Existuje vedecká astrológia (alebo sa veda chce stať iracionálnou sektou?)
Existuje vedecká astrológia? Alebo je každý výskum v oblasti astrológie a priori nevedecký? Dokázalo sa v astrológii dodnes aspoň niečo vedecky? Alebo sa nedokázalo nič? Žiaden jasne uvažujúci človek, napokon ani sami astrológovia, nebudú zrejme popierať, že v astrologických tradíciách, ktoré sa nám dochovali u rôznych národov, je mnoho rozporuplného, a teda očividne aj mnoho nepravdivého či polopravdivého balastu. Na druhej strane musí byť jasné, že nie všetko v astrológii je nepravdivé. Prastarým poznatkom astrológie napr. bolo, že Slnko súvisí so srdcovocievnym systémom človeka a Mesiac s rozmnožovacou funkciou.* Od čias A. L. Čiževského sa úzka spätosť medzi činnosťou srdca, krvotvorbou, imunitou a zložením krvi a Slnkom potvrdila takým množstvom štatistického materiálu, že o nej nikto nepochybuje. Bola dokázaná jednoznačná korelácia medzi koeficientom úmrtia na infarkt myokardu a maximami cyklov slnečnej aktivity. Konkrétne v dňoch, kedy sa k centru slnka blíži mohutná skupina slnečných škvŕn, stúpa počet infarktov aj na niekoľkonásobok priemeru.
Dnes sa stalo samozrejmosťou, že z hvezdární posielajú správy priamo na kardiologické oddelenia nemocníc a pohybe škvŕn na Slnku; že denne v správach o počasí hlásia stupeň zaťaženia srdcovo-cievneho systému a že sa tým zachraňujú životy. Nikto sa viac nepozastaví nad tým, že tento poznatok bol tritisíc rokov predtým,ako ho objavila veda, súčasťou starej hermetickej tradície. Nikto sa nesťažuje, že by bol "predurčený hviezdami" na smrť; ani žiaden kardiak neodmietne kvôli svojmu "presvedčeniu proti astrológii" liek, ktorý ho môže zachrániť.
Právetak ani fakt, že rozmnožovacie aktivity mnohých živočíšnych druhov korelujús mesačnými fázami, nikto nebude odsudzovať ako "nadprirodzený" len preto,že je niekdajšou súčasťou tradičného hermetizmu a astrológie.
Malo by nám byť preto od začiatku jasné, že naším cieľom nie je kriesiť žiadnu tradičnú vieru v jej starej podobe, ale ani to, aby sme tieto v ich starej podobe vyvracali. Naším spoločným cieľom by malo byť oddeliť zo strusky zlaté zrnká pravdy, ktoré - ako vidno - netvoria prázdnu množinu. Musíme sa oslobodiť od akéhokoľvek lipnutia na starých tradíciách a vierovyznaniach, ale aj od všetkých apriórnych predsudkov voči nim. Veda nám však nebráni pracovať s elementami týchto starých náuk ako s námetmi na pracovné hypotézy, ktoré nebudú a nemôžu byť zavrhnuté skôr, než bude vzatá do úvahy každá evidencia pre a proti, ktorá je k dispozícii. Stredobodom pozornosti skeptikov aj astrológov by mala byť celkom čerstvo a novo položená otázka: aká je súvzťažnosť medzi človekom a vesmírom? Existujú alebo neexistujú okrem už dokázaných vzťahov medzi biosférou Zeme a Slnkom a Mesiacom ešte aj ďalšie vzťahy k týmto a iným nebeským telesám?
 |
| Gauquelinove "zóny plus". Pôsobenie planéty je najintenzívnejšie v tzv. angulárnych (rohových) bodoch: keď vychádza, keď zapadá alebo kulminuje v nadhlavníku (v zenite) alebo na opačnej strane oblohy (v nadire) |
Michel Gauquelin a jeho štatistika
Prispieť k odpovedi na túto otázku sa podujal francúzsky psychológ Michel Gauquelin a vykonal systematický výskum s cieľom demystifikovať astrológiu a vniesť svetlo do problému, či majú planéty vplyv na človeka. Niektoré vzťahy medzi profesnými skupinami a znameniami zverokruhu, o ktorých sa predbežne myslelo, že by mohli platiť, sa podarilo vyvrátiť. Inak to bolo v prípade planét: Gauquelinova práca "vychádzala so štatistického spracovania 16 000 časových údajov o narodení významných európskych osobností a priniesla nasledujúce výsledky:
- Z 3647 lekárov sa ich 724 namiesto 626 (vypočítaný štatistický priemer) narodilo presne pri východe Marsu alebo jeho kulminácii. Je pravdepodobnosť 1 ku 500 000, že tento rozdiel je náhodný.
- Z 2088 športových šampiónov má marsovskú dominantu 452 prípadov miesto 358 (teoretický priemer), čo znamená náhodnú pravdepodobnosť jednej ku piatim miliónom.
- Z 3438 známych vojenských činiteľov ich má 703 namiesto 572 jupiterskú dominantu a 680 miesto 590 marsovskú dominantu. V oboch prípadoch je náhodná pravdepodobnosť výsledku menšia ako jeden k miliónu.
Michel Gauquelin použil tiež údaje o časoch narodenia "kontrolnej skupiny" osôb, náhodne vybraných podľa volebnej listiny: v ich prípadoch tieto planéty nehrali žiadnu zvláštnu úlohu.
Bádateľ, zmätený týmito výsledkami, sa rozhodol zopakovať tento úkon s inými údajmi o narodeniach. Zhromaždil novú skupinu 508 významných lekárov... a dospel k rovnakým výsledkom.
To bolo v roku 1950. Michel Gauquelin s manželkou následne prebádali niekoľko krajín, kde zhromažďovali dodatočné údaje o narodeniach. Výsledky boli stále rovnaké." 2
 |
 |
 |
| Postavenie Marsu u vojakov | Postavenie Marsu u špičkových športovcov | Postavenie Jupitera u politikov (vedúcich štátnych predstaviteľov, ministrov, poslancov) |
 |
 |
 |
| Postavenie Jupitera u hereckých hviezd | Postavenie Saturna u vedcov | Denná distribúcia pozície planéty Saturn v čase narodenia 5 100 umelcov (a) a 3 647 vedcov (b) má komplementárny charakter (podľa Gauquelina, 1960). |
Gauquelinove objavy boli o to zaujímavejšie, že sa veľmi blížili tomu, čo bolo v astrológii známe od čias starého Grécka, Babylonu, Egypta, Indie a peruánskych Inkov: o Jupiterovi sa napr. tvrdilo, že zaujíma dominantné postavenie v horoskopoch spoločensky vysoko postavených ľudí; a z Gauquelinovej štatistiky vyšlo, že je to skutočne tak u vedúcich štátnych predstaviteľov, ministrov, poslancov. O Saturne sa vždy hovorilo, že dominuje v horoskopoch učencov, mníchov a ľudí, ktorí sa osamote oddávajú hlbokým štúdiám - a Gauquelinova štatistika ukázala, že dominuje v horoskopoch vedcov. Podobne Mars sa dáva odjakživa do súvislosti s telesnou silou a zdatnosťou - a ukázalo sa, že je najfrekventovanejší v horoskopoch vojakov a športovcov. V súvislosti s Merkúrom, Slnkom a zasaturnskými planétami Gauquelin k ničomu nedospel.
