Kabalistický bankár v roku 1903 predpovedal katastrofu v Mexickom zálive

Rakúsky bankár, spisovateľ a okultista Gustáv Meyrink (1868 - 1932) napísal v roku 1903 poviedku pod názvom "Nafta, nafta" (Petroleum, Petroleum), ktorá vyšla ako súčasť zbierky a jej mottom boli nasledovné slová:

"Aby sa zabezpečila priorita tohto proroctva konštatujem, že nasledovná poviedka bola napísaná v roku 1903."
Gustav Meyrink

Hlavnou postavou poviedky je dr. Jessegrim, ktorý dobre zarobil na výťažku z kaktusu. Celé Mexiko stojí na sieti podzemných jaskýň, čiastočne alebo úplne naplnených naftou a navzájom prepojených. Jessegrim sa rozhodne výbuchmi preraziť steny, ktoré jaskyne od seba oddeľujú. Po poslednom výbuchu začne ropa prúdiť z
podzemných ložísk v Mexiku do oceánu a vytvorí na hladine sklený povrch, ktorý sa stále rozrastá, dostáva sa do Golfského prúdu, až napokon pokrýva celý Atlantický oceán. Pobrežie sa stáva úhorom a obyvateľstvo sa stiahne do vnútrozemia.

V Meyrinkovej poviedke, namiesto aby Jessegrima uväznili, najímajú ho ako poradcu. A on vraví: "Keď sa ropa bude ďalej vylievať ako doteraz, o 27 - 29 týždňov bude pokrývať všetky svetové oceány, v dôsledku čoho úplne prestane pršať, pretože voda sa nebude môcť odparovať. Prinajlepšom bude pršať ropa."

Toto proroctvo dr. Jessegrima spočiatku veľmi kritizujú, ale čoskoro sa ukáže, že je pravdivé, keďže prúd ropy neprestáva a keď sa dramaticky zintenzívni, ľudstvo prepadne panike. Telegram zo Spojených štátov do Európy: "Ropa uniká čoraz viac. Situácia mimoriadne nebezpečná. Okamžite oznámte, či aj u vás je zápach taký neznesiteľný."

V Meyrinkových okultných kruhoch fantazírovali o tom, že ropné ložiská v Mexickom zálive by sa mohli vyliať do oceánu a pokryť aj ostatné oceány. Predpokladali, že keby sa ropné ložisko začalo vylievať do oceánov, to by bola apokalypsa a mohlo by to zničiť celú zem. A začne to veľkým výbuchom. Vinníka (ako v prípade postáv dr. Noa alebo dr. Jessegrima) motivuje slepá nenávisť k ľudstvu. Hrdina zničí ľudstvo "božou pomstou" v podobe ropnej katastrofy.

Na rozdiel od pochmúrnych príbehov, ako román Georgea Orwella "1984" alebo "Brave New World" od Aldousa Huxleyho, ktorí nič také netvrdili, Meyrink označil svoju poviedku za "proroctvo". Meyrink na začiatku príbehu konštatuje kvázi notárskym spôsobom: "Aby sa zabezpečila priorita tohto proroctva konštatujem, že nasledovná
poviedka bola napísaná v roku 1903. Gustav Meyrink".

Meyrink sa po objavení jeho proroctva o ropnej katastrofe v Mexickom zálive môže stať v roku 2010 posmrtne veľmi slávnym. Jeho najznámejším románom je "Golem" (1915) - jedno z kabalistických spracovaní ságy o Golemovi, kde rabíni vdýchnu život do netvora z hliny a ten potom premôže ich nepriateľov.

Meyrink bol v rokoch 1889 až 1902 majiteľom banky a celý svoj život sa pohyboval v okultných kruhoch kresťanskej a židovskej mystiky, teozofie a alchémie. Bol členom veľmi vplyvného hermetického rádu "Zlaté rúno" - britskej tajnej spoločnosti, aktívnej koncom 19. a začiatkom 20. storočia. K jej členom patrili satanisti, okultisti, kabalisti a aj mág Aleister Crowley - slobodomurár Starého a akceptovaného škótskeho obradu. Ten sám seba označoval za "Veľkú šelmu 666".

To teda značí, že Meyrink sa pohyboval v kruhoch, ktoré vítali apokalypsu a presne to sa popisuje v poviedke "Nafta, nafta". Apokalypsa. A to plánovaná apokalypsa. "Mág" a "mystik" Aleister Crowley - v skutočnosti megalomaniak, závislý na drogách - cestoval do Mexika. Oddávna bolo známe, že keď niekto nie je schopný robiť pravú mágiu, je nútený utiekať sa k tomu, že si trochu "pomôže", preto skutočným pozadím za mágiou je "ilúzia"; je to len reprezentácia mágie.

Doteraz bol každý mág vždy len iluzionistom, ktorý interpretuje prirodzenú udalosť ako magickú. Alebo naopak, ilúziu ako prirodzenú udalosť (napríklad útoky 9/11). A hoci niektorí sa to snažia robiť poctivo alebo to praktizujú ako zábavné umenie, iní chcú silou-mocou predať svoje ilúzie ako reálnu mágiu alebo prirodzený jav. A Meyrink sa pohyboval práve v takých kruhoch. Nielen v hermetickom ráde "Zlaté rúno", ale aj v lóži "Germánia" a v Teozofickej spoločnosti. Tú spoločnosť a časopis "Lucifer" založila Helena Petrovna Blavatská (ktorú mnohí považujú za podvodníčku).

Meyrink si eventuálne uvedomil, že tzv. seanse, kde sa snažia skontaktovať s duchmi z oného sveta, to nie je nič iné, než triky a sebaklam. ...