teplo predtým očividne bez akýchkoľvek problémov a strát prekonalo gigantickú vzdialenosť v studenom vesmíre! Už zasa rozpor! Čo samozrejme nijako nezmenšilo vzniknu-té, resp. zistené problémy, pretože nech sa na to pozrieme z tej či onej strany, akosi to nedáva zmysel.

Toľko teda prvé, s veľkým úsilím získané princípy vysvetlenia, ktoré sa do značnej miery opierajú o poznatky Schaubergera! Schauberger bol, ako už som uviedol, samouk a tvrdohlavec! Čo mi teda chýbalo na porovnanie, bol už len nejaký tvrdohlavec vedy, ktorý mi opäť celkom náhodou – na základe rozhovoru s priateľom na túto tému – tak povediac doslova padol do rúk!

Ide o vedca Ludwiga Kaula, ktorý vo svojej vynikajúcej knihe „Atomenergie und Weltraumkräfte“ (Atómová energia a vesmírne sily), ktorá vyšla v roku 1929 vo vydavateľstve Waldemar Hoffmann Verlag, Berlin-Steglitz, sa vôbec nebál spochybniť Einsteinovu teóriu (či skôr teóriu jeho manželky Milevy, ktorú Einstein vykradol, pozn. prekl.) relativity a napríklad v súčasnosti tak dôležitý červený posun – ktorý bol vtedy iba v plienkach – označiť za vyslovený nezmysel!

Už len to ukazuje kaliber tohto pozoruhodného vedca, ktorý je v súčasnosti väčšine ľudí zrejme celkom neznámy! Ctihodný učenec vo svojej knihe síce tiež vychádzal z toho, že Slnko je horúce, no napríklad na strane 43 píše:

„Už sa niekto zamyslel nad tým, prečo vrcholy hôr, ktoré sú bližšie k Slnku, nesú viac snehu a je na nich väčší chlad, ako v nížinách Slnku oveľa viacej vzdialených?“

To už sa veľmi podobá na Schaubergera a žiaľ netuším, či sa títo páni navzájom poznali alebo niekedy stretli. Pokojne to však môže byť aj tak, že učenec mal jednoducho zdravý pozorovací talent! Nech už to bolo akokoľvek, Kaul nám ponúka hneď aj vysvetlenie tejto už niekoľko razy konštatovanej okolnosti, ktorá bude v tomto článku ešte veľmi významná.

 Kaul teda pokračuje:

„Pretože tam hore je málo kyslíka! Pretože všetka tá slnečná energia nepri-náša žiadne ovocie, ak nevyužíva kyslík ako médium!“

-pokračování-