Krištáľové lebky

Dnes Vám chcem predstaviť „skull“, alebo po našom, slovo: „lebka“, z iného druhu pohľadu. Takého, aký mám v predstavách aj ja osobne. Lebka, v tomto prípade krištáľová, totiž vonkoncom nie je symbol anatómie ako takej, ani pekla, či obetných rituálov plných krvi a utrpenia. Má omnoho väčší význam. Krištáľová lebka je archetypom starých civilizácií a ich umenia komunikácie, telepatie a informácií.

Niektoré skupiny zasvätených kňazov a kňažiek Mayov, Aztékov a Olmékov, mali kedysi k dispozícii jednu technicky vyspelejšiu variantu komunikačného systému „hovoriacich hláv“, tvorenú z trinástich anatomicky presných odliatkov ľudských lebiek z taveného krištáľu. Každá lebka bola presne vyladená na frekvenciu energie vedomia každého držiteľa. Trinásta lebka, ktorú smel mať iba kňaz s najvyšším zasvätením, spojovala všetkých dvanásť frekvencií a komunikovala priamo s nehmotnou dimenziou vesmíru. Vyladenie sa dosahovalo presným prídavkom istých kovových solí k tavenine krištáľu – kremenného skla pred vlastným odliatím lebky.

Lebky, krištáľové gule, dosky a ďalšie formy krištáľu sú len vonkajšie znaky, akýsi display, podstatná je však monokryštalická štruktúra hmoty krištáľu…

Podľa legendy starovekého indiánskeho kmeňa existoval súbor trinástich lebiek. Tieto lebky boli spojené dvanástimi planétami, vysielali dvanásť odlišných farebných lúčov a pôvodne boli uložené v pyramíde, v kruhovitom centre tvoriacom sily obrovských rozmerov. Trinásta – najväčšia krištáľová lebka, reprezentuje kolektívne vedomie ostatných dvanástich, bola známa pod menom „archa“ a prenesená cez Egypt do Ameriky kňazmi z Atlantídy.

Existencia krištáľových lebiek je stále spojená s doposiaľ nerozlúštenou záhadou, pretože sa stále nepodarilo objasniť postup ich výroby. Tvrdenie, že boli vyrábané frézovaním, či brúsením celistvého bloku krištáľu neobstojí, pretože na lebke nie sú ani pod mikroskopom zjavné ryhy vznikajúce procesom brúsenia, ktoré sa nedajú odstrániť ani najlepším leštením.

Argumentom je aj to, že vcelku na mnohých miestach lebky by brusič musel postupovať proti kryštalickej osi, čo ale kryštalický kremeň vyslovene neznáša a reaguje na túto skutočnosť tvorbou prasklín a štepných trhlín. Pri podrobnom prieskume niektorých lebiek, hlavne francúzskej lebky olméckeho pôvodu, ale i lubaantunskej lebky nájdenej F. A. Mitchell-Hodgesom, či ženské lebky uložené v Britskom múzeu v Londýne, je možné pozorovať zreteľné optické kazy tvorené jemnými vzduchovými bublinkami, ktoré dosť kopírujú oblé časti lebiek a nemohli byť prítomné v pôvodnom krištáli.

Podobné kazy sa u prírodných krištáľov nevyskytujú a nie sú možné ani pri procese brúsenia, či leštenia. Sú domnienky, že uvedené lebky boli vyrobené odliatím z taveniny krištáľu pri teplote 1800 až 2000°C, metódou „cire – perdue“ do formy vytvorenej okolo modelu lebky zhotoveného z včelieho či karnaubského vosku. Výhodou tejto technológie je, že vonkajší povrch odliatku bude mať presne taký istý tvar a hladkosť povrchu ako mal voskový model.

Znalci, ktorí mali po istú dobu k dispozícii lubaantuskú Mitchell-Hedgesovu lebku, popisujú periodicky sa objavujúcu žiarivú auru zahaľujúcu lebku, podivné obrazy objavujúce sa z času na čas vnútri lebky (obličaje, postavy, krajiny a pod.), ale tiež záhadné zvuky a hlahol zvonov majúci pôvod vo vnútri lebky. Psychotronici, ktorí lebku skúmali zistili, že lebky vyžarujú mocný tok energie podobného druhu ako napríklad stred kruhového chrámu Stonehenge, vnímali živé jasnovidecké vízie a hlboké ovplyvňovanie vedomia.

Prudko reagovala aj strelka kompasu a objavovali sa poruchy niektorých elektronických prístrojov. Podľa mayských a aztéckych legiend boli krištáľové lebky používané pri prenose myšlienok (vedomia) na veľké vzdialenosti a umožňovali tak dosiahnutie nového stavu vedomia, existujúceho mimo priestor a čas našej dimenzie. Takže subjekt sa stával súčasťou vesmírnej inteligencie a získaval nové, ničím neobmedzené vedenie a potrebné informácie.

Ďalšia zaujímavosť je polarita lebiek, je psychotronicky pozorovaná, kde ľavá strana sa správala ako protipól pravej strany. Toto pozorovanie naznačuje, že iba monokryštalická štruktúra lebečnej hmoty dovoľuje vytváranie toku koherentnej energie, umožňuje interferenciu vedomia človeka s energetickými pólmi Zeme a vesmírneho priestoru, pričom sa správa ako krištáľový frekvenčný menič.

Vedomie nepripravených ľudí, ktorí sa náhodou, či svojou neopatrnosťou dostali do priestoru a oblasti pôsobenia lebky, je vrhnuté do chaotického stavu, ktorý v lepšom prípade končí pocitom hlbokej depresie a hrôzy, či náhleho šoku.

Zmienená zostava trinástich lebiek údajne pochádza z hlavného atlantského chrámu a bola zverená do ochrany trinástim najvyšším zasvätencom, ktorí sprostredkovávali kontakt na veľké vzdialenosti a informačnými bankami Univerza. Jedna séria lebiek bola tiež prenesená do Egypta, stále nie je známe kam presne a snáď bola uložená spolu s ďalšími artefaktmi v doposiaľ nenájdenej podzemnej Sieni záznamov.

Jedna z mýtických legiend a tradícií staroveku uvádza, že skupina trinástich zasvätencov sa v krízovom období ľudstva znova inkarnuje, aby pomohla hatiť šírenie Zla. Podľa tejto tradície k poslednej inkarnácii došlo v minulom 20.storočí a zasvätenci sa majú spolu zísť k naplneniu spoločného poslania, je to v rozmedzí medzi rokom 2012 až 2015… Toľko legenda.

Takže… to je opis z odbornej vedeckej a psychotronickej stránky.

Môj názor je taký, že symbol krištáľovej lebky vždy bude pôsobiť niečím výnimočne a mysticky, teda je len logické, že určite isté výnimočné schopnosti v sebe má a ukrýva. Určite je mocným žiaričom energie a istým komunikačným médiom po stáročia. Je len na nás, či sme tomu schopní uveriť, alebo nie. Je však nad slnko jasnejšie, že kryštalická lebka priťahuje vedcov a svojou dokonalosťou tiež umelcov, je teda dosť zaujímavá, zvláštna… a vždy to tak bude.

Mystická krištáľová lebka…

Kiežby naozaj pomohla zmeniť tento svet a oslobodiť od závoja temnoty a zla…

Chcem tomu veriť.