Skeptická časť vedeckej komunity však Gauquelinove výsledky prijala s rozmrzelosťou, až nepriateľstvom. Až do čias Gauquelina spoločenstvo vedcov nebolo konfrontované s problémom svedomia; všetky dovtedajšie tvrdenia v astrológii mohli blamovať ako nedostatočne vedecké a prehlasovať, že niet žiadnej vedeckej evidencie, ktorá by svedčila o súvzťažnosti človeka a planét slnečnej sústavy. Psychologicky Gauquelina exkomunikovali zo svojho stredu medzi nekritických sympatizantov a obhajcov astrológie. Skeptik, ktorý dospieva k pozitívnym výsledkom o astrológii, nie je dobrý skeptik. Hoci Gauquelina osobne to veľmi mrzelo, pretože sa sám považoval zo prísneho skeptika, ktorý volal po ďalšom preverovaní, a za výsledky svojej štatistiky nemohol.
Belgická komisia pre vedecký výskum paranormálnych tvrdení
Gauquelin publikoval svoje pozorovania po prvý raz v roku 1955. V tom istom roku kontaktoval aj belgickú Komisiu pre vedecký výskum paranormálnych tvrdení (Comité pour l´Investigation scientifique des Phénoménes réputés paranormaux, skrátene Comité Para), aby nezávisle overila jeho prácu. Táto komisia, utvorená v roku 1949, hlasito proklamovala, že je osobitne kompetentná pre takúto prácu. Napriek týmto proklamáciám sa belgický "racionalistický" výbor 13 rokov zdráhal zaujať ku Gauquelinovej práci akékoľvek stanovisko, ani zopakovať niektorý z jeho experimentov. Trinásť rokov zápasil Gauquelin so stenou mlčania a odmietaním akýchkoľvek kontrolných experimentov, kým sa mu podarilo primäť komisiu aspoň k prehláseniu, že jeho práca má vedecký charakter, tzn. že je opakovateľná a falzifikovateľná v Popperovom zmysle; čiže je možné ju v každom prípade buď dokázať alebo vyvrátiť experimentom.
 |
| Marsov efekt a športoví šampióni. Porovnanie výskytu Marsu v dvanástich sektoroch oblohy pozorovaný Gauquelinom (vonkajšia krivka, reprezentujúca 1553 športovcov) a belgickou Comité Para (vnútorná krivka, 535 iných športovcov). Krivka ukazuje, že najväčší počet úspešných športovcov sa narodilo pri východe alebo hornej kulminácii Marsu. Čiarkované kružnice reprezentujú možný priemerný náhodný výskyt. |
Prečo potom komisia Gauquelinove práce za taký dlhý čas nepotvrdila ani nevyvrátila; ak boli falzifikovateľné, prečo ich nefalzifikovala hneď? Gauquelin musel čakať až do roku 1968, kým komisia rozhodla zopakovať jeden z jeho experimentov - ten s Marsom a športovými šampiónmi. Comité Para zhromaždila dáta narodenia ďalších 535-tich úspešných športovcov, iných ako boli tí, ktorých použil Gauquelin. Výsledok pokusu dokonale kopíroval a potvrdzoval Gauquelinovu prácu! Distribúcia polôh Marsu v horoskopoch športovcov prvej aj druhej skupiny bola rovnaká.
Jediné, čo zostávalo, bolo, aby komisia výsledok svojho pokusu zverejnila. Comité Para však držala svoj výsledok ďalších 8 rokov pred verejnosťou utajený v zásuvkách! Až v roku 1976, pod veľkým tlakom, konečne uverejnili správu. Čo táto tak dlho odďaľovaná správa obsahovala bolo, že výsledok ich vlastného pokusu sa síce "zdá" opakovať Gauquelinov výsledok, predsa však Gauqelinova metóda je mylná a Marsov efekt neexistuje. Prečo toľko čakali s oznámením takej dobrej správy svojim kolegom?
Pretože belgická Comité Para síce tvrdila, že v pokusoch je chyba (vrátane ich vlastného), nevedela však uviesť, o akú chybu konkrétne ide! Comité Para usudzovala spätne - z nemožnosti interakcie medzi človekom a planétami - na to, že v pokusoch musí byť niekde skrytá chyba - ale nevedela prísť na to, aká!
Odkedy sa belgická Comité Para konečne vyjadrila, a reagovala takto iracionálne, začali otvorené nepriateľstvá. Komunita vedcov sa rozdelila na dva tábory. Gauquelin hľadal podporu u vedeckej obce; ale aj belgickí "racionalisti" mali svojich spojencov. Popredný psychológ z Londýnskej univerzity, Hans Eysenck, sa vyjadril na Gauquelinovu podporu: "Myslím, že možno povedať, čo sa týka objektivity pozorovania, štatistickej signifikantnosti, verifikácie hypotézy a replikovateľnosti, existuje v rámci psychológie len veľmi málo súborov dát, ktoré by mohli súťažiť s presnosťou týchto pozorovaní." 3 Gauquelinove výsledky vyvolali aj "historický" výrok Jeana Rostanda: "Ak sa štatistika púšťa do dokazovania astrológie, tak potom už štatistike neverím!"
| Až smrťou dogmy začína sa veda. Galileo Galilei |
Americký Výbor pre vedecké skúmanie paranormálnych tvrdení
Konflikt sa šíril a dospel do Spojených štátov. Tu bol v roku 1975 práve čerstvo publikovaný známy anti-astrologický manifest. Zostavilo ho a podpísalo za zatvorenými dverami 193 "vedúcich vedcov", medzi nimi 19-ti nositelia Nobelovej ceny: "Tí, čo si želajú veriť v astrológiu, by si mali uvedomiť, že neexistuje žiaden vedecký základ pre jej tvrdenia... Je to jednoducho chyba predstavovať si, že sily vychádzajúce z planét v okamihu narodenia môžu akýmkoľvek spôsobom stvárňovať našu budúcnosť... Niet žiadnej verifikovanej základne pre astrológiu a vskutku, existuje silná vedecká evidencia dokazujúca opak." 4
Títo vedci celkom ignorovali, že Gauquelin mal v tom čase za sebou už 20 rokov publikačnej práce. Astronóm Bart J. Bok, z ktorého iniciatívy bol manifest spísaný, "odargumentoval" Gauquelinov výsledok slovami: "Je nemysliteľné, aby Mars a Mesiac vytvárali nejaké mysteriózne vlny alebo vibrácie, ktoré by pôsobili na našu osobnosť naprosto rozdielnymi spôsobmi."4
Lawrence Jerome naviac k manifestu pripojil článok, ktorý prezentoval Gauquelinove výsledky ako dokonalý príklad štatistického omylu. Aj americkí "kritickí racionalisti" sa bránili podobným kurióznym spôsobom, ako francúzski. Priznávali, že štatistika zopakovala Marsov efekt, konštatovali však, že je to bezvýznamné. Tvrdili, že metóda obsahuje chybu, neboli však schopní povedať akú; nevedeli ju nájsť.
