Sluneční a měsíční jasnovidnost 2

Mesačná jasnovidnosť je pozostatkom starolemurského, resp. staroegyptského vývoja, a stala sa v súvislosti s príchodom Krista a vývojom slobodnej ľudskej individuality už niečím retardačným. V súčasnosti je časť anjelov, ktorí pôsobili za starého Egypta, opäť aktívna, a pokúša sa prostredníctvom obnovenej starej mesačnej jasnovidnosti opäť viesť ľudstvo. Títo duchovia sa skutočne usilujú zaviesť určitý bezkonfliktný stav, poriadok, "mier" na zemi, ale za cenu toho, že budeme všetci riadení z jedného centra, ako roboti. Navrhujú udržať "mier", "lásku", "pozitívne vzťahy" na zemi tak, že navždy zadržia ľudstvo v štádiu detstva, nesamostatnosti. Pôsobia totiž tak, že robia z človeka len médium, používajú ho len ako "kanál" a jeho vlastné duchovné ja ignorujú. Médiumita v skutočnosti nie je žiadným darom ducha, je skôr príznakom duchovnej zaostalosti. Už len z toho, že stará mesačná jasnovidnosť je viazaná na krv, musíme vidieť, že nejde v žiadnom prípade o dar "ducha". Mediálne nadanie sa dedí z matky na dcéru, vnučku atď. v rámci pokrvnej línie; mediálne nadané bývajú celé národy, ako napr. Romovia. Nie je to niečo, čo si človek musí vydobiť vlastným, individuálnym úsilím. S vlohou k medialite sa človek buď narodí, alebo k nej môže prísť v neskoršom veku celkom pasívne: po úraze hlavy, po zážitku prahu smrti, nejakej životnej traume, chorobe a pod.
Astrálna jasnovidnosť je niečo, čo sa dá vyvolať zvonka, celkom mechanickými prostriedkami; napr. prostredníctvom chemických látok alebo magnetickým pôsobením. Naozaj, človeku stačí zjesť indiánsky kaktus, peyotl, alebo muchotrávku, aby "videl". Stačí vyfajčiť pár cigariet marihuany, aby sa steny stali priehľadné a človek doslova videl cez ne. Či však potom takto videnému aj rozumie, alebo či to vôbec má nejaký objektívny zmysel, to je už úplne iná otázka.

Čo robí médium médiom

Je samozrejmé, že každé médium, každý kanál sa automaticky ohradí, že ono nie je médium; ale že s tými bytosťami, čo ho vedú, len celkom vedome a slobodne "komunikuje". Bude tvrdiť, že nečerpá z astrality, ale z "vysokých duchovných úrovní"; že v jeho prípade nejde o temnú mesačnú jasnovidnosť, že predsa neupadá do žiadneho tranzu, že na jeho písaní nie je nič automatické - že celkom jasne a zreteľne počuje vo svojom vnútri hlas, ktorý dobrovoľne zapisuje, a je pritom v úplne normálnom stave vedomia. Medzi staromesačným tranzom a tzv. normálnym stavom vedomia existuje súvislá škála prechodných, zmiešaných foriem: polotranz, ľahký tranz, alfa-hladina a pod., pri ktorých je človek len v mierne zníženom stave vedomia, ktorý mu nebráni vnímať aj jeho okolie. Médiám to však naopak pripadá, že sú vo "zvýšenom stave vedomia", lebo majú intenzívnejšie emocionálne zážitky, lebo vidia a prežívajú "viac".
