Kto zápasí o kontrolu nad Ruskom? (1)

"Keď sa nechceš stretnúť so zradou, nikdy nedôveruj zdrojom zvonka."

Linda Talleyová

Úvod

Súčasné slobodomurárstvo je už úplne iné, než bolo tradične ponímané. Teraz už nie je dôležitý rituál; ich úsilie sa deje mimo lóží. Mnohí poprední politici verejne priznávajú, že majú niečo do činenia so slobodomurárstvom. To je dnes už čosi ako žiadúca politická črta, zjednocujúca politikov bez chrbtovej kosti, inančných
švindlerov a gaunerov mnohorakého druhu, ktorým ide o osobný zisk a absolútnu moc.

Všetky hlavné politické rozhodnutia sa dnes dejú len za zatvorenými dveerami slobodomurárskych organizácií. Demokratické voľby navonok prezentujú niekoľkí kandidáti, podporovaní svetovou elitou. Tento systém politickej moci sa objavil aj v Rusku koncom 80-tych rokov. Slobodomurárske organizácie nie sú jednotné. Tie pozostávajú z rôzných"mafistických rodín", často navzájom znepriatelených. Dobrý príklad tohto môžeme vidieť v boji medzi rôznymi mafiami v Rusku. Konečným cieľom toho boja je rozdeliť si krajinu medzi seba a uskutočniť holokaust ruského obyvateľstva.

V Rusku dnes operuje okolo 500 slobodomurárských lóží (vynímajúc rôzne okultné organizácie a satanistické cirkvi), ktoré majú dohromady približne 200 000 členov. Väčší počet týchto členov (nie menej než 10 000) reprezentuje tzv. "biele slobodomurárstvo". Vedúce postavenie v ňom má klubový reťazec "Rotary". Inými organizáciami "bieleho slobodomurárstva" sú Rád orla, Magistérium, Reforma, Medzinárodný ruský klub, Sorošova nadácia. "Bieli slobodomurári" sami seba pokladajú za nadradených a elitných a sú presvedčení, že majú zvláštne právo panovať nad druhými ľudmi a exploatovať ich. Ich proti-ruské aktivity majú tajný charakter.

Agenti vplyvu

Komunizmus je zhodný so slobodomurárstvom, ale po II. svetovej vojne začala mocnieť ruská národná identita. Stalin vytvoril základňu pre superštát (preto ho zabili) a celé desaťročia po jeho smrti žila krajina na výsledkoch tejto jeho činnosti. ZSSR sa menil na superštát. Ilumináti si uvedomovali, že je nebezpečný, preto sa ho rozhodli zničiť.

Prvým krokom obnovenia slobodomurárskej siete v Rusku bolo vyhľadávanie potenciálnych agentov vplyvu. "Agenti vplyvu", to je špionážny výraz, ktorý jednoducho značí, že ide o "občana dotyčnej krajiny, ochotného konať v záujme nejakej cudzej krajiny, využívajúc pritom svoje vysoké postavenie vo vláde, v médiách, vo vedách, v umení, atď. V tomto zhrnutí sa budeme venovať osobám, ktoré pracovali pre Spojené štáty a vycvičila ich CIA. Odborníci, ktorí študovali slobodomurárstvo zistili, že v Spojených štátoch vycvičení agenti majú isté typické charakteristiky:

• 1. majú schopnosť ovplyvňovať vedomie davov

• 2. sú súčasťou istej siete; je to ozubené koliesko v programoch kontroly nad politickou mašinériou, ktoré vyvinula v 60 - 70-tych rokoch CIA

• 3. presadzujú ciele, ktoré im predkladá ich "pán" (svetová elita , v tomto prípade prostredníctvom CIA); tie ciele môžu byť niekedy prezentované ako ciele samotnej krajiny, v skutočnosti však je to len prechodný krok smerom k cieľovému bodu, ktorý si želá uskutočniť "pán"

• 4. prechádzajú rôznym tréningom - individuálnym alebo kolektívnym; môže ísť o oficiálny seminár alebo len o dôvernú konverzáciu

• 5. venujú sa aktivitám v úzadí; čím väčšiu moc agent má, tým hlbšie je zvyčajne schovaný; tí väčšinou nie sú pri moci; len nenápadne radia, aby krajina prijala rozhodnutie pre ňu škodlivé

• 6. často platí, že nenávidia ruskú civilizáciu a majú osobný záujem jej a národným hodnotám uškodiť

Toto je dosť čudné, ale tá posledná záležitosť je typická pre agenta CIA, vycvičeného v 60-tych a v 80-tych rokoch. Program cvičenia "agentov vplyvu" vyvinuli ešte v 20-tych rokoch slobodomurár Allen Dulles (neskôr riaditeľ CIA).

