NEBEZPEČNÁ CHOROBA

Anonym

Anonym

autor

18.11.2005 Společnost
       Vo svete sa očividne rozšírila veľmi nebezpečná choroba.  Nie vtáčia chrípka.  O tej sa začína ukazovať, že je to humbuk; napriek zbožnému želaniu elít, aby vyhubila milióny, zrejme napokon skončí ako SARS a upadne do zabudnutia.  Tak to s vírusmi chodí; nikdy nemôžete vedieť presne odhadnúť, čo sa s nimi v prírode udeje, akým smerom sa začnú vyvíjať, ako budú mutovať.  A ľudská myseľ je ešte nepredvídateľnejšia, než vtáčia chrípka.  Keď nie ste dostatočne informovaný; keď nepoznáte dejiny a ľudí, ktorých chcete manipulovať, nemôžete vedieť správne odhadnúť, čo im treba povedať, aby ste ich dostali tam, kde ich chcete mať.  Ale toto súčasné elity očividne nevedia, inak by nemohli robiť toľko hlúpostí.  A nielenže to nevedia, ale navyše sú nakazení chorobou, ktorá už v minulosti neúprosne skosila celé generácie mocných.

       Choroba, ktorú máme na mysli, že oveľa nákazlivejšia, než vtáčia chrípka a má osudové dôsledky.  Jej názov je arogancia a tá je tým hrozivejšia, čím vyššie sú postavené vrstvy spoločnosti, ktoré postihuje.

       Kedysi boli páni opatrnejší; tí nikdy nedovolili poddanstvu vzdelávať sa, inak by sa proti ich nadvláde búrilo.  Ale súčasných mocipánov nakazila arogancia do tej miery, že im ani nezáleží na tom, či im obyvateľstvo verí alebo nie.  Myslia si, že oni používajú oveľa umnejšie prostriedky, ako ho udržať pod kontrolou a v mnohých prípadoch to skutočne platí.  Sú tu takí, ktorí sa nechajú odlákať od vážnych záležitostí sexom a násilím, prúdiacim zo všetkých strán, ale mocipáni by sa na toto spoliehať nemali. Arogancia oslepuje.  Mnohí vládcovia minulosti si len v poslednej chvíli uvedomili, že im unikali deje v spoločnosti; že nepostrehli zmeny v atmosfére a to bolo pre nich napokon osudové.  Ale arogancia si svoje obete nevyberá len spomedzi mocných; tá postihuje všetky vrstvy spoločnosti...

      Jeffrey Blanfort, známy americký autor židovského pôvodu, píše (http://www.rense.com/general68/osr.htm ), že Izraelčanov v odkazovom centre Odigo v Izraeli vopred varovali o útokoch na WTC, čo neskôr potvrdili aj noviny Haaretz a Washington Post.  V časopise Forward zase identifikovali piatich zamestnancov falošnej sťahovacej spoločnosti, sídliacej v Spojených štátoch, ako agentov tajnej služby Mossad, ktorí sa z druhého brehu rieky v New Jersey smiali počas filmovania horiacich veží.  Hlavný mediálny prúd toho roku informoval, že Benjamina Netanyahu, ktorý sa v čase útokov na londýnsku podzemnú dráhu nachádzal v Londýne, vopred varovali, aby v tej dobe nevychádzal z domu.

      Yoav Stern a Zohar Blumenkrantz v denníku Haaretz z 10. novembra píšu (http://www.haaretz.com/hasen/spages/643661.html) o bombových útokoch v Ammáne, Jordánsko, ktoré si vyžiadali 57 obetí a možno i stovky zranených.  Ale nielen to.  Ďalej píšu: " Početných Izraelčanov, ktorí boli včera ubytovaní v hoteli Radisson SAS, evakuovali pred bombovými útokmi jordánske bezpečnostné sily, očividne v dôsledku špecifickej bezpečnostnej hrozby. Bezpečnostné sily ich odprevadili späť do Izraela ."

      Autori článku a samotný denník zrejme vôbec nepočítali s tým, aký záujem ten článok vo svete vzbudí.  Mysleli si, že píšu len pre "svojich".  Mnohí často zabúdajú na to, že žijeme v dobe internetu a každá informácia sa šíri svetom rýchlosťou blesku.  Preto sa vo štvrtok rýchlo poponáhľali tú správu patrične "vysvetliť". 

      Yoav Stern píše v článku z 11. 11., že "správy o preventívnej evakuácii Izraelčanov pred útokmi v Ammáne nie sú pravdivé".
Čo sa to vo svete deje, keď isté skupiny ľudí vopred informujú o tom, čo nielenže svet, ale predovšetkým obete(!), nečakane prekvapí?  Na jednej strane vlády sústavne strašia obyvateľstvo svojich krajín falošnými teroristickými poplachmi a znepríjemňujú im život prehliadkami a šikanovaním - a keď skutočne ide do tuhého, vtedy sa mlčí?!

      Choroba, zvaná arogancia, napadá jednotlivcov, celé kolektívy ba i národy vtedy, keď si namýšľajú, že ich moc je dostatočne silná nato, aby sa nik neopovážil ozvať sa proti nim, i keby nejako schybili alebo sa pomýlili.  To si myslel aj fabrický majster Dežo.  A potom ho zrazu za prehmaty z práve vyhodili.  To si myslel aj Nero.  A všetci vieme, ako to s ním skončilo.


Převzato: Proti Prudu