Stará mesačná jasnovidnosť sa však nenazýva temnou preto, že by pri nej človeka nezaplavovali dojmy a obrazy plné svetla a zvukov. Naopak. Mesačná jasnovidnosť sa nazýva temnou preto, že nie je preniknutá významom. Mesačná jasnovidnosť je založená na vnímaní astrality, slov, obrazov, ktoré nie sú preniknuté duchom, významom, pochopením. Niektoré kanály fungujú len v úplnom bezvedomí, ako napr. Cayce, Jane Robertsová (Set), Sturé Johansson (Ambres), Jach Pursel (Lazaris). Iné pracujú tak, že nemusia stratiť vedomý kontakt so svojím okolím, napr. Pat Rodegastová (Emanuel), J.Z. Knightová (Ramtha). U média však nie je ani tak rozhodujúce, či stráca alebo nestráca vedomie vonkajšieho sveta, ako to, že si neuvedomuje význam toho, čo hovorí. Médium si pravdaže uvedomuje, že jeho ruka píše, no neuvedomuje si obsah toho, čo píše. Počuje hlas, počuje jednotlivé slová, ale nechápe celkový zmysel a súvislosti toho ,čo bolo povedané. Médium nás môže ohúriť nejakou múdrosťou vyslovenou mimo kontextu, no ak chvíľu sledujeme jeho súvislý prejav, výjde z neho zakrátko taká táranina, pri ktorej si uvedomíme, že dotyčná osoba si od samého začiatku neuvedomuje, o čom vlastne hovorí. Podľa toho sa pozná médium: že nevie, čo hovorí.. Sprostredkovaná informácia prechádza celkom alebo čiastočne mimo jeho vlastného pochopenia. Médium sa vždy prezradí tým, že prehlasuje rôzne naučené pravdy v úplne nevhodný čas a na nevhodnom mieste; že mu v rozličných životných situáciách uniká pointa. Médium nie je v stave zopakovať vlastnými slovami pointu toho, čo bolo povedané, a nepopliesť pritom význam; ani nie je schopné dať ním sprostredkované správy do nejakej zmysluplnej a neprotirečivej súvislosti s faktickou realitou okolo seba. Naprosto vyvedené z konceptu je však otázku "prečo". Médium nikdy nie je schopné odpovedať na otázku, prečo by to, čo hovorí, malo byť vlastne pravdivé. Na túto otázku môže odpovedať jedine tak, že to hovorí onen hlas, oná autorita. Na otázku, prečo by ten hlas mal hovoriť pravdu, však môže odpovedať znova len tým, že ten hlas, tá autorita hovorí, že hovorí pravdu.

Médiumita ako obchádzanie Krista

Človek sa nemôže dostať k Duchu inak, než tak, že v sebe prebudí a začne používať svoju vlastnú iskru ducha, svoje vlastné vyššie, duchovné ja, onoho "Krista v nás". Nie tým, že bude niekoho nasledovať, po niekom opakovať, môže jeho duch rásť! Len to, čo si vydobil sám cez seba, cez svoje vlastné poznávacie sily, o čom sa sám presvedčil, že je to pravda, čo sám prežil, len to sa mu môže stať spoľahlivou oporou a ďalšou priečkou na jeho ceste nahor. Len to, na čo prišiel sám, sa stáva navždy jeho večným vlastníctvom. A ľudia si to znova predstavujú len tak, že majú začuť nejaký telepatický hlas, ktorý ich zase povedie ako slepých! Človek sa nikdy nestane slobodným, kým bude za neho niekto myslieť vonku! Jednou z hlavných úloh celej árijskej epochy je osamostatnenie, individualizácia myslenia; aby sa človek stal slobodný tým, že sa v myslení postaví na svoje vlastné nohy. Až do konca staroveku anjeli stále ešte podopierali človeka v jeho myslení, poskytovali mu vnútornú barličku tým, že anjel do určitej miery "spolumyslel" s človekom jeho myšlienkové obsahy. Asi tak, ako keď rodičia spolu-riešia