Dulles na jednom tajnom stretnutí v prítomnosti viceprezidenta Trumana, ministra financií Morgenthaua a B. Barucha, povedal: "Spojené štáty využijú všetku svoju moc a peniaze na to, aby ľudí šikovne nalákali. Ľudský mozog je schopný zmeniť sa. Vytvoríme ľuďom v hlavách zmätok a nahradíme ich skutočné hodnoty našimi falošnými. V Rusku si nájdeme spojencov. Krok za krokom budeme sledovať pomalú smrť toho najrebelióznejšieho národa, aký kedy existoval.

Kiná, divadlá, literatúra sa bude venovať len najnižším ľudským pudom. Vnútime im kult sexu, násilia, vielomnosti, atď. Vo vláde bude panovať zmätok. Poctivosť a morálka sa vytratí.Krutosť, lži, drogy a alkohol, nedôverčivosť a nepriateľstvo sa stane neoddeliteľnou súčasťou života. Toto bude podkopávať jedno pokolenie za druhým. Mládež sa stane našim nástrojom. Tú musíme skaziť a podvrátiť." Po tomto stretnutí načrtli hlavné body programu pre podkopanie Ruska, ktoré sa neskôr objavovali aj v oficiálnych dokumentoch.

Americká vláda od roku 1945, pod zámienkou boja proti komunizmu, vydávala ročne milióny dolárov. Prvým naverbovancom pre CIA bol A. Jakovlev - počas štúdií na univerzite Columbia v 60-tych rokoch. Neskôr o ňom hovorili ako o dozorcovi nad perestrojkou. Koncom 60-tych rokov o sebe prezradil, že pracoval pre CIA v článku, kde kritizoval ruskú národnú identitu a vyzýval, aby sa jej Rusi zbavili. O niekoľko rokov neskôr bol istý čas veľvyslancom v Kanade, kde naviazal spoluprácu so slobodomurárom Trudeauom (premiér Pierre Trudeau).

V 60 a 70-tych rokoch sa iná skupina agentov vplyvu sústredila okolo sovietskej vlády. Bývalý fyzik A. Sacharov a jeho manželka E. Bonnerová boli počas"studenej vojny" kľúčovými agentami. Tí vyznávali západnú demokraciu a vyzývali k odvráteniu sa od národných historických hodnôt.

Svetová elita mala strach z opätovného oživenia Ruska a jeho rastúceho vplyvu vo svete. V roku 1972 Ilumináti pochopili, že národné zdroje na Západe sa dramaticky zmenšujú a je tu nebezpečenstvo, že budú musieť obmedziť spotrebu. A tak oživili starú doktrínu nového svetového poriadku, čo by mohlo do ich rúk opäť vohnať moc. Jedinou prekážkou bol vtedy Sovietsky zväz, ktorý mal v tom čase kontrolu nad najväčšou časťou svetového prírodného bohatstva. A tak sa rozhodli zmeniť sovietsky systém nátlakom zvonka. Vydelili na to jednu miliardu dolárov ročne, aby to mohli rozbehnúť a aby mohli medzi Rusmi rozhýbať anti-ruské procesy. Do 80-tych rokov mali už americké tajné služby medzi poprednými sovietskymi predstaviteľmi mnoho spolupracovníkov. Zdroj uvádza, že od roku 1985 do roku 1992 Západ investoval vyše 90 miliárd do do "demokratizácie", t.j. destabilizácie, Ruska.

Piata kolóna

Nevieme koľko, aké sumy, svojim agentom vplyvu platili, ale môžeme si to domyslieť na základe toho, že v polovici 80-tych rokov sa vo veľkom zaktivizovali, tentoraz s veľkou podporou Michaila Gorbačova. Výcvik CIA nových naverbovancov sa stal rutinou. Väčšinou sa vynárali z komunistických kruhov a potom voľne konali. Vo svetle perestrojky ich predstavujú ako šampiónov nových ideí. V celom Sovietskom zväze vtedy povznikali početné inštitúcie a organizácie. Napríklad "Inštitút Spojených štátov amerických", "Crible inštitút", "National Democracy Contribution", "Americký kongresový fond", "Inštitút A. Sacharova". Ruskí záujemci mali k dispozícii prednášky, konferencie a výcvik. Mottom bolo: "Sovietske impérium treba zničiť!"