Gauquelin si vymohol právo odpovedať Jeromovi a ukázal, že Jerome sa nevyzná v tom, o čom hovorí. Paul Kurtz, vydavateľ časopisu The Humanist, začal dostávať protestné listy upozorňujúce na Jeromovu nekompetenciu. Nenaštrbilo to však jeho presvedčenie, že Gauquelin sa mýli. Konzultoval Marvina Zelena, profesora bioštatistiky na Harvarde. Zelen navrhol kontrolný test, o ktorom všetci súdili - najmä novozaložený americký Výbor pre vedecké skúmanie paranormálnych tvrdení (Committee for Scientific Investigation of Claims of the Paranormal, CSICOP) - že bude rozhodujúci. Spor teda pokračoval "Zelenovým testom" pod prísnym dohľadom Kurtza, Zelena a astronóma Abella.
 |
| Početnosť vzniku zosuvov pôdy v porovnaní so súbežnými pozíciami planéty Saturn v 10° úsekoch (dekanoch) a v 120° úsekoch ekliptiky. Spracovaých 1177 datovaných prípadov z Európy za obdobie 1800 až 1969. K najväčšiemu nárastu počtu prípadov dochádza opakovane v čase, keď sa Saturn pohybuje v znamení Kozorožca a Vodnára, kde vládne. |
"Výsledky Zelenovho testu boli naprosto jasné. Štatistiky Gauquelinovcov boli správne. Ich majstri športu zodpovedali Marsovmu efektu a cez 16 000 kontrolných vzoriek nezodpovedalo - presne ukazovali umiestnenie Marsu, ako to hovorili Gauquelinovci." 5 Výsledok bol publikovaný v The Humanist v roku 1977. 6
V tábore CSICOP zavládol zmätok. Kurtz, Zelen a Abell začali hľadať všetky možné dôvody, prečo sa im výsledok testu nepáči. Začali osekávať údaje o majstroch športu a okliešťovať vstupnú množinu dát očividne neprípustným spôsobom. V snahe zachovať si tvár publikovali článok, v ktorom popreli výsledky svojho vlastného testu ako bezvýznamné a spochybnili Gauquelinovu intelektuálnu integritu. Kvôli tomuto článku potom boli konfrontovaní už nielen pozorovateľmi, ktorí sa polemiky účastnili zvonka, ale aj silnejúcimi protestnými hlasmi z vlastných radov. Stačí, ak ďalej odcitujeme reakcie skeptikov zo samotných radov CSICOP:
"Prvý, kto vybočil z radu, bol bývalý člen CSICOP Dennis Rawlins, ktorý sa na Marsov efekt díval veľmi skepticky, ale predsa mal pocit, že výskum Kurtza, Zelena a Abella sa vykonával nesprávne. Boli spravené jednoduché chyby, napriek tomu, že sa Rawlins snažil na ne poukázať. Jeho pokusy o rozšírenie svojich komentárov o problémoch výskumu CSICOP sústavne potlačoval, nedovolil mu hovoriť na zhromaždeniach a znemožnil mu prístup k jeho vlastnému časopisu, ale pritom sústavne uverejňoval mätúce správy o výsledkoch a záveroch výskumu. Hoci Rawlins niekoľkokrát varoval Kurtza, Zelena a Abella, že v ich výskume sú chyby, bol ignorovaný - a nakoniec umlčaný. Bol vyškrtnutý z radov CSICOP...
Keď ostatní členovia CSICOP počuli o tom, ako sa s Rawlinsom zaobchádza, začali niektorí z nich zisťovať, za čo bol vlastne kritizovaný. Keď to urobili, prišli na to, že im je zakázané publikovať v časopisoch CSICOP to, čo zistili. Jedným z tých, ktorí boli takto vylúčení, bol profesor psychológie Richard Kamman, ktorý bol spoluautorom kritických článkov o parapsychológii. Kammanova posledná správa o tom, ako s ním zaobchádzali Kurtz, Zelen a Abell a CSICOP, je udivujúca. Ak si chce čitateľ prečítať len jednu knihu zo všetkých, ktoré sú uvedené v bibliografii, nech si prečíta Kammanovu knihu.
Kamman preskúmal celú aféru od začiatku do konca. Urobil záver, že Kurtz, Zelen a Abell "ponúkli verejnosti súbor falošných štatistických argumentov proti Marsovmu efektu, napriek štvorročnej silnejúcej kritike ich nelogičnosti... Výrazným rysom všetkých týchto klamných záverov bol nielen ich odklon od kotiev logiky, ale aj ich nezničiteľnosť počas štyroch rokov kompetentného štatistického bombardovania, ktoré proti nim viedli Michel Gauquelin, Elisabet Scottová, Dennis Rawlins a Ray Hyman...
Kamman tiež zaznamenal spôsob, akým bol on, rovnako ako Rawlins a každý, kto kritizoval CSICOP zvnútra, uvedený na posmech, ako potlačovali jeho kritiku, znemožňovali mu publikovať a ako ho izolovali." 5
| Je to smutná epocha, keď je ľahšie rozbiť atóm ako predsudok. Albert Einstein |
Ani Kurtz, Zelen a Abell však nemohli trvať na svojom donekonečna. Sedem rokov po Zelenovom experimente, pod tlakom stále väčšieho počtu nezávislých vedcov, konečne publikovali v roku 1983 v Sceptical Enquirer článok, v ktorom priznali svoje chyby, aj to len zdráhavo a bez ospravedlnenia Gauquelinovcom a ostatným za bezdôvodné obviňovanie a vylučovanie z CSICOP.
