UKÁZKA STUDENTSKÝCH POZNÁMEK Z ESOTERNÍ ŠKOLY JAROSLAVA CHVÁTALA - MODRÉ SVĚTLO - Iniciácia do podstaty morfogenetickej rezonancie v rámci funkčných a energetických zmien v oblasti šišinky mozgovej a ďalších systémů

Chvátal Jaroslav

Chvátal Jaroslav

autor

18.10.2014 Esoterika

V posledných 10 - 20 rokoch sa začína preukazovať na základe celého radu objavov, že tzv. kvantový stav nie je platný iba pre extrémne malé energetické častice na elementárnej úrovni hmoty, ale že tento stav tiež funguje na úrovni klasickej bežnej pozorovateľnej reality nášho sveta.

Princíp nelokálnosti (nelokality), ktorý popisuje javy pre ktoré je typická absencia priestoru a času, tzn. že prenos dát a rôznych foriem energií nie je obmedzovaný vzdialenosťou, ani tzv. časovou zložkou. Pri tomto výskume sa zistilo, že živá organická hmota je obdarená (disponuje) orgánmi, ktoré využívajú-sú schopné vyvolať javy, pre ktoré je typická táto nelokálnosť.

Medzi tieto nástroje patrí predovšetkým celá oblasť jadra bunky, vrátane všetkých náležitostí súvisiacich s ľudskou DNA, potom sú to čakry - vnútorné štruktúry ľudských energetických centier, torzné polia, ktoré sú spojené s čakrovým systémom, podvesok mozgový-hypofýza, epifýza – šišinka mozgová, pričom schopnosť vytvárať nelokálne prejavy je rozšírená na celý tzv. limbický systém mozgu (kde sa epifýza aj hypofýza nachádzajú) potom na hypokampus a plazí mozog (čo je najstaršia časť mozgu u človeka).

Obdobie 2012 až 2022 bude typické výraznou aktivizáciou týchto orgánov a časti orgánov a to najmä v dvoch skupinách:

  • 1. skupina je definovaná bunkovým systémom a DNA

  • 2. skupina je definovaná mozgomiešnou sústavou.


Z dôvodu radikálnych zmien v týchto oblastiach tela by sme mali venovať zvýšenú pozornosť uvedeným častiam ľudského organizmu a to rôznymi spôsobmi v troch oblastiach:

  • 1. na mentálnej úrovni by sme mali vedieť pochopiť dôvod a podstatu týchto javov,

  • 2. na emočnej úrovni by sme mali rešpektovať sprievodné prejavy a to najmä v oblasti psychickej, resp. emočnej a mali by sme tieto sprievodné prejavy vedieť svojim vedomím aspoň v základnej miera ovládať,

  • 3. na fyzickej úrovni by sme mali mať k dispozícii dostatočne funkčnú metodiku a praktické nástroje k tomu, aby sme dokázali tieto pozitívne procesy plynule a dostatočne kvalitne rozvíjať.


Ako už predostrel Rupert Sheldrake a aj mnoho ďalších, aktivácia vedomých schopností spojených a prenosom informácií a rôznorodých foriem energií je s najväčšou pravdepodobnosťou súčasťou skokovitého evolučného impulzu (vývoja), ktorý by sme rozhodne nemali podceňovať a ktorý by sme sa mali snažiť v čo najväčšej miere podporovať. Nie je totiž vôbec zrejmé, ako dlho takáto jedinečná príležitosť bude ešte trvať.

Veľmi významnú úlohu tu hrá podstata tzv. morfického (morfogenetického) poľa ktorého existencia sa zdá byť registrovaním týchto javov preukázaná. Morfogenetické pole tak funguje ako veľmi špecifické, ale dôležité médium, umožňujúce eliminovať obmedzujúci faktor času a priestoru a to predovšetkým v súvislosti s rôznorodými komunikačnými schopnosťami ľudskej bytosti a aktivitami, ktoré sú nejakým spôsobom spojené s prenosom energie akéhokoľvek druhu. Prostredníctvom modernej magnetickej rezonancie sa preukázalo, že vo chvíli kedy najmä mozgomiešny systém vstupuje do takej aktivity, ktorá súvisí s nelokálnymi zákonitosťami, aktivuje sa veľmi špecifická elektrická činnosť mozgu a to na vybraných oblastiach tohto orgánu. Podľa týchto zobrazovacích metód tak možno pomerne veľmi úspešne odhaliť okamžik, kedy sa dielčie systémy mozgu vstupujú (napájajú) do tzv. medzidimenzionálnej aktivity.

Žlté škvrnky na obrázku poukazujú na momentálne najaktívnejšiu oblasť a naznačujú aj ich špecifické rozloženie, je to vo chvíli, kedy mozog prepne na medzidimenzionálny prenos dát a medzidimenzionálny prenos energie.
Pozoruhodné je, že väčšia aktivita sa tu prejavuje prevažne na ľavej časti mozgovej hemisféry, aktívna je tu aj zadná časť mozgu, kde sa nachádza plazí mozog.

