Kto zápasí o kontrolu nad Ruskom? (2)

Slobodomurárske finančné podvody

Mozgom za finančným podvodom v Rusku v 90-tych rokoch bol George Soroš. Ten stál za mnohými ruskými politickými funkcionármi - Čubajsom, Gajdarom, Burbulisom a inými, ktorí boli kľúčovými postavami tzv. privatizácie, počas ktorej došlo k presunutiu väčšej časti ruského národného bohatstva do súkromného vlastníctva rôznych medzinárodných finančných švindlerov. Na 500 sprivatizovaných ruských podnikov v hodnote 200 miliárd dolárov im odpredali za púhych 7,2 miliárd dolárov a tie podniky sa od tých čias nachádzajú vo vlastníctve zahraničných spoločností a rôznych štruktúr, ktoré stoja len v popredí a o skutočnom majiteľovi sa nevie.

V polovici 90-tych rokov podnikol Sorošov fond sériu krokov s cieľom zničiť ruskú ekonomiku. Americkí odborníci hovoria, že krach rubľa 11. októbra 1994 (Čierny utorok) sa udial v dôsledku Sorošových machinácií. Vraj začiatkom leta 1994 Sorošov fond odkúpil za 10 miliónov dolárov akcie niektorých ruských podnikov.

Koncom leta 1994 ich s veľkým ziskom predal. Koncom septembra 1994 začal potom vymieňať ruble za doláre, čo spôsobilo prudký nárast hodnoty dolára, devalváciu ruskej meny, kolaps finančného systému a rapídne bankroty ruských podnikov.

Ďalšou operáciou, ktorou zničili ruskú ekonomiku, bola odvážna manipulácia s GKO (štátne peňažné obligácie). Soroš v rokoch 1992 - 1993 pôsobil ako permanentný poradca ruského prezidenta a vlády a ten začal s pyramídou GKO. Držiteľom GKO sa spočiatku valili zisky, ktoré však neboli podporované skutočnými peniazmi. Príjmy zaisťovali tak, že podnikom a finančným inštitúciám vnucovali papiere GKO. Operácie GKO vtedy presadzoval Černomyrdin (vtedajší premiér), Čubajs (minister pre energetiku), Livšic (minister financií) a iní. Lenže o pár rokov podniky už neboli schopné kupovať papiere GKO a hrozilo, že pyramída sa zrúti. Soroš, ktorý do GKO investoval značnú sumu, to videl ako prvý.

Na jar a v lete sa Soroš, jeho díleri a poprední byrokrati začali zbavovať papierov GKO prostredníctvom rôznych spoločností len navonok, čo stimulovalo pokles ceny papierov GKO. Odborníci hovoria, že na tomto podvode sa vtedy podielalo vyše 700 ruských funkcionárov (vrátane politických predstaviteľov). Do 17. augusta mnohí z nich svoje GKO papiere dobre predali za peniaze MMF, čím sa miliardy dolárov presunuli na ich súkromné bankové kontá v západných bankách a v štátnej pokladnici zostali len bezcenné papiere GKO. Dňa 17. augusta vláda odmietla platiť percentá GKO.

Banky a spoločnosti, ktoré vlastnili mnoho GKO papierov, zažili katastrofálny šok, čo malo za následok trojnásobný pokles hodnoty rubľa, obrovský nárast cien a bankroty podnikov. Keďže však aj medzinárodné banky a investori mali papiere GKO vďaka svojim vysokým príjmom, aj tie to postihlo. Finančná prestíž Ruska klesla na dno.

G. Burbulis (Jelcinov asistent) bol kľúčovou postavou v podvode s papiermi GKO a ten ani neskrýval, že väčšiu časť svojho bohatstva zarobil prostredníctvom takýchto manipulácií. Mal úzke konexie s inými finančnými švindlermi v Rusku, aj v zahraničí - napríklad s M. Richom (agentom Mossad a obchodníkom s drogami) a s bratmi
Urinsonsami. Navyše priznal, že sa venoval aj ilegálnemu obchodu so zbraňami.

Burbulis bol sprostredkovateľom medzi Jelcinom a Richom pri vydávaní licencií na export ropy, čo predstavovalo obrovské zisky.

Čubajsov biznis je priamo napojený na Sorošove finančné manipulácie. Takisto mal spoločné záujmy s Bonde-Nilsen, ktorej majiteľom je popredný slobodomurár, vlastník spoločnosti, stavajúcej lode, ktorého usvedčili z podnikateľských podvodov. A Čubajs je v Rusku známy aj v súvislosti s inými finančnými manipuláciami.