"CSICOP proste nie je vedecká organizácia. Prevaha kaukliarov a ľudí z médií vo vedúcich zložkách naznačuje, že je to propagandistické hnutie zamerané na "vyháňanie duchov" a vymycovanie "iracionálnej" viery. Bohužiaľ, vďaka schopnosti manipulovať s médiami a sympatizujúcemu postoju mnohých akademikov, ktorí nejasne cítia, že "vyháňanie duchov" je dobrý nápad, hoci naprosto nepoznajú fakty, majú členovia CSICOP neblahý vplyv na parapsychológiu a až donedávna sa im darilo zdržovať jej rozvoj", uzavierajú Eysenck a Sargent. 5
Po tridsiatich rokoch skončila "Kontraverzia okolo Marsovho efektu" v prospech Michela Gauquelina; a zapísala sa do dejín vedy ako model pre historikov vedy študujúcich iracionálne reagovanie vedeckej komunity, keď je konfrontovaná s paranormálnou evidenciou, ktorú nemôže zničiť. 7
História nie raz potvrdila, že veda zaobchádza so skutočnými novinkami veľmi zle. Jeden z Pasteurových vášnivých odporcov sa odmietol pozrieť do mikroskopu, ale prehlásil, že je ochotný zjesť baktérie sneti slezinovej namazané na chlebe s maslom, aby dokázal, že mikróby neexistujú. Zmes hnevu, nenávisti a hanlivej kritiky vyvolali priekopníci očkovania, teórie o pohybe kontinentov... Thomas Kuhn, vo svojej knihe "Štruktúra vedeckých revolúcií" konštatuje, že vedecké revolúcie sú v podstate násilnými udalosťami: čo nás učili v škole, že vedci sú pripravení akceptovať faktickú evidenciu a podľa nej revidovať svoju teóriu, je len mýtus. V skutočnosti sa často budú zubami a nechtami brániť proti každému prvku, ktorý by ich teóriu mohol narušiť. Budú používať svoju myšlienkovú paradigmu ako apriórny argument proti všetkému, čo sa do nej nehodí - konštatuje Kuhn, a cituje pragmatické pozorovanie nositeľa Nobelovej ceny Maxa Plancka:
"Veľké vedecké teórie obyčajne nedobyjú svet tak, že sú prijaté svojimi oponentmi, ktorí by sa postupne presvedčili o ich pravdivosti, a prijali by ich. Bývalo veľmi vzácne nájsť Šavla, ktorý sa zmenil na Pavla. Čo sa deje, je to, že oponenti novej myšlienky postupne vymrú a nasledujúca generácia už vyrastie pod jej vplyvom." 8
Slovenská "Spoločnosť pre podporovanie kritického myslenia"
Do združenia skeptických organizácií vo svete, ako sú CSICOP a Comité Para bola pred troma rokmi prijatá aj slovenská Spoločnosť pre podporovanie kritického myslenia (SPPKM). V úvodnom čísle svojho časopisu Tvrdenia a fakty sa SPPKM osobitne odvoláva na CSICOP ako svoju sesterskú organizáciu a vyzdvihuje jej oficiálny publikačný orgán, časopis Skeptical Enquirer ako "veľmi zaujímavý a úspešný". 10 V Čechách je partnerom SPPKM Český klub skeptikov SISIFOS.
Na jeseň 1995 som bol hosťom televíznej besedy vo VTV o astrológii, kde mojimi oponentmi boli predseda spoločnosti Prof. MUDr. Vladislav Zikmund, DrSc. a jej sekretár RNDr. Igor Kapišinský, CSc. Na prvú otázku o definícii astrológie som odpovedal, že ide o hľadanie súvzťažností medzi dianím na nebi a dianím na zemi. Na to Dr. Kapišinský reagoval (nijak neodôvodneným) prehlásením, že žiadne takéto súvzťažnosti neexistujú a ani existovať nemôžu. Ako najjednoduchší dokázaný prípad som uviedol Gauquelinov Marsov efekt. Moje tvrdenie bolo prof. Zikmundom pred divákmi okamžite neutralizované protitvrdením, že Gauquelinov Marsov efekt, ani nič podobné sa nikdy nedokázalo. Grafy, ktoré som predložil, vraj vyšli len Gauquelinovi samotnému; žiadni ďalší vedci však jeho pokus vraj nepotvrdili.
Viac ako jedno desaťročie po tom, čo celosvetová diskusia bola už ukončená v prospech Gauquelina! Predstavitelia SPPKM nie len že sú naprosto neinformovaní, ale očividne nečítajú ani oficiálny časopis svojej vlastnej organizácie, Skeptical Enquirer, kde bolo o tomto spore informované v dlhoročnom rade článkov. Prof. Zikmund a Dr. Kapišinský v každom prípade klamali; buď priamo, alebo vtedy, keď prehlásili pred verejnosťou, že sú zvlášť informovaní a kompetentní o tejto veci súdiť. Ťažko uveriť, že nevedia o najväčšom spore medzi skeptikmi a astrológmi v dejinách, ktorý sa ťahal 30 rokov; lebo potom zrejme nevedia o dianí v tejto oblasti vôbec nič.
Nasledovali z mojej strany pokusy o nadviazanie vecného dialógu osobne a prostredníctvom listu. Nenavrhoval som SPPKM, aby akceptovali astrológiu, naopak: môj návrh znel, že by sa mohli stať vynikajúcimi kritikmi a oponentmi astrológie, ktorú by donucovali k neustálemu zdokonaľovaniu, očisťovaniu a stále väčšej exaktnosti, a splnili by tak nanajvýš dôležitú a potrebnú úlohu. Na ten účel je však nevyhnutne potrebné, aby astrológiu čo najlepšie poznali, inak je nemožné kritizovať ju vecne. Kvôli tomu som bol ochotný spolupracovať v tom, že by som vysvetlil aspoň najzákladnejšie pojmy a omyly o tom, čím astrológia nie je a nemôže byť. Desať otázok, ktoré zostavil Doc. Dr. Záviš Bochníček, CSc. ako výzvu astrológii, totiž vyplývali z veľkej časti z úplnej neznalosti kritizovaného predmetu. V Sophii 5 a 6, 1995 bolo na všetky tieto otázky jasne odpovedané. 11 Články mi však boli vrátené neprečítané s tým, že skeptici sa nepotrebujú informovať o tom, čo idú kritizovať, lebo vedia, že je to aj tak všetko fantastika. Na vecné návrhy a pripomienky reagoval Dr. Kapišinský v liste len tým, že ma "ľutuje ako aj všetkých, čo sa astrológiou zaoberajú".
Odvtedy členovia SPPKM pokračujú v boji proti astrológii rovnakým spôsobom: ničím neodôvodnenými subjektívnymi tvrdeniami, že "to jednoducho nemôže byť pravda" a podsúvaním vlastných absurdných tvrdení partnerovi v dialógu, ktoré si sami sformulujú a vzápätí víťazoslávne vyvrátia ako neplatné.