Zistilo sa, že určitá generácia detí, ktoré majú predĺženú lebku dozadu disponujú silnejšími a výraznejšími schopnosťami súvisiacimi s touto časťou mozgu a to medzidimenzionálnym prenosom dát a medzidimenzionálnym prenosom energie.

Keď v mozgu prebieha elektrická aktivita tak táto synapsia skutočne svieti – fluoreskuje.



Mozgová synaptická aktivita

Je si treba uvedomiť, že synaptické spojenia sú nám v kvalite aj kvantite dané (s nimi sa rodíme), vo veľkej miere predurčujú kvalitatívny a kvantitatívny rámec mentálnych emočných a psychických schopností daného jedinca.

Pre nás je ale dôležitá skutočnosť, že sme schopní vedome počas svojho života podnietiť štýlom svojho života na jednej strane zrod celkom nových synaptických spojení a na druhej strane sme schopní cieľavedome posilňovať synaptické spojenia-väzby, ktoré stoja za určitými vlastnosťami , schopnosťami a zručnosťami.

Tento proces sa v súčasnosti volá Vedomé formovanie synaptickej architektúry.

Dopad je zásadný: napr. kto je trémista, bojazlivý, ... má také synaptické spojenia, ktoré túto vlastnosť predikujú a svojim stálym zotrvávaním v takom stave tieto väzby ešte posilňuje,

  • - obdobne alkoholici, ...

  • - praxou a “prekonávaním“ samého seba nielen napr. pri šoférovaní, ale aj extrémnych prácach a športoch si vytvoríme a posilníme príslušné synapsie,

  • - detto aj napr. pri čítaní kníh si vizualizujeme a posilňujeme tak príslušné synapsie,

Opakovaným vstupovaním do určitých stavov skvalitňujeme a posilňujeme synaptické spojenia-väzby, ktoré stoja za určitými vlastnosťami , schopnosťami a zručnosťami.

Existujú synaptické spojenia špeciálneho charakteru, sú to synaptické spojenia v limbickom systéme mozgu, kde sa nachádza šišinka mozgová, ktorú bohužiaľ má mnoho ľudí hodne zakrnelú. Synaptické spojenia sú dôležité, lebo keď sú dostatočne silné umožňujú nám spontánne vstúpiť do stavu prítomného okamžiku.

Definícia prítomného TU a TERAZ – je to definícia všetkého možného len nie prítomného okamžiku: keď povieme „teraz“ – laborujeme s časom keď povieme „tu“ musíme laborovať s priestorom a pritom to všetko má tiež súvis so synapsiami. Mať dostatočne vyvinuté synapsie je nutná vec pre chápanie a zažívanie prítomného okamžiku.

Zažitie prítomného okamžiku možno v stave „pozerania do blba“ vnímanie a emócie máme vtedy vypnuté, ten okamžik nie je možné spätne chytiť, len často vieme popísať pocity.

Toto vypnutie je spôsobené tým, že šišinka mozgová potrebuje niekedy regenerovať. Prijímame rôzne druhy energií (z rôznych prán, zo vzduchu, z potravy, ....) počas celého dňa, z tejto energie (su erge) za 24 hodín cca 70% tejto energie spotrebuje šišinka mozgová.

Keď prijímame nedostatok energie, napr. namiesto 100% len 70%, tak šišinka si tých 70% vezme a telu zostane zostatok ...! Keď si šišinka potrebuje oddýchnuť nie je to v určitý daný čas alebo za určitých daných okolností – ale spontánne skĺzne do vypnutia - kukania do blba. Nie je to možné ustrážiť. Je to skutočne krátky niekoľkosekundový okamžik. A to vďaka hyperdimenzionálnej charakteristike jej činnosti a jej nabíjania, ona sa nabíja nielen z energií v tejto realite ale aj z iných sfér, o ktorých my ešte mnoho nevieme. Naši predkovia to už vedeli. (Nezamieňať si to s mikrospánkom, v tomto prípade sú oči otvorené a neprítomné).


Problematika myšlienkovej energie a ídejí

V poslednej dobe sa začína stále častejšie presadzovať celkom oprávnená predstava, že myšlienky, ako ídeje či nápady sa nerodia – nevznikajú vo vnútri mozgu, ale sú mozgom a fyzickým vedomím ľudskej bytosti snímané z globálneho prostredia morfogenetického poľa. Znamená to, že mozog, celkový mozgomiešny systém, nefunguje ako pôsobca, čiže činiteľ, ale ako dopravca a zosilňovač dátového toku či už vo forme ídejí a nápadov, alebo vo forme pamäti.

Zistilo sa, že u ľudí s poškodenou určitou časťou mozgu je lepšie, lepšie fungujú, keď sa im tá poškodená časť mozgu odstráni (existujú a normálne fungujú aj osoby iba s 5% mozgu, bez epifýzy, hypofýzy, centier zraku a pod.). Vedci celého sveta tento fenomén nevedia vysvetliť a skúmajú ho.