so svojím školákom domácu úlohu z matematiky, aby ho kde-tu ešte mohli usmerniť alebo postrčiť dopredu, kde je to potrebné, kým sám neuchopí podstatu. Ešte do 8. storočí ľudia vraveli: "Anjel myslí vo mne.". Teda nie "ja myslím", ako by povedali ľudia dnes, ale: "Anjel myslí vo mne!" - lebo tak to ľudia kedysi skutočne prežívali. Prežívali svoje myslenie úplne iným spôsobom. Z inšpirácií, obrazov, ktoré vyššie bytosti vnárali do ich duší, zostavili svoje mytológie a bájoslovia, napísali z nich celé knihy plné múdrosti bez toho, aby vedeli, ako táto múdrosť vznikla. V storočiach po Kristovi však anjeli definitívne prenechali myslenie a myšlienkovú substanciu človeku. Od momentu ukrižovania Krista má každý človek má v sebe zárodok svojej vlastnej vyššej prirodzenosti, svojho vyššieho ja. Človek dostal vlastný zmysel pre Pravdu, pre Krásno, pre Dobro a podľa tohto Zmyslu má odteraz riadiť svoje myslenie už sám. To je sloboda človeka, ale aj jeho zodpovednosť. Nechať sa používať ako médium, je viac nedôstojné; znamená to ubíjať svoju vlastnú vyššiu podstatu, pribíjať Krista v sebe na kríž. Médiumita nie je žiaden pokrok ani dar; je to pokus o retardáciu človeka do stavu duchovného detstva. Praví anjeli už do astrálneho tela človeka nepôsobia; ale len cez jeho vyššie ja. Žiaden anjel už viac nebude "myslieť vo vás" a za vás. Keď to však niekto stále očakáva, a prenecháva svoju myšlienkovú substanciu k dispozícii "vesmíru", "Bohu" a pod., bez kontroly svojho vlastného ja, dočká sa skutočne toho, že myslenie v ňom prevezmú iné vesmírne inteligencie zaňho. V tomto prípade však už len inteligencie luciferské. Preto všetky tieto "mimozemské centrály" a inteligencie, ktoré samy od seba vnukajú ľuďom do hlavy rovno celé hotové balíky informácií, nemajú s pravými anjelskými hierarchiami nič spoločné! Vo vesmíre platí jeden nezvratný zákon: človek má nárok na "nadprirodzenú" pomoc od anjelov vtedy a len vtedy, ak vyvíja úsilie v smere nejakého ušľachtilého zmyslu, a aj to až potom, keď celkom vyčerpal a plne využil všetky svoje vlastné možnosti a schopnosti! V zemskom vývoji dostal človek iskru ducha, zárodok svojho vyššieho ja, a schopnosť myslenia prešla do jeho vlastnej správy anjeli Človek sa dnes už nemôže dostať k osvieteniu pasívnym posedávaním v bez myšlienkovom stave; lebo to, čo do neho v akomkoľvek takom stave vstúpi, už nebude môcť byť to pravé. V astrálnom tele už nie sú žiadne pravé vnuknutia! Ten pravý anjel - vo vašom myslení - už nemá čo organizovať! Ak počujete nejaké nutkavé hlasy, ktoré sa ponúkajú, aj keď ste ich nevolali; ak dostávate odpovede na to, na čo ste sa nepýtali; ak prijímate za svoje akékoľvek hotové informácie, ktorých nie ste sami tvorcom, ktorých pôvod a zmysel nedokážete plne prehliadnuť, vzdajte sa nádeje, že vaše vnuknutia sú" pravé". Pravé anjelské hierarchie sa prejavujú tak, že pri rýdzom, opravdivom vnútornom úsilí s tou pravou motiváciou človek na to jednoducho "príde"; jedného dňa sám "vie", s istotou a jasnosťou pozná odpoveď - a zdá sa mu, že na to "prišiel sám". To sa možno bude zdať niekomu málo "zázračné", málo "okultné", no je to tak. Pravé anjelské hierarchie sa prejavujú cez nás, cez naše vlastné ja! Čo všetko sa snaží do nášho ja