NANOTECHNOLOGIE

Anonym

Anonym

autor

01.09.2005 Věda & technologie
       Nanotechnológia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá presnou a zámernou manipuláciou hmoty na úrovni atómov.
Všetky veci okolo nás sú vytvorené z atómov a vlastnosti týchto látok závisia na tom, ako sú vlastné atómy v tej ktorej látke usporiadané.
Keď preorganizujeme atómy v kúsku uhlia, môžeme dostať diamant. Ak určitým spôsobom preusporiadame atómy v piesku (a pridáme niekoľko ďalších stopových prvkov) môžeme vyrobiť počítačový čip. V budúcnosti by nám práve nanotechnológie mali dovoliť vyvinúť novú generáciu produktov, ktoré budú odolnejšie, ľahšie a bez nežiadúcich prímesí. Nanotechnológie by nám teda v budúcnosti mali dovoliť: Umiestniť v podstate každý atóm na 'správne' miesto. Vytvoriť akúkoľvek chemickú štruktúru a to na atomárnej úrovni. Znížiť výrobné náklady skoro až na cenu samotného materiálu. S nanotechnológiami je spojená ešte myšlienka samoreplikácie a samoreplikujúcich sa výrobných systémov. Tieto systémy by mali byť schopné ako výroby užitočných produktov tak replikácie samých seba. Najväčšou výhodou takýchto mechanizmov by boli veľmi malé náklady na zabezpečenie ďalších kópií týchto systémov, pretože keby sme dokázali postaviť jeden jediný takýto stroj, potom by sa už on sám podieľal na výrobe identických kópií. V súčasnej dobe existuje asi na 400 firiem angažujúcich sa v oblasti výskumu a vývoja nanotechnológií s ročným rozpočtom približne 5 miliárd dolárov, predpokladá sa, že táto suma vzrastie v roku 2000 na 80 miliárd.

       Farmaceutický priemysel je prvé odvetvie, kde sa začali komerčne využívať výsledky nanotechnologických manipulácii, menšie než mikrónové technológie tu poskytujú možnosť tvorby nových, v budúcnosti i nie nutne biochemických, liekov a to všetko vo väčšom množstve a s menšími nákladmi. Celkový obrat vo farmaceutickom odvetví bol len za rok 1996 - 218 miliárd dolárov! Pri ročnom priemernom vzraste o 4.6% to v roku 2000 bude zhruba 261 miliárd dolárov obratu v jedinom odvetví za rok. Tak gigantický trh si už môže dovoliť financovať materiálovo a časovo náročný výskum, ktorý však vo svojom výsledku povedie k ďalšiemu rastu tohoto odvetvia.

 

Biomembrány a biočipy

       Pripojiť počítačový čip k živej bunke nie je vôbec jednoduché, samotné živé bunky sú príliš klzké, amorfné a nie je možné ich nijak spojiť s pevným povrchom čipu, preto sa pre tieto prepojenia používajú biointerfejsy a rôzne mikroskopické membrány.

       Traja výskumníci zo Stanford University v čele s profesorom Stevenom Boxerom vytvorili syntetickú bunečnú membránu, ktorá slúži ako prepojovacia vrstva medzi bunkou a čipom. Pomocou krátkeho elektrického impulzu sa membrána prichytí na patričné zakončenia čipu, živé bunky sa sami prichytia z druhej strany v domnení, že sa pripojujú k inej živej bunke. Už teraz sa dajú výsledky výskumu využiť napr. pri laboratórnych testoch, membrána s čipom je schopná detekovať rakovinové bunky alebo môže dobre poslúžiť pri testoch HIV pozitivity.