Takmer všetci poprední ruskí slobodomurári zarobili obrovské peniaze na utrpení a skaze našej krajiny. Podľa informácií v tlači najúspešnejší boli:

• - dôstojník Maltézskeho rádu B. Berezovský (osobný majetok v hodnote vyše 1 miliardy dolárov)

• - člen B`nai-Brith a Rotary klubu B. Gusinský (nie menej než 800 miliárd dolárov)

• - poradca Trilaterálnej komisie B. Černomyrdin a R. Vjahirev (každý okolo jednej miliardy dolárov)

• - člen Rotary klubu Jurij Lužkov (moskovský starosta - 300 - 400 miliónov dolárov).

Podľa informácií v talianskych a amerických denníkoch z augusta-septembra 1999, najväčšiu časť pôžičiek od MMF (nie menej než 15 miliárd dolárov) si prisvojili: dôstojník Maltézskeho rádu Boris Jelcin, jeho dcéra a ich druhovia (A. Čubajs, A. Livšic, O. Soskovec, B. Potanin). Tie peniaze prechádzali cez zóny v zahraničí, špeciálne vytvorené pre ich potreby (Cyprus, Gibraltár a Zurich). Jednou z hlavných tranzitných zón v tomto finančnom podvode predstavovala Bank of New York (jej štyria poprední vedúci pracovníci sú slobodomurári). Značnú časť odcudzených peňazí investovali do cenných papierov amerických korporácií. Chodorkovský (šéf ruskej ropnej spoločnosti Jukos a šéf banky "Menatep Bank", v súčasnosti vo väzení) sa zrejme tiež podielal na tých podvodoch. Veď aj jeho meno sa nachádza na zozname 200 reprezentantov, ktorých aktivity a vplyv menili smerovanie dejín.

Sily medzinárodného slobodomurárstva sú pre ľudskú civilizáciu nebezpečné. Títo ľudia sú super-bohatí a ide im o absolútnu moc. A sú schopní dopustiť sa akéhokoľvek zločinu. Zreteľným príkladom toho sú udalosti, odvíjajúce sa v Rusku.

Účel exterminácie Ruska

Koncom 90-tych rokov začalo svetové slobodomurárstvo otvorene prehlasovať nastávajúci nový svetový poriadok. Boli si istí, že do roku 2000 bude už všetky stránky ľudského života, vrátane náboženstva, kontrolovať svetová vláda. Rusko má v novom svetovom poriadku plniť rolu "zásobárne prírodných a energetických zdrojov".

Svetovú vládu nezaujíma osud ruského obyvateľstva. Tí Rusko pokladajú za "strategické teritórium" (Brzezinski) alebo za "miesto, kde sa nachádzajú obrovské zdroje tejto planéty" (Rockefeller). "Čím menej obyvateľov bude Rusko obývať, tým bude pre Západ prístupnejšie." (Brzezinski).

Už tu bolo niekoľko plánov na roztrieštenie Ruska. Ale hlavnou strategickou líniou v súvislosti s Ruskom je udržiavať krajinu v destabilizovaných podmienkach a kooperovať s deštruktívnymi politickými, ekonomickými a národnými procesmi. Madelaine Albrightová na konferencii o rusko-americkej podnikateľskerj kooperácii povedala: "Cieľom Spojených štátov amerických je mať kontrolu nad dôsledkami rozpadu Sovietskeho zväzu a podporovať Rusko, kým napreduje rovnakým smerom."

Brzezinski v knihe "Veľká šachovnica" formuluje dlhodobú geopolitickú stratégiu svetovej elity, v jadre ktorej sa nachádza americký establišment. Súčasťou tej stratégie je vidina totálnej exterminácie Ruska v jeho historicky európskej časti (až po Ural), vyhnanie Rusov (podobne ako aj Ukrajincov a Bielorusov) do odľahlých oblastí Sibíre a tam ich využívať ako pracovnú silu v baníckych operáciách.

Brzezinski v tom svojom komplikovanom  jazyku predkladá nasledujúcu ideu: Rusko nemožno premeniť na `západnú demokraciu` a to vďaka zvláštnym duchovným charakteristikám. Rusko je čosim ako `čierna diera`, neprívetivo naklonená voči Západu. Preto ho treba zničiť."

Ďalej obviňuje Jelcina a jeho tím z korupcie a neverí, že jeho nástupcovia by mohli byť iní. Je pohoršený tým, že ruskí predstavitelia peniaze, ktorými MMF prispel na premenu na "západný typ (demokracie)", odcudzili a presunuli si ich na svoje súkromné kontá. Na druhej strane však nenavrhuje postaviť Jelcina a jeho tím pred súd; nazdáva sa, že taká skazenosť je typická a každému Rusovi prirodzene vrodená.