zasahovať, manipulovať ho zvonku, nie je to pravé. Všetko, čo prichádza k nám mediálne, teda nie "cez dvere", "Krista v nás", ale obchádza naše ja, vkladá hotovú informáciu rovno do našich nižších obalov, a obchádza naše vlastné pochopenie zmyslu, je zvod. Pravé anjelské hierarchie sa dotýkajú svojimi peruťami už len nášho vyššieho ja, o ktorého vývoj teraz jedine ide; a komunikujú s ním len prostredníctvom tej prekrásnej reči - čistých esencií zmyslu vecí, hodnôt, cností, krás a dokonalostí. Preložiť túto vyššiu podstatu, zmysel, hodnotu, cnosť do konkrétnych myšlienkových a aplikačných foriem v živote a usporadúvať myšlienky do zmysluplných súvislostí - je teraz už prácou človeka. Je nemožné, aby tu dnes niekto povedal, že prijal vnuknutie, inšpiráciu, ale nepozná jej zmysel; lebo ak nepozná jej zmysel, znamená to, že ju neprijal! Je napríklad absurdné hovoriť, že vrchný veliteľ mimozemšťanov Orthon je totožný s Kristom a podáva nám správy prostredníctvom médií, ktoré sú zaujímavé a záhadné práve tým, že nerozumieme ich zmyslu. Ku Kristovi si teraz môže a musí vybudovať vzťah každý sám cez seba, tým, že sa pozdvihne ku svojmu vlastnému vyššiemu ja. Možno sa to bude zdať príliš tvrdé povedať nahlas, že vôbec žiaden svetonázor, získaný prostredníctvom channelingu, médiumity, automatického písania, virgúl, kyvadiel - z princípu - nie je ten pravý. Kto však toto nepochopí, že dnešný človek sa môže vo svojom živote v skutočnosti opierať už len o to, na čo prišiel sám, ten nepochopil to hlavné, tomu uniká zmysel života a celého zemského vývoja vôbec.
Keď sa vám napríklad v ruke hýbe kyvadielko, virgula, alebo špiritistický stolček, a odpovedá na otázky - ako môžete vedieť, či povie pravdu? Ktosi alebo čosi pôsobí rovno do vášho podvedomia, a odtiaľ hýbe vašou rukou. Kto, alebo čo to je, neviete. Keď k nám prichádza nejaká inšpirácia z nadvedomia, môže prísť jedine cestou cez naše vedomie. Ak prechádza cez nás niečo tak, že to obchádza naše vedomie, neprichádza to z nadvedomia, ale z podvedomia.
Ak o tom stále pochybujete, nech si uvedomíte len toľko, že každý jeden kanál hovorí niečo iné; takže keby sme boli skutočne odkázaní len na tieto "kanály" a neexistoval by iný, objektívnejší spôsob, ako môžeme sami prísť na Pravdu, boli by sme navždy odsúdení škriepiť sa - a mier na Zemi by nikdy, nikdy nebol možný. Žiadna z kanálovaných entít nie je tým prichádzajúcim kniežaťom mieru ,o ktorom hovorí Izaiáš (9:6).

Médiumita ako centrálny problém súčasnosti

Médiumita - to veru nie je len problém nejakej úzkej skupiny záujemcov o ezoteriku. Je to ten páľčivý problém súčasnosti! V stredoveku bola väčšina ľudí stále ešte "médiami". Spoločenské štruktúry však boli tomu aj prispôsobené: ľudia vykonávali vôľu pápeža a kráľa, šľachty a kléru, a tie v tých najdôležitejších otázkach mysleli a rozhodovali stále za nich. V novoveku, v demokracii, sa však všetky spoločenské štruktúry usporiadali tak, ako keby jednotlivec už myslel a rozhodoval sa sám. V skutočnosti je však jednotlivec vo svojom myslení a rozhodovaní stále ešte vo vleku vonkajších vplyvov: reklamy, tradície, propagandy a pod. Tlač, rozhlas, televízia - médiá nadobúdajú úlohu v spoločnosti. Keby ľudia mysleli vedome, nebolo by nič také možné!