Nelokálny, neverbálny prenos dát funguje u morských bytostí oveľa kvalitnejšie ako u ľudí (napr. u delfínov je ich jazykový systém 11-krát bohatší ako u ľudí), dokonca aj u vtákov je na vyššej úrovni.

V podstate existujú štyri globálne komunikačné média na planéte:

  • 1/ oceány a moria (slaná voda)

  • 2/ atmosféra (vzduch)

  • 3/ minerály (rôzne horniny – skaly), kosti-skelet Zeme

  • 4/ vegetačná ríša, od machov, rias až po veľké stromy, vegetácia vytvára na planéte permanentný súvislý koberec (je v moriach aj na súši, v horúcich aj ľadových podmienkach).

Medzi sebou sú tieto štyri médiá prepojené. „Za normálnych okolností“ by sme mali byť schopní sa spontánne vedome napájať na všetky tieto médiá a byť s nimi v dátovom a energetickom kontakte.

Nie je náhoda, že mozgová neurónová sieť analogicky kopíruje štruktúru hmoty vo Vesmíre. Jednotlivé galaxie fungujú ako synapsie, medzi nimi existujú vlákna, synaptické energetické vlákna, ako je tomu aj v mozgu, ktorými pretekajú neuveriteľné energie a neuveriteľné množstvá informácií.

Podľa toho vidíme, že štruktúra Vesmíru je analogická štruktúre mozgu.

Naši predkovia si to uvedomovali a vedeli to.

Týmito otázkami a problematikou sa zaoberajú najmä Roger Penrose – anglický fyzik a Stuart Hameroff – fyzik z Arizonskej univerzity.

Hameroff a Penrose vyvinuli teóriu, ktorá sa týka pohybov elektrónov v neurónovej sieti.

Mikrotubuly v nadväznosti na mozog, neurónovú sieť a neurónové bunky (základný rez mikrotubulou, viz. obr. níže).


  • dendrite - články – vlákna nervovej bunky,

  • nucleus - jadro bunky,

  • synaptické receptory „čidlá“ čiže dendritický spínač (hnedé výrastky), špecifickým spôsobom reagujú na biochemické a iné vonkajšie podnety,

  • synaptické spojenia sú znázornené ako hrubšie, výrazné a iné ako tenšie, slabšie vlákna, platí pravidlo, že čím hrubšie chápadlo, tým je silnejší elektrický tok v danom chápadle a tým sa to odráža u danej osobnosti v jej zameraní, zručnosti, povahových vlastností a pod.,

  • hrubé čierne čiary znázorňujú mikrotubuly, sú to akoby malinké rúrky, ktoré sú vo vnútri synaptického spojenia, sú vzájomne priečne prepojené malinkými vlákienkami, čiže proteinovými mikrotubulárnymi spojeniami,povrchu -„pokožke“ mikrotubuly hovoríme membrána,

  • najdlhšiemu synaptickému spojeniu hovoríme axon, ktoré prenáša informácie z jadra nervovej bunky, toto označenie sa používa iba pre mozgové neurónové bunky.



Fotografia mozgovej aktivity, kde vidíme dve veľké synaptické jadrá, jedno z ich je axon, synapsie môžu prerastať jedno do druhého, pod mikroskopom skutočne vidno tieto jadrá v takejto farebnej škále

Teória Hameroffa a Penrosa je postavená na zistení, že voľne tečúce elektróny vo vnútri synaptických mikrotokov sú dostatočne chránené pred výkyvmi vonkajšieho životného prostredia, inými slovami, že si dokážu ponechať veľmi špecifickú vlnovú funkciu (vlna-kmitočet).

Každá energetická častica (či je to fotón alebo elektrón) sa prejavuje dvomi spôsobmi:

  • a/ ako vlna, alebo

  • b/ ako klasická častica.

Zaujímavé je to, že energia sa za prirodzených okolností chová ako vlna, ale keď na ňu zadíva pozorovateľ energia skolabuje do častice.

Pozoruhodnou vlastnosťou pozorovateľa je schopnosť u klasických vlnových funkcií navodzovať stav kolapsu do časticovej podoby.

Aj hlas je vlna.

Mikrotubuly sú miniatúrne vlákienka, nachádzajúce sa vo vnútri synaptického spojenia, ktoré majú schopnosť prenášať elektrický signál, majú schopnosť generovať elektromagnetické pole, majú schopnosť prenášať dátové programy, ktoré sa podieľajú na produkcii veľmi širokého spektra dôležitých biochemických látok.

Elektrónom behajúcim vo vnútri mikrotubulov sa hovorí Pí(π)-elektróny, vedci sú presvedčení o tom, že kolaps, alebo deštrukcia vlnovej funkcie týchto Pí(π)-elektrónov a ich prechod do časticovej podoby je zdrojom fyzického vedomia v mozgu.

Diskuze není aktivní, nelze do ní vkládat příspěvky.