JEZUITI VYMYSLELI DAVIDOVU HVĚZDU

       V roku 1998 oslávil moderný štát Izrael 50. narodeniny. Západný svet sa tiež adekvátne pridal k oslavám, vrátane mnohých priktizujúcich kresťanov. Dnes možno vidieť vo výkladoch, zvlášť kníhkupectiev, veľké množstvo Dávidových hviezd ako pútač, v rámci reklamy najnovšie vydaných kníh, v ktorých chvália dejiny sionistického štátu. A toto nie je jediný odsúdeniahodný aspekt, keďže dejiny Izraela v tých knihách vysvetľujú jednostranne - zvlášť tým, že z nich, pokiaľ ide o konflikt na Blízkom východe, eliminujú sústavne porážaných Palestíncov. Ďalej možno kritizovať aj západné krajiny; v tých - našťastie - nikoho nepopudzuje reklama používaním Dávidovej hviezdy, hoci na druhej strane verejné vystavovanie kresťanských krížov v Izraeli vedie vždy k násilným demonštráciám a často dokonca aj k zákonným opatreniam. Túto náboženskú diskrimináciu v Izraeli však svet ignoruje a to preto, lebo obete minulosti sa dnes nepatrí kritizovať. Zistenie, že Dávidovu hviezdu za židovský symbol vybrali vlastne jezuiti, je veľmi prekvapujúce, ak nie aj ironické. Len tým najlepším izraelským historikom, ktorí uverejňujú články v izraelských odborných historických časopisoch, môžeme vďačiť za to, že sa dozvedáme, ako sa znak Dávidovej hviezdy vyvinul a ako ho Židia prijali za "svoj" symbol.

       Predovšetkým si treba uvedomiť, že hebrejský jazyk a "jiddiš" pomenúva tento znak "Dávidov štít". Neviem, prečo ho časom začali nazývať "Dávidova hviezda". Takisto si treba všimnúť, že v staroveku a v stredoveku nemali Židia žiadny národný, ani náboženský symbol, i keď sa niekedy používali rôzne symboly, väčšinou sedemramenný svietnik (oficiálny znak Izraela) a osedlaný lev. História Dávidovho štítu začína v Prahe v roku 1648. V poslednom roku Tridsaťročnej vojny Prahu obliehala švédska armáda. Mesto zväčša bránili ozbrojené milície, pozostávajúce z pražských občanov, a medzi nimi sa nachádzala i jedna židovská (až do čias Márie Terézie, ktorá člčnstvo Židov v milícii zrušila). Keďže Švédom sa nepodarilo mesto obsadiť, nemecký cisár Ferdinand III. sa rozhodol prideliť všetkým jednotkám občianskej milície čestnú zástavu a identifikačný znak podľa príslušnosti, ktorú si sami určili. A toto sa takisto týkalo jednotky židovskej. Lenže nikto vo Viedni nevedel, aký symbol dať na zástavu tejto jednotky. Dokonca ani rodina Openhaimerová, ktorá na cisárskom dvore "zastupovala Židov", nevedela čo robiť. A tak sa vo svojej bezmocnosti obrátili na jezuitských učencov vo Viedni, aby im pomohli určiť židovský symbol. Tí napokon došli k záveru, že kráľ Dávid "istotne musel mať prvé a posledné písmeno svojho mena - D - na svojom štíte". Jezuiti vedeli, že židovská abeceda sa okolo roku 400 pred n.l. zmenila na aramejskú, i keď aj naďalej používali predchádzajúcu, zvlášť pri slávnostných príležitostiach.

       Napríklad staroveké židovské mince majú nápisy s týmito starými písmenami, ktoré sú totožné s púnskymi. V tejto abecede vyzerá písmeno D ako trojuholník, podobný dnešnému gréckemu písmenu delta. A tak sa jezuiti rozhodli pre dva trojuholníky, ktoré tvoria Dávidov štít. Tento znak potom vyšili na zástavu židovskej jednotky a prezentovali ju v Prahe ako čestnú odmenu za ich službu krajine. Židom sa ten symbol páčil a ich rabíni-učenci mu rozumeli, keďže zmena židovskej abecedy sa spomína aj v Talmude. A tak sa potom ten symbol začal šíriť mestami, ktoré mali styky s Prahou a začali ho používať v synagógach pri slávnostných príležitostiach. Jedným z takých miest bol aj Frankfurt nad Mohanom a keď frankfurtskú rodinu Rothschild začiatkom 19. storočia povýšili do šľachtického stavu, tí umiestnili tento židovský symbol, dovtedy už všeobecne známy, na svoj šľachtický erb. Odvtedy sa symbol šíril ako lesný požiar do všetkých židovských komunít, vrátane ne-európskych, i preto, lebo rodina Rothschild mala v tom čase medzi Židmi značnú popularitu.

       Dokonca v izolovanejších komunitách sa mu začala pripisovať čarovná moc a vyskytli sa tu historky, napríklad v Jemene, kedy sa rozprávalo, že rodina Rothschild úspešne exorcizovala diabla z cisárovej dcéry, a pod. Ale Židia nikdy ani len nepočuli o tomto symbole pred rokom 1648, okrem obdobia v rokoch 700 až 400 pred.n.l., kedy ho Židia - rovnako ako aj ne-Židia - používali pri čarovaní. Ale to je skutočne prekvapujúce vedieť, že za židovský symbol, ktorý sa dnes nachádza na izraelskej zástave, možno vlastne vďačiť viedenským jezuitom, ktorých o to požiadal nemecký cisár.



 

http://vho.org/tr/2004/3/Shahak249f.html
http://globalfire.tv/nj/05en/history/star_david.htm

Převzato: Zprávy24