Jedným z veľkých pseudo-argumentov proti astrológii napr. je, že znamenia nemôžu pôsobiť, pretože súhvezdia sa vplyvom precesie posúvajú každých 2000 rokov na iné miesto oblohy. V roku 1995 dostal Dr. Kapišinský do ruky môj článok "Čo je zverokruh: O rozdiele medzi súhvezdiami a znameniami", ktorý som zvlášť kvôli vysvetleniu tejto veci napísal: Súhvezdia a znamenia sú dva celkom odlišné, samostatné pojmy. Astrológia pracuje so znameniami. Súhvezdia sú len pomyselné spojnice medzi hviezdami; ako nejaké kompaktné, trvalé fyzikálne objekty vlastne neexistujú. Ide len o hviezdy, ktoré sa náhodou do určitého sektoru oblohy, zblízka či zďaleka, momentálne pri svojom pohybe premietajú. Pred tisícročiami tieto súhvezdia neexistovali; a o mnoho tisíc rokov budú opäť tvoriť iné obrazce. Keby sme sa na oblohu pozreli z iného kúta galaxie, videli by sme iné "súhvezdia". Znamenia sú však princípy, ktoré tu boli od začiatku a podľa ktorých bol stvorený svet; a od súhvezdí vôbec nezávisia.
 |
| Distribúcia pozícií Slnka v znameniach zverokruhu u českých kráľov. Pozoruhodná je najmä anomália Slnka v znamení Leva, ktoré je jeho domicilom a vzhľadom na vzťah historických Čiech ku znameniu Leva v zodiakálnej geografii a k heraldickej figúre leva v znaku Českého štátu (podľa M. Špůrka, 1997). |
Dr. Kapišinský - samozrejme - môj článok nečítal. V septembri 1998 v rádiu Twist stále ešte vyvracia astrológiu tvrdením, že žiadne znamenia nemôžu pôsobiť, pretože súhvezdia sa posúvajú. Na moje vecné upozornenie, že znamenia a súhvezdia nie sú to isté, a že je potrebné si vyjasniť základné pojmy, reaguje len tým, že "on si vyprosí, že by nejakým základným pojmom nerozumel" - a ďalej trvá na ignorantskom tvrdení, že znamenia a súhvezdia sú to isté. V akom zmysle používa pojmy v dialógu jeho partner, ho vôbec nezaujíma. Vnúti mu svoje vlastné tvrdenia, aby ich pred ním (a pred poslucháčmi) mohol vzápätí vyvrátiť ako nezmyselné.
Presne tým istým spôsobom sa postupuje, keď sa najprv prehlási, že planéty nemôžu pôsobiť inak, než prostredníctvom gravitačného alebo elektromagnetického poľa - a vzápätí sa ukáže, že prostredníctvom nich pôsobiť nemôžu, lebo intenzita ich pôsobenia by potom musela klesať so štvorcom vzdialenosti. Keď sa nachádzame na pôde, kde skúmame, či okrem známych štyroch fyzikálnych interakcií existujú vo vesmíre aj ďalšie, nemôžeme apriórne vychádzať z tvrdenia, že okrem známych štyroch interakcií vo vesmíre ďalšie neexistujú. Pôsobenie planét by vraj muselo klesať so štvorcom vzdialenosti "nech je povaha tohto pôsobenia akákoľvek", prehlasuje Doc. Bochníček v časopise Rodina. Pravidlá, podľa ktorých sa astrológia riadi sú "primitívne a naivné" lebo "odporujú všetkým prírodným zákonom". Ako keby Bochníček všetky prírodné zákony poznal, a s bohorovnou istotou mohol prehlásiť, že neexistujú žiadne ďalšie okrem tých, ktoré pozná on! Ako keby sa faktická evidencia mala prispôsobovať teórii - a nie teóriu bolo treba opraviť podľa faktov! To je logika vedca?
Český "kritický racionalista" Prof. RNDr. Vladimír Vanýsek, DrSc. z Astronomického ústavu UK v Prahe aspoň "netvrdí, že hranice poznania jednotlivých prírodných vied pozná",13 predsa je však rovnako neinformovaný ako slovenskí skeptici, keď v roku 1995 píše, že Gauquelinov výsledok "nie je presvedčivý". Vraj "môže byť skreslený nedokonale odfiltrovaním efektom prirodzenej dennej variácie pôrodov". 13 Prof. Vanýsek očividne nič nevie o tom, že táto triviálna námietka napadla už samotného Gauquelina ako prvého a odfiltroval ju kontrolnými skupinami ešte pred rokom 1955!
"Skeptici to vedeli od začiatku"
Podobnú "nechápavosť" skeptikov ako vo vzťahu k astrológii zaznamenali rovnakým spôsobom aj v parapsychológii. Jordan S. Gruber v článku "Skeptici to vedeli od začiatku" recenzuje najnovšiu knihu Deana Radina "Vedomý vesmír: Vedecká pravda o psychických fenoménoch". 15 Radin opisuje, ako sa prijatie novej vedeckej myšlienky odohráva v štyroch stupňoch:
1) Skeptici "bezpečne prehlasujú, že myšlienka je nemožná, pretože porušuje zákony prírody";
2) Skeptici zdráhavo "pripúšťajú, že myšlienka je možná, nie je však veľmi zaujímavá a jej efekt je nesmierne slabý";
3) Hlavný prúd si uvedomí dôležitosť myšlienky a to, že "jej efekt je oveľa prenikavejší, ako si dovtedy predstavovali";
4) Tí, čo boli pôvodne skeptickí, teraz "prehlasujú, že si to mysleli od začiatku".14
Dne 27. októbra 1998 v Aréne rádia Twist Prof. Zikmund priznal, že Gauquelinov Marsov efekt je dokázaným vedeckým faktom, všeobecne akceptovaným svetovou vedeckou obcou. To by súhlasilo s Radinovým pozorovaním, že teraz sa celkovo nachádzame v bode 2) alebo tesne na jeho prahu. Prof. Zikmund to však predložil s takou samozrejmosťou, že Marsov efekt je všeobecne uznávaný, ako keby ešte pri našom poslednom verejnom stretnutí nebol prehlásil kvôli tomu istému Sophiu za neseriózny časopis a jej šéfredaktora za hlásateľa fantastiky. Takže som mal na chvíľu pocit, že sme už v bode 4). Vzápätí však dodal, že Marsov efekt má minimálny význam, a že okrem neho sa celkom nič nedokázalo. Hanebnú históriu okolo CSICOP celkom poprel.