V tom zmysle cvičili a poučovali členov budúceho Jeľcinovho tímu, ako aj známych novinárov. Takto sa zrodila "piata kolóna" zradcov, ktorí boli začiatkom 90-tych rokov súčaťou nových politických strán. Gorbačov vedel o tomto trende a poznal mená slobodomurárskych funkcionárov, ale neurobil nič, aby im zabránil v aktivitách. Navyše ho aj ruské tajné služby na toto niekoľkokrát upozornili. Ale on nikdy nezareagoval. To dokazuje, že v tom čase bol úzko integrovaný do systému spojív so Západom.

Premena sovietskej vládnucej elity

Budúci historici prezradia, akým spôsobom sa z komunistických predstaviteľov a ideológov stali zrazu aktivisti medzinárodného slobodomurárstva. Berúc do úvahy ich pochybné charakterové vlastnosti - nedostatok chrbtovej kosti, chtivosť, patologický kariérizmus, zradnosť - ľahko môžeme vyvodiť, že ich buď podplatili alebo vydierali. Tento mechanizmus integrovali do systému administratívy Komunistickej strany, ktorá pôvodne fungovala ako tajná mocenská štruktúra totálnej kontroly a vplyvu na princípe slobodomurárskeho rádu.

Systém administratívy Komunistickej strany bol čisto nástrojom moci, nezávislej od obyvateľstva, niekedy dokonca stojacej priamo proti nemu. Tá nezávislosť umožňovala hocijakú zmenu v politike štátu a pritom jej činiteľov oslobodzovala od zodpovednosti. Počas 70-tich rokov sovietskej vlády brali do Komunistickej strany osoby z okraja spoločnosti s najhoršími charakteristikami. Išlo o osoby, neschopné žiť podľa normálnych ľudských zákonov a hotové dopúšťať sa hocijakého zla, aby uspokojili osobné záujmy. A počas perestrojky sa tento systém komunistickej administratívy nestratil - naopak; mutoval (takmer s tým istým obsadením) do dvoch navzájom úzko prepojených štruktúr tajnej moci - medzinárodnej slobodomurárskej a mafiánsko-podnikateľskej.

Tieto dve štruktúry aj teraz naplno kontrolujú ruské vedenie.

Správa, že Gorbačov je slobodomurár, sa po prvý raz objavila v nemeckom časopise "Meer Licht" vo februári 1988 a v decembri 1989 v newyorskom týždenníku "New Russian Word". Ten druhý uverejnil fotografiu Gorbačova a Busha, ako robia typické slobodomurárske gestá.

Gorbačovovým sprostredkovateľom so slobodomurárskou svetovou vládou bol George Soroš - finančník a agent izraelských tajných služieb. Ten v roku 1987 založil v Moskve Sorošov fond. V 90-tych rokoch sponzoroval projekt "500 dní", ktorý zruinoval sovietsku ekonomiku. Takisto sponzoroval výchovu nových špecialistov pre "nezávislé médiá". Rozpútal boj proti ruskému národnému hnutiu. A neskôr sme sa dozvedeli, že Sorošov fond bol organizáciou, za ktorou sa skrývala podvratná činnosť CIA v Rusku.

Gorbačov sa v roku 1989 pridal k Trilaterálnej komisii. Stretnutie s hlavnými architektami perestrojky sa uskutočnilo v Moskve. Tými boli David Rockefeller (za Radu zahraničných vzťahov), Henry Kissinger (za B`nai-Brith), Giscard d`Estein a iní. Za ruskú stranu sa zúčastnili Gorbačov, Jakovlev, Ševardnadze (vtedajší sovietsky premiér), Primakov (premiér v rokoch 1997 - 1998) a iní. Výsledky stretnutia neboli hneď očividné, ale ukázali sa koncom toho roka počas Gorbačovovho stretnutia s Bushom na Malte. Mnohí experti sa nazdávajú, že práve tie hlavné rozhodnutia boli pre Sovietsky zväz osudové a viedli ku kataklizme vo Východnej Európe. To bol míľnik vo vzťahoch medzi svetovou elitou a sovietskym vedením, ktoré súhlasilo, že zradí vlastnú krajinu.