       Na to britskí vedci ohlásili 18. júla 1996, že pamäťový čip, ktorý by bol schopný uchovávať ľudské myšlienky a skúsenosti bude dostupný do tridsať rokov. Tento "Soul-Catcher" čip bude napojený na zrakový a ďalšie nervy, bude slúžiť ako pamäťový čip a bude zaznamenávať zmyslové pocity ako je vôňa, obraz a zvuky a to vo forme mozgových, neurónových impulzov, ktoré bude možné neskôr prehrať do počítača. Ľudia teda budú schopní znovu prežiť vlastné zážitky alebo neskôr preniesť svoju pamäť do mozgu iného človeka.

 

DNA čipy a DNA počítače

       Počítače postavené na báze DNA namiesto bežných kremíkových čipov sa stávajú skutočnosťou. Už boli urobené pokusy na základe ktorých bol postavený pokusný model, ktorý "vie" sčítať dve čísla. Výpočet prebieha v dvojkovej sústave a je postavený na "komunikácii" reťazcov DNA tak, že dochádza k prenosu "informácie". Jedná sa de facto o zreťazenie molekúl DNA, ktorým je priradená logická "1" alebo "0", existujú dva reťazce pre tú istú logickú hodnotu, pričom jeden z nich obsahuje zvláštnu sekvenciu, ktorá reprezentuje prenos do vyššieho rádu (carry). Nevýhodou zatiaľ je, že tieto modely biochemických počítačov zatiaľ pracujú rovnako lineárne ako ich silikónoví bračekovia, pred začiatkom nasledujúcej operácie už musí byť známy výsledok predchádzajúcej. Zdá sa však, že tento problém by mohol byť v budúcnosti odstránený konštrukciou zložitejších super-systémov, pracujúcich na základe biologického paralelizmu.

 

Nebezpečenstvá nanotechnológií

       O vývoji zbraňových systémov založených na nanotechnológiách je podozrivo ticho. Spojené štáty už niekoľko rokov nepublikovali žiadne materiály ohľadne vývoja svojich zbraňových systémov. Krajiny, u ktorých možno počítať s výrobou takýchto zbraní možno rozdeliť do niekoľlých "tried." Do prvej patria Spojené štáty, Rusko, Japonsko, Čína a Izrael. Prvá línia znamná najnovšie poznatky v oblasti nanovýskumu a nananozbraní. Je predpoklad, že  uvedené krajiny sú už za hranicou výskumu.

       Nanotechnolódie ponúkajú množstvo farebných spôsobov masovej vraždy. Je možné napríklad naprogramovať vražedný bacil, ktorý ma schopnosť samoreplikácie a zabije všetkých ľudí s určitým typom DNA (napr. konkrétny národ alebo menšinu v ňom). Možná nanovojna, ak sa niekedy udeje, bude nehumánne rýchla a enormne deštruktívna. "Zostavovatelia môžu vyprodukovať akýkoľvek typ zbrane veľmi rýchlo vo veľkých množstvách. Táto možnosť otvára strašlivé možnosti pre vojny," vraví Mark Gubrud z Univerzity v Marylande.

       Eric Margolis vo svojom článku "Má Izrael múdre bacily?" cituje Sunday Times z 15. novembra, citujúc izraelské vojenské a západné spravodajské zdroje o Izraeli, ktorý vyvíja biologickú "etnickú bombu", ktora zabíja Arabov, ale Židom pritom neublíži. Výskum sa zameral na irackých židov, keďže Sadámov Irak bol najväčším nepriateľom a hrozbou Izraela. Vedcom sa podarilo oddeliť DNA irackých židov od ostatných Arabov - napriek tomu, že spolu patria medzi semitov a DNA je veľmi podobné. Táto selektívna etnická bomba zrejme nie je nič iné, než využitie nanotechnológií vo vojenskom priemysle. Jej použitie by znamenalo vyhubenie Iračanov bez toho, aby sa ublížilo irackým židom. Americké vojenské špičky a tiež ministerstvo zahraničných vecí odmietlo správu komentovať. Ďalší vývoj ukázal schodnejšiu variantu (vojna v Iraku), ktorá zabezpečila v podstate rovnaký výsledok. Margolis ďalej píše:
"Etnicky cielené biozbrane su skutočne hrozné - a ak sa rozšíria, to je vynikajúca cesta, ako doviesť ľudskú rasu k vyhynutiu. V skutočnosti vlastne, popri týchto "múdrych baciloch" vyzerajú nukleárne zbrane len ako stredoveká výzbroj."