Vymenoval som rad experimentov z astropsychológie, astrobiológie a astrochémie:
- Ďalší Gauquelinov experiment s astrologickou "dedičnosťou", porovnaním 15 000 horoskopov rodičov a detí; s pravdepodobnosťou náhody 1:500 000.2
- Experiment C. G. Junga, ktorý porovnal niekoľko stoviek horoskopov manželských párov. 16
- Korelácie Edwardsa, Schultza a Spiessa medzi rytmami v rastlinnej ríši a obežnou dobou planét.17
- Pokusy Koliskovej so zmenami konzistencie koloidných roztokov solí kovov pri konjunkciách príslušných planét. 18
Namiesto vecnej odpovede, že závery uvedených autorov sú mylné z toho a toho dôvodu, alebo čestnej odpovede napr. "neviem o týchto experimentoch nič, ale chcel by som o nich vedieť viac" - sme boli zase tam, kde vždy: Prof. Zikmund začal odvíjať svoje dôvody odtiaľ, že ak títo vedci dospeli k pozitívnym výsledkom o astrológii, museli sa zrejme niekde zmýliť. Začal vysvetľovať, že štatistika sa musí robiť poriadne, vedecky, pomocou dvojitých kontrolných skupín, o falzifikácii podľa Poppera atď. Ako keby sme boli práve vtedy obaja spadli z hrušky, ako keby celá minulosť, ktorá je za nami, sa nebola odohrala. Člen organizácie, ktorej sme 30 rokov museli tak pracne vysvetľovať, čo je to korektná štatistika, to v rozhlase začína vysvetľovať nám!
Prof. Zikmund opäť zopakoval svoj príklad spred troch rokov: "V znamení Býka by sa mali rodiť samí dobrí ľudia, so zmyslom pre rodinu atď. Lenže v Býkovi sa narodil aj Hitler!" Vraj čítal niekde také tvrdenie a preto ho vyvracia. Prečo neoponuje v dialógu svojmu partnerovi - ale stále len niekomu tretiemu, kto v dialógu nie je prítomný? Už v roku 1995 z oboch strán odznelo, že takýto predpoklad, že by sa v niektorom znamení mali rodiť len dobrí ľudia, je teoreticky aj fakticky nezmyselný. To, ako použije človek svoje nebeské dary, talenty, schopnosti - či na dobré alebo na zlé - závisí len a len od neho. Každý sa môže mýliť, alebo nepochopiť niečo na prvý raz. Ale ak niekto trvale nereaguje na obsah toho, čo hovorí jeho partner, ale monologicky oponuje stále akoby niekomu tretiemu, kto tam nie je, znamená to, že sa chce mýliť ďalej.
SPPKM sa musí naučiť pristupovať k veciam diferencovane; rozmyslieť si, či jej cieľom je poznanie pravdy, alebo si vytýčila za cieľ len všeobecné a neadresné zatracovanie a vyslovovanie nedôvery; či bude len naháňať podomové kartárky a liečiteľov alebo sa chce stať aj kvalifikovaným oponentom a partnerom pre seriózny výskum.
| Skepticizmus neznamená len duchovnú pochybovačnosť, ale nedostatok mravného presvedčenia, neúprimnosťa ochromenie ducha. Carlyle |
V čom je problém
Radin zhrnul aj doterajšie výsledky celosvetovej diskusie so skeptikmi nad tisíckami experimentálnych štúdií v parapsychológii. Viac ako sto rokov udávali skeptici neustále nové dôvody, prečo sa im výsledky experimentov nepozdávajú. Experimentátori neustále tieto pripomienky zohľadňovali a pokusy zdokonaľovali. Teraz sa už argumenty a fantázia skeptikov celkom vyčerpali. O experimentoch s mikropsychokinézou, pri ktorých sa subjekt snaží "vôľou" ovplyvniť náhodný generátor počítača Radin hovorí: "Komplexná meta-analýza spracúvajúca 832 štúdií (597 experimentálnych a 235 kontrolných) ukázala celkovú výchylku oproti náhode vyše trilión k jednej... Informovaní skeptici dnes súhlasia, že náhoda nie je viac prijateľným vysvetlením výsledkov získaných experimentmi". 15 Zdá sa, že naši skeptici k tým informovaným opäť nepatria: "Jasnovidci nevideli nič, pretože nemohli a ani nebudú môcť nič vidieť!" - volá Dr. Kapišinský rozhorčene v časopise Rodina.
Problémom SPPKM je už to, že nevzniklo z opravdivej túžby po poznaní, s cieľom toto poznanie rozšíriť, ale len s úmyslom "vyháňať duchov". Niekto s takou negatívnou motiváciou nikdy nevynaloží dostatočne veľké úsilie, nenájde v sebe vôľu, aby prenikol hlboko do jadra problému. Skeptici sa s oblasťou svojej kritiky nikdy poriadne ani neoboznámia, pretože ňou v podstate pohŕdajú, nemajú k nej žiadnu úctu a lásku. Obmedzia sa len na všeobecné a málo vecné spochybňovanie cudzích výsledkov, ale zdá sa, že nehodlajú prispieť k spresneniu hraníc ľudského poznania nejakým vlastným, pozitívnym experimentom.
Ani keby sa v budúcnosti už štatisticky naozaj nič nedokázalo, nevysvetľuje to iracionálne správanie sa skeptikov vo vzťahu k paranormálnym javom. Je nemožné predpokladať, že ľudia, ktorí inak vedú vedecké tímy, nemajú dosť základnej rozumovej inteligencie na to, aby videli, aké školácke logické chyby robia. Musíme preto predpokladať, že odkladajú zdravý rozum, akonáhle prídu do styku s niečím "paranormálnym" - a že sú zaujatí z nejakých osobných dôvodov.
 |
| Periodicita zosuvov pôdy v porovnaní s cyklom obežnej dráhy planéty Saturn. A - ročný súhrn zosuvov v Európe za obdobie 1878 až 1988; B - predpokladaný priebeh krivky početnosti podľa dlhodobej prognózy z roku 1972 (Špůrek, 1974); C - cyklus planéty Saturn vyjadrený funkciou sínus jeho heliocentrickej ekliptikálnej dĺžky. |
V Sophii 5, 1995 boli vysvetlené hlavné príčiny, prečo nie je štatistická evidencia v astrológii taká výrazná, rozsiahla a úplná, aby bola jednoznačne presvedčivá. Fyzické objekty nebeských telies totiž skutočne nepôsobia na fyzické objekty a udalosti na Zemi. Sú to duchovné inteligencie, ktoré sú tvorcami planét, ktoré pôsobia na duševnú podstatu človeka. Bezprostredná príčinná súvislosť medzi Marsom a športovými výkonmi neexistuje. Preto nebude nikdy celkom čistá a výrazná. Existuje súvislosť medzi duchovnou sférou, v ktorej má planéta Mars svoj pôvod (dynameis, 5. anjelský chór) a určitými psychickými procesmi. Gauquelinov Marsov efekt je teda iba druhotný; je bočným výsledkom korelácie medzi rytmom Marsu a určitým duševným procesom, ktorý väčšina športovcov zrejme využíva.