Prvou slobodomurárskou štruktúrou v Rusku bola slobodomurárska lóža B`nai-Brith. Gorbačov sa zúčastnil jej slávnostného otvorenia. Tá má vetvy aj v iných ruských mestách. Sorošov fond sa medzitým tiež rozmohol. Soroš sponzoroval mnohé anti-ruské denníky a časopisy. Aj ruské vedy infiltrovali a podkopali ich. V roku 1995 založili ďalšiu Sorošovu organizáciu - "Otvorená spoločnosť". Jej účelom je kultivovať sociálne vedomie v zmysle západného a trénovať ľudí na poli vzdelávania, kultúry a umenia. Do myslí ruského obyvateľstva implantujú ideu, že západná kultúra je nadradená.

Vnucujú tradičné západné hodnoty - kult násilia, neresť, honbu za peniazmi, rozptýlenie. Suma, akú vydelili cez Sorošov fond v úmysle podkopať Rusko, predstavuje vyše 100 miliónov dolárov.

Puč v auguste 1991 pomohol svetovej elite dosiahnuť svoje ciele. Organizácie, poskytujúce rúško zahraničným agentom vplyvu, si v Jelcinovom režime udržiavali svoju štruktúru a stali sa jeho dôležitou súčasťou. Vypracovávali pre nového prezidenta program aktivít a poskytovali mu poradcov. V Spojených štátoch založili legálnu vetev tejto štruktúry pod názvom "Ruský dom".

Na jej čele stál bývalý agent vplyvu E. Lozanský. Ale všetky hlavné rozhodnutia robila CIA a, prirodzene, Ilumináti. Jelcin, istý si svojím víťazstvom, ani neskrýval fakt, že spolupracuje s anti-ruskými organizáciami. Americký prezident (slobodomurár) Bush st. hneď po prevrate povedal: "Jelcinovo víťazstvo je naše víťazstvo." Vtedajší riaditeľ CIA (slobodomurár) R. Gates víťazoslávne mašíroval po Červenom námestí pre televíziu BBC. Je očividné, že Jelcin bol len bábkou CIA. Ale 16. novembra 1991 mu udelili hodnosť dôstojníka Rádu maltézskych rytierov. Absolútne bez hanby sa ukazuje pred kamerami vo svojom kostýme.

Rozmnoženie slobodomurárskych lóží v Rusku

Odvtedy sa slobodomurárskym organizáciám v Rusku náramne darí. Ich členovia sa voľne pohybujú po krajine, poriadajú akcie a zakladajú nové odnože. Nové ruské slobodomurárstvo si osvojilo moderné princípy formovania a rozvoja. Mnohí politici, podnikatelia, slobodní umelci, ktorí sa stali slobodomurármi, sa teraz dožadujú väčších slobôd pre svoje aktivity. Rozširujú hranice tradičných lóží a vytvárajú dynamické organizácie už bez rituálu, nazývané "biele slobodomurárstvo". Majú tie isté ciele, ale reprezentuje ich škála klubov, fondov, výborov a komisií. Niektoré ako rúško používajú aj duchovne orientované organizácie.

Prvou sloobodomurárskou organizáciou bola "Rotary International" (6. júna 1990). Čoskoro nato vznikli odnože v mnohých ruských mestách. Potom sa objavil Medzinárodný ruský klub (1992). Jeho členovia boli v Jelcinovom tíme. Rád orla založili v roku 1993. Tam patria "tí najlepší", ktorí vytvárajú sieť elitných spojív, aby mohli realizovať ekonomické a politické ciele. Členovia tohto rádu majú k dispozícii špeciálne úverové karty, aby mohli hradiť obapolné náklady. Tie karty sú znakom elity.

Týchto svojich ruských bratov pozorne sledujú ich západní šéfovia, ktorých primárnou starosťou je vychovávať nových predstaviteľov v politike a v ekonomike. Na vyhľadávanie verných a schopných používajú nielen svoje kluby, fondy a komisie, ale aj politické strany, hotové slúžiť ich cieľom. Koncom roku 1993 založili dve nové
politické strany.

Prvou je "Ruská možnosť" (v skutočnosti však jedinou jej možnosťou je slobodomurárska svetová elita). Druhú nazvali "Jabloko". Obe sponzorovali šéfovia na Západe."Ruská možnosť" vo voľbách 1996 zlyhala, a tak sa Západ sústredil na "Jabloko". Jej šéf G. Javlinský, ktorý slúžil Gorbačovovi i Jelcinovi, sa teraz uchádza o prezidentskú funkciu. Jeho volebnú kampaň sponzoruje oligarch Gusinský, vice-prezident Rotary klubu v Moskve. Niektoré americké filmové spoločnosti nakrútili dokumentárne filmny o živote tohto politického švindlera.

Agenda, ktorú svetová elita vyhradila pre nových ruských predstaviteľov, ich veľmi zamestnáva. Tí neprestanú, kým Rusko nerozdelia do niekoľkých malých štátov a isté územia nepridelia súsedným krajinám ako Fínsko, Litva a Japonsko. Najväčšiu časť Sibíre si prisvoja Spojené štáty americké. Svetová elita dokonca zvažovala aj možnosť obsadiť Rusko, aby mala kontrolu nad jeho jadrovým arzenálom. V roku 1992 pod patronátom Európskej rady a jej generálnej tajomníčky Catherine Lalumiére usporiadali koloqium pod názvom "Sociálne práva európskych občanov". Išlo o vyložene slobodomurárske podujatie, ktorého cieľom bolo zjednotiť sloobodomurárov Európy.

Zúčastnili sa ho zástupcovia lóží z Francúzska, Talianska, Španielska, Grécka a Turecka. Rusko reprezentoval A. Sobčak (starosta St. Petersburgu), A. Gračev (bývalý Gorbačovov poradca), A. Gelman (šéfredaktor popredného ruského denníka) a V. Kolossov (Jelcinov asistent). O rok nato sa uskutočnila ďalšia konferencia, ktorej výsledkom bolo založenie spoločnej slobodomurárskej organizácie "Veľká Európa". Tá teraz riadi všetky hlavné európske lóže. K plánom Veľkej Európy patrí vytvorenie jedinej európskej vlády, jednotnej energetickej komunity (samotná Európa nemá dostatok prírodných zdrojov a Rusko by jej mohlo dodávať lacné suroviny - a presne to sa deje posledných 18 rokov), liberálnych trhových zón (čo bude značiť dodávky druhotriednych lacných európskych výrobkov - keďže v Rusku neexistuje účinná kontrola kvality).

"Veľká Európa" hotoví pre Rusko v geopolitike veľmi žalostnú rolu tým, že ju stavia proti Ázii. Podpísali vzájomný bezpečnostný pakt (okrem Západnej Európy sú signatármi aj Spojené štáty a Kanada). Západ, využívajúc zemepisnú polohu Ruska, bude ten pakt využívať ako nástroj na zastrašovanie Východu. (Pozn. redaktora: Nezdá sa, že toto by sa dialo. Táto kniha vyšla v roku 1996.) Aby svetová elita mohla realizovať plány "Veľkej Európy", muselo by sa jej podariť dosiahnuť veľký prevrat v ruskej mysli. Takže to v skutočnosti vlastyne značí utópiu. Ale to sa len tak ľahko nepodarí odmietnuť.

Slobodomurárstvo a CIA

Stereotypy slobodomurárskej konšpirácie slúžili ako vzor pre mnohé tajné služby vo svete - predovšetkým CIA a Mossad. Vytváranie siete spojencov a agentov vplyvu, vydieranie, podplácanie, zastrašovanie boli vždy bežnými metódami týchto dvoch inštitúcií so zhodnou povahou, v úsilí o vytvorenie nového svetového poriadku. A. Dulles (riaditeľ CIA) sformuloval princíp aktivít CIA - 10 % normálnych aktivít (zbieranie a odovzdávanie dôvernej informácie) a 90 % podvratných aktivít. Odborníci odhadujú, že z 29,1 miliardy dolárov, určených pre aktivity CIA v roku 1999, okolo 9 miliárd vydali na podvratnú činnosť v Rusku. Časť z tých peňazí použili na financovanie gangov v Čečni a v iných oblastiach Kaukazu a Strednej Ázie.

Aby podkopali ruské národné hnutie, Spojené štáty robia všemožné na posilnenie anti-ruských trendov v bývalých sovietskych republikách. CIA vydáva na tieto účekly ročne jednu miliardu dolárov. Zvláštnu pzoornosť venujú Bielorusku a Ukrajine.

S. Brzezinski povedal: "Je veľmi dôležité, aby Ukrajina verne nasledeovala Západ. V tomto smere sa budeme musieť snažiť o rozvoj vzájomných záujmov medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou. KeAď sa táto cesta zanedbá, Ukrajinu opäť zlákajú do aliancie s Ruskom." Nový svetový poriadok utvárajú v hegemónii Spojených štátov proti Rusku, na úkor Ruska a na odtrhnutých častiach Ruska.