Vo všetkých prípadoch, kedy nasledujeme impulzy, ktorých pôvod a zmysel plne neprehliadame - fungujeme ako médiá! Sebavedomím nepresvetlená časť našej astrality je mediálna. Ľudia skupinovo nasledujú nielen náboženské, cirkevné hnutia a sekty, ale aj politické, ekonomické a iné hnutia bez toho, že by sami vedeli, čo je správne; a odsudzujú tých ostatných. Je to hrôza pomyslieť, že títo ľudia, ktorí nemajú žiaden vlastný názor, vlastnú chrbticu, sa dostávajú na všetky zodpovedné miesta v spoločnosti najľahšie, práve preto, že nie sú zodpovední. Práve preto, že nemajú žiadne vlastné ja, prispôsobia sa čomukoľvek a komukoľvek. Ale všetci tí, ktorí nesú vo svojom srdci nejaký vyšší ideál, a chcú mu zostať bezpodmienečne verní, sú všade prenasledovaní, nenávidení a všade prekážajú. (2Tim 3:12)
Je najľahšie žiť bez vlastného ja, bez chrbtice. Taký človek sa všade vpasuje, všade uplatní, môže prijať všetky druhy práce. Možno, že sa vo svojej práci zúčastňuje na niečom, čo ubližuje státisícom. Avšak jemu je ľahko: on je iba vykonávateľ, médium; myslenia a zodpovednosti sa už zbavil v prospech niekoho druhého. Spolu so zodpovednosťou sa však zbavujeme v prospech niekoho iného aj svojej slobody; a dávame mu do rúk moc, aby s nami robil, čo chce. V súčasnosti zase predávame svoje vlastné ja za peniaze, a čudujeme sa, prečo všade o všetkom rozhodujú len peniaze. Ale pre takého človeka, ktorý sa skutočne zaujíma aj o následky svojho konania a svojich rozhodnutí, nekončia veci tým, že za ne dostane zaplatené. Kto nechce vo svojom vnútri ubližovať Láske, ten vchádza "tesnou bránou". Ten, kto chce dnes nasledovať Krista, a cíti sa zodpovedný aj za svoje okolie, za svoju krajinu, za celú Zem, ten sa cíti ako ukrižovaný; prežíva pocit, že sa nemôže pohnúť ani naľavo ani napravo, ako pribitý na kríži. Denne ho pribíjajú na kríž tí, čo iba bezmyšlienkovite vykonávajú; tí, čo ich jedinou starosťou je len to, ako čo najviac uľahčiť samému sebe, alebo svojej skupine, strane, firme, hoci aj na úkor zvyšku sveta. Zakaždým, keď dáte prednosť pred tým, čo cítite ako krásne a pravdivé, tomu, čo chce komercia, predávate Pána za tridsať strieborných. Skutočne, každý deň sa opakuje ten deň, kedy davy nahuckané neviditeľnými rozsievačmi hesiel kričali "Ukrižuj ho! Ukrižuj ho!"- a nevedeli ani koho. Prehadzujeme zodpovednosť za vlastné myslenie jeden na druhého, na organizáciu, vládu, cirkev, tradíciu. Voľných koncov našich myšlienkových nitiek sa v pozadí hneď ujímajú luciferské bytosti, ktoré nám spoza týchto inštitúcií, ideológií, hesiel a zaužívaných myšlienkových stereotypov organizujú naše životy. Hromadná médiumita už bola príčinou fašizmov, komunizmov, politických a náboženských fanatizmov, na konci ktorých ľudstvo vždy precitlo ako zo zlého sna; a v súčasnosti sa opäť buduje taká mašinéria zla, aká tu ešte nebola - a všetci zase pomáhajú: nikto sa necíti byť ten, kto sa má zamýšľať nad celkovým zmyslom toho, kam to povedie. V sci-fi filmoch sa stále znova objavuje téma, ako sa nejaké človeku cudzie inteligencie pokúšajú uchopiť vládu na Zemi do svojich rúk. Pritom tie najstrašnejšie sci-fi horory nie sú tie, kde mimozemšťania človeka zjedia, zabijú, rozsekajú na malé kúsky; nie, tú najväčšiu hrôzu, ktorá ide až do morku kostí, pociťujeme pri tých filmoch, kde mimozemšťania ponechajú človeku fyzický život, ale vezmú mu jeho vlastné ja; premenia ho na robota, nástroj, vykonávateľa cudzej vôle; pomocou nejakého prístroja, chemickej substancie, alebo operácie ho zbavia vlastnej osobnosti, takže sa sám stáva čímsi, čo mu bolo predtým odporné; a snaží sa potom to isté urobiť aj svojim najbližším, ktorých mal rád.