       Vyhubenie života nanorobotmi by určite bol depresívny koniec nášho ľudského dobrodružstva na Zemi, ďaleko horší ako obyčajný oheň alebo ľad, a predsa by to mohol byť koniec, ktorý by sa dokázal spustiť jednoduchou laboratórnou nehodou. Zo všetkého najviac je to schopnosť deštruktívnej samoreplikácie v genetike, nanotechnológii a robotike, čo by nám mohlo priniesť záhubu. Samoreplikácia je modus operandi genetického inžinierstva, ktoré používa stroje buniek na replikáciu svojich konštrukcií a taktiež je to aj primárne nebezpečenstvo nanotechnológie.

       Filozof John Leslie študoval túto otázku a dospel k záveru, že riziko vyhubenia ľudskej rasy je minimálne tridsaťpercentné, kým Ray Kurzweil verí, že máme "viac ako nadpolovičnú šancu prežitia", ale s námietkou, že bol vždy "obviňovaný z optimizmu."

       Verím, že si všetci želáme, aby bolo naše smerovanie determinované kolektívnymi hodnotami, etikou a morálkou. Ak by sme za posledných niekoľko tisíc rokov získali väčšiu kolektívnu rozvážnosť, potom by bol dialóg na túto tému praktickejší a obrovské sily, ktoré čoskoro uvoľníme, by neboli až takým veľkým problémom. Človek by si myslel, že budeme k takémuto dialógu vedení našim inštinktom na prežitie. Jednotlivci určite majú túto túžbu, ale z pohľadu živočíšneho druhu sa naše chovanie nezdá byť v náš prospech. Keď sme čelili nukleárnej hrozbe, často sme medzi sebou hovorili nečestne a tým sme zvyšovali riziko. Či to je politicky motivované, či si sami volíme nerozmýšľať nad budúcnosťou, alebo práve preto, že zoči-voči takýmto veľkým hrozbám konáme zo strachu neracionálne, to neviem, ale neveští to nič dobré.

       Nové Pandorine skrinky genetiky, nanotechnológie a robotiky sú pootvorené, ale my sme si to takmer ani nevšimli. Myšlienky a nápady nedokážeme uložiť späť do skrinky; narozdiel od uránu či plutónia nemusia byť ťažené v baniach ani obohacované - a môžu byť voľne kopírované. Agresívne nasledujeme prísľuby týchto nových technológií v rámci momentálne bezkonkurenčného globálneho kapitalizmu s jeho mnohotvárnymi finančnými motivátormi a kompetetívnymi tlakmi. Toto je prvý okamih v dejinách našej planéty, kedy sa akýkoľvek živočíšny druh svojimi vlastnými dobrovoľnými skutkami stáva nebezpečným sám sebe - a taktiež obrovskému množstvu ostatných druhov.

Zdroje:
http://www.azonano.com/Sale.asp?SaleID=4
An Interview on Nanoweapons
http://www.newsmax.com/archives/articles/2003/9/25/210250.shtml
Safe Utilization of Advanced Nanotechnology
http://www.crnano.org/safe.htm
http://www.historychannel.com/exhibits/science_war/nano.html
Nanotechnology and International Security
http://www.foresight.org/Conferences/MNT05/Papers/Gubrud/index.html
Nanotechnologie
http://www.kyberpunk.org/modules.php?name=News&file=article&sid=11
NANOTECHNOLOGIE
http://www.fi.muni.cz/usr/jkucera/pv109/2000/xfrolik.htm.iso-8859-1
Nanotechnológie Ondřej..
http://www.if.sk/nanotechnologie.htm
www.changenet.sk


Převzato: Proti Prudu.sk