Preto navrhuje zbaviť sa Ruska raz navždy - Ruska ako zemepisného, politického a duchovného javu; rozdeliť ho na niekoľko bábkových štátov a časti jeho územia prideliť Európskej únii, Turecku, Japonsku a Číne. Jednou z najdôležitejších úloh svetovej elity je zničiť národné vlády a ustanoviť judeo-slobodomurárske režimy. Za posledných 150 rokov všetky západné vlády strácali svoju národnú suverenitu a teraz im vládne kozmopolitická slobodomurárska elita, ktorej záujmy siahajú oveľa ďalej, než čo platí pre väčšinu Nemcov, Francúzov, Britov a iných Západoeurópanov. Vo voľbách sa uchádzajú o moc dve či tri strany (v esencii rovnaké), čo slúži na zaokrývanie faktu, že obyvateľstvo žije v najkrutejšej diktatúre tajnej svetovej vlády a medzinárodného židovského kapitálu.

Vojenské akcie v Juhoslávii

S plánmi na vojenskú agresiu voči Východnej Európe prišli na stretnutí Rady zahraničných vzťahov a Trilaterálnej komisie. Tieto inštitúcie k tomu rozhodnutiu dospeli preto, lebo chceli potrestať Srbsko za neuposlúchnutie nariadení svetovej elity. Najväčšou vinou Srbov bolo presadzovanie svojich národných záujmov a pokusy uchovať si svoju národnú intregritu a svoje pravoslávne náboženstvo. Srbi boli jedinými Európanmi, ktorým sa podarilo udržať si národnú vládu, brániacu sa voči diktatúre svetovej elity.

Vojenské akcie v Juhoslávii predstavovali veľký krok smerom k ustanoveniu nového svetového poriadku. V dôsledku toho milióny osôb trpeli a počas mnohonásobných bombardovaní usmrtili desaťtisíce. Je dôležité všimnúť si, že v Juhoslávii používali zbrane, ktoré medzinárodné konvencie zakazujú. Ekonomiku krajiny úplne zničili.

Invázia vojsk NATO bola dizajnovaná tak, aby postupne zničila krajinu a aby bolo možné časť jej územia odovzdať susedným štátom. George Soroš, jeden z popredných predstaviteľov nového svetového poriadku, jeden mesiac po bombardovaní povedal, že Balkán by sa mal dostať pod správu Európskej rady. V dôsledku rekonštrukcie oblasť rozdelili medzi Albánsko, Kosovo, Srbsko, Chorvátsko a Čiernu Horu. Táto operácia bola akousi rozvičkou na rekonštrukciu Ruska. Tajným podporovaním gangov v Čečni, Dagestane a v iných južných oblastiach Ruska, ako aj CIA sponzorovaného Talibanu, chcú dosiahnuť odtrhnutie na ropu bohatých teritórií Ruska a urobiť z nich čosi ako ruské Kosovo.

Slobodomurárstvo

Slobodomurárstvo je vo všetkých svojich stránkach tajnou zločineckou komunitou. Jej cieľom je ustanovenie medzinárodnej diktatúry, založenej na judaistickej doktríne o "vyvolených". Ruská pravoslávna cirkv vždy odsudzovala slobodomurárstvo ako istú formu satanizmu.

Slobodomurári vždy predstavovali zlo v ľudstve - o to nebezpejčnejšie, že sa snažili zaokrývať svoje zločinné aktivity závojom klamlivých argumentov o dobročinnosti. Pritom sa dopúšťali hrozných zločinov, čo ich stavia mimo zákon.

Práve kvôli tomuto v mnohých krajinách slobodomurárske lóže natrvalo zakázali (zoznam historických zákazov v pôvodnom článku). Počet obetí v dôsledku aktivít slobodomurárskych amerických prezidentov v rokoch 1948 - 1999 predstavuje viac než milión (nerátajúc zranených a zbedačených). Činy amerických prezidentov by mal prejednávať medzinárodný vojenský súd a slobodomurárske lóže by sa mali považovať za fašistické organizácie a mali by ich zakázať.

V Rusku boli slobodomurárske lóže trikrát zakázané cárskym dekrétom. Posledný zákaz platil do roku 1917. Ale lóže i napriek zákazom fungovali aj naďalej. Znaky ich aktivít možno vystopovať v 19. a 20. storočí (dokonca operovali aj za sovietskeho režimu). Gorbačovove a Jelcinove dekréty potom slobodomurárstvo v Rusku legalizovali. Slobodomurárske organizácie vážne ohrozujú budúcnosť Ruska.

-konec-