V takom prípade však musíme zo štatistickej vzorky o Marse odfiltrovať napr. šampiónov v lukostreľbe, ktorej základom sú úplne iné procesy (presnosť, sústredenie), než povedzme u maratónskych bežcov (vytrvalosť). Gauquelin toto v neskoršom období vytušil, a preformuloval svoje testovacie hypotézy z "Mars - šampióni" na "Mars - energickosť" alebo "Saturn - chladnokrvnosť". Diferencoval športovcov podľa spôsobu, akým vyhrávali. Extrahoval charakteristické povahové črty z biografií slávnych osobností. Jeho štatistika sa tým výrazne zaostrila.
Gauquelin by však bol musel urobiť ešte ďalšie a ďalšie kroky, ktoré neurobil. Musel by si napr. uvedomiť, že jeden a ten istý bojovný duch, ktorý sa prejavuje u športovcov, sa u intelektuálnych typov sublimuje v rečníckych súbojoch. K štatistike o zápasníkoch by musel pri-filtrovať slávnych rečníkov! A nakoniec by musel získať jasný vhľad aj do najvšších vrcholkov ľudskej kultúry. Musel by si uvedomiť, že jedna a tá istá sila, ktorá sa na fyzickej úrovni uplatňuje u športových šampiónov, na duševnej uplatňuje pri majstrovsky polemickom používaní slova a hlasu, sa po svojom najvyššom zušľachtení, na čisto duchovnej úrovni, premieňa na celkom určitý druh náboženskej ašpirácie a svetonázorového postoja, ako to bolo konkrétne napr. u sv. Augustína.
Gauquelin však nebol do pôsobenia nebeských hierarchií vo vesmíre zasvätený. Toto poznanie je odhaľované len postupne tomu, kto spĺňa určité morálne podmienky; a to bývajú len nemnohí. Z neschopnosti naprostej väčšiny ľudí porozumieť niektoré zákony vesmíru nemožno vyvodzovať, že žiadne také zákony neexistujú, ako to robia skeptici.
Materialisticky zmýšľajúci skeptici si vyhradzujú vždy jednu požiadavku: aby sa pohyby nebeských telies dávali do korelácie s niečím "objektívnym", "nezávislým od nášho vedomia" - a tým myslia vždy niečo fyzicky-hmotné (napr. merateľné prístrojmi).*** Psychické obsahy, duchovné zážitky, ako sa zdá, nie sú kvantifikovateľné. Vyslovuje sa tu teda - pri pátraní po nemateriálnych javoch - zo strany skeptikov hneď od začiatku nezmyselná požiadavka, že ak nejaký taký jav nájdeme, musí byť potom materiálny, inak ho neuznajú.
Skeptici musia bližšie preskúmať svoj mylný predpoklad, že všetko, čo nie je kvantifikovateľné, nie ani poznateľné. V takom prípade ani psychológia nebude nikdy vedou. Astrológii chýba to, čo psychológii, aby sa stala vedou v prísnom zmysle: schopnosť narábať objektívne s psychickými obsahmi. Ak má byť niečo plne kvantifikovateľné, musí to byť hmotné. Ale duch je čistá kvalita. Musíme sa naučiť pracovať nie len s kvantitou, ale aj s kvalitou. Krása ruže alebo hudobného diela sa nikdy nepodarí skvantifikovať a zmerať prístrojmi - je však predsa nepopierateľná a objektívne existujúca! Tým najlepším "meracím prístrojom", ktorý to môže posúdiť - ako hovorí Goethe - je však len človek sám. Kvalita ruže je celkom konkrétna, ale iná, ako kvalita ľalie. Kvalita Bachovej toccaty a fugy g moll je iná ako Beethovenovej sonáty cis moll. Na to, aby človek pri takom pozorovaní dokázal nevkladať doň svoj subjektívny postoj, aby nebolo "toľko názorov, koľko ľudí", existuje spôsob výchovy a očisty duše k stále jasnejšiemu a objektívnejšiemu vnímaniu. Duše možno zušľachťovať až k oprosteniu od všetkého subjektívneho a jednostranného. To je podstata duchovnej vedy. Potom viacerí spejú nezávisle k jednému výsledku.
Až potom sa človeku odhalia pred jeho vnútorným zrakom skryté súvislosti, z ktorých mnohé, i keď nie všetky, sa dajú spätne doložiť aj vonkajšími faktami. Za príklad nech slúži naše spracovanie starej kresťanskej náuky, sformulovanej opátom Trithemiom, o periodickom pôsobení planetárnych inteligencií ako duchov času v dejinách. Je pritom nadbytočné, aby sme tvrdili, že sme to "práve my, kto dejiny vie zhodnotiť najobjektívnejšie". Stačí totiž, ak vezmeme za pracovný základ to, v čom sú všetci svetoví historici zajedno. Aj to stačí (i keď to má k objektívnemu pochopeniu podstaty dejín ešte veľmi ďaleko) na to, aby sa ukázalo, že v dejinách sa periodicky striedajú a aktivizujú v kolektívnej psyché ľudstva a jednotlivých kultúr určité kvality, na ktorých sa historici zhodujú ako na symptomatických črtách doby; myšlienkové, umelecké a hodnotové tendencie, ktoré zhŕňame pod pojem "nálada" alebo "duch doby". Tu sa ukáže, že rytmus a striedanie týchto kvalít v kolektívnej psyché ľudstva (a jednotlivých kultúr) za posledných päť či desaťtisíc rokov je v súlade s Trithemiovým učením o striedaní vládnucich planetárnych inteligencií.20
Aby sme použili obľúbený príklad Doc. Záviša Bochníčka: "Krvavý Mars prinášal vojny, choroby a mor". Obdobia, kedy (podľa Trithemiovej náuky) vládnucou inteligenciou bol Mars, boli naskutku obdobiami prudkého nárastu úmrtnosti a globálneho poklesu počtu obyvateľstva, a to periodicky a zároveň nezávisle na rôznych kontinentoch, medzi ktorými neexistovalo spojenie (pozri článok SAMAEL v tomto vydaní Sophie). Pritom Trithemiova náuka bola sformulovaná storočia pred tým, než moderná historická veda vznikla; skôr, než sme mali akékoľvek dôkladnejšie a ucelenejšie vedomosti o dávnej minulosti ľudstva, a minulosti iných kontinentov, nehovoriac o budúcnosti, ktorú Trithemius nepoznal. Prehlasovanie Doc. Bochníčka, že "to všetko (o Marse) bola hra fantázie, ktorá postrádala akýkoľvek reálny základ", je len snaha ísť hlavou proti múru faktov, ktorá nesluší vedcovi.
Ak vedci neprestanú okliešťovať pojem vedy iba na vedu materialistickú, zostane im navždy pochopiteľný iba ten výsek vesmíru, ktorý je "vnímateľný" mŕtvymi prístrojmi. V tom výseku vesmíru však nikdy nenájdu ani Boha, ani svoju vlastnú podstatu, ani Zmysel stvorenia a poslanie človeka v ňom, ani žiadne morálne a estetické hodnoty. Ak nebudú chcieť zušľachťovať svoje duše, ako najlepšie "meracie prístroje", zostanú pre nich určité veci navždy trinástou komnatou.
Podstatou predpojatého skepticizmu je materializmus; neschopnosť alebo neochota vyvinúť poznávacie schopnosti vyššieho druhu zušľachtením vlastnej duše; je to morálny nedostatok.
Najpodivnejšie nakoniec je, keď niektorí členovia SPPKM korunujú svoj svetonázor tvrdením, že sú kresťania. A ak my vyslovujeme hypotézu, pre ktorú sú vážne evidencie, že Stvoriteľ pôsobí vo svete prostredníctvom sekundárnych inteligencií, archanjelov, ktorí sú vládnucimi inteligenciami planetárnych sfér v slnečnej sústave, čo je tradičné kresťanské učenie, vyvoláva to v nich hnev a rozčúlenie (len zo stretnutia s Prof. Krempaským som nemal ten dojem). Ich Stvoriteľ je len deus otiosus, ktorý sa hneď po akte stvorenia stiahol do ústrania; odvtedy nezasahuje a ani nemôže zasahovať do diania vo vesmíre, ale toto sa odohráva zrejme čisto mechanicky, bezducho podľa zákonov fyziky.
Slovom: Ani slovenská SPPKM, ako sa zdá, nie je vedeckou organizáciou; ale len propagandistickou nátlakovou skupinou, podobne ako CSICOP, ktorá sa usiluje - a nie vždy to dokáže odbornou argumentáciou - vytesniť do "intelektuálneho geta" to, čo sa jej vidí "iracionálne". Pritom sa vylieva s vaničkou aj dieťa. Slepo napádajú spolu so šarlatánmi aj všetky kvalitné projekty, ktoré sú zárodkom nových perspektív vo vede, akonáhle prekračujú skostnatelú mechanicko-materialistickú paradigmu myslenia. To zatieňuje aj ich záslužnú prácu, ktorú robia vo vzťahu k pseudo-vedeckej, polo-fantastickej literatúre typu Dänikena, ufológii, komerčnej astrológii, ľudovému liečiteľstvu a i.
Plne zdieľame pohnutie vedcov nad tým, keď vidíme, ako sa dnes miliónové hnutia pridávajú k bezhraničným absurdnostiam v myslení. Skeptickí "racionalisti" si však musia uvedomiť, že sú za tento stav spoluzodpovední. Jednostranný materialistický "racionalizmus" vytvára na inom mieste v spoločnosti svoj protipól: iracionálny idealizmus. Akademická obec sama najprv vylúčila všetko duchovné zo sféry racionality. Neuspokojená túžba po duchovne teraz bujnie ďalej mimo nej. Vyráža na povrch z podvedomia ľudstva na rôznych miestach živelne, chaoticky. Samotným zatracovaním niečoho, bez pochopenia príčin, prečo to tak je, sa nedostaneme nikam ďalej. Vytvoriť duchovnú vedu je požiadavkou ducha doby (Michaela). Tejto úlohy by sa vedci mali ujať, nie vzpierať sa proti tomu, čo je do vývoja ľudstva vložené vyššou mocou.
| Najdokonalejším fyzikálnym prístrojom, aký môže existovať, je človek sám. Tým najhorším zlom modernej fyziky je, že experimenty doslova oddelila od človeka a chce poznávať prírodu len v tom, čo ukazujú umelé prístroje. Chce tým dokonca prírodu obmedzovať a dokazovať, čo príroda môže vykonať." Johann Wolfgang Goethe |
* Aztécki "zajatci sa obetúvali tak, že ich srdcia boli na oltári vytrhnuté z hrude a pozdvihnuté k slnku". Krv, resp. srdcia zajatcov (presnejšie éterické sily týchto orgánov) živili slnko a bez tejto potravy by nemuselo jedného rána výjsť. Keby sa takéto náboženské predstavy boli vymýšľali a menili náhodne, na základe personifikácie miestnych životných podmienok a prírodných síl, ako je to zvykom vysvetľovať v religionistike, neboli by sa vytvorili v Amerike a Európe, Ázii rovnako. Neboli by mohli ani vydržať nezmenené tých 20 000 rokov, od doby ľadovej (kedy do Ameriky prišli prví ľudia cez zamrznutý Beringov prieliv) keby tu nebol skutočný a trvale živý zážitok, že medzi slnkom a srdcom existuje súvislosť.
1 V. N. Jagodinskij: Vesmírny pulz biosféry. Slovenské ústredie amatérskej astronómie, Hurbanovo, 1977.
2 Catherine Aubierová: Encyklopedie astrologie. Victoria Publishing, Praha, 1993
3 Hans Eysenck: Planets, Stars and Personality. New Behavior (1975), ss. 246-9.
4 Objections to Astrology, a statement by 192 leading scientists. The Humanist, 35, č. 5, sept/okt 1975.
5 Hans J. Eysenck, Carl Sargent:Objasnené záhady. Knižní klub, Praha, 1994.
6> Michel a Francoise Gauquelin:The Zelen Test of the Mars Effect. The Humanist, nov/dec 1977, ss.30-35.
7 Patric Curry: Research on the "Mars Effect". Zetetic Scholar 9 (1982).
8 Max Planck: Scientific Autobiography and Other Papers. New York, 1949.
9 Carl Sagan:Komety. Tajemní poslové z hvězd. Eminent, Praha, 1998.
10 Tvrdenia a fakty. 1, jún 1998. Neperiodická publikácia SPPKM.
11 Emil Páleš:Svetlo na astrológiu. Osud, slobodná vôľa a životný plán. Sophia 5,1995.
12 Emil Páleš:Čo je zverokruh. O rozdiele medzi súhvezdiami a znameniami. Sophia 6, 1995.
13 Vladimír Vanýsek: Pohled kritického racionalisty na astrologii. Říše hvězd (76), 9-10/1995.
14 Jordan S. Gruber: The Skeptics Thought of It First. Gnosis, 49, jeseň 1998.
15 Dean Radin: The Conscious Universe: The Scientific Truth of Psychic Phenomena. Harper, San Francisco, 1997.
16 C. G. Jung:Výbor z diela. Archetypy a nevedomie. Janeček, Brno, 1998.
17 Ernst Michael-Kranich: Pflanze und Kosmos. Grundlinien einer kosmologischen Botanik. Freies Geistesleben, Stuttgart, 1976.
18 Lily Kolisko: Sternenwirken in Erdenstoffen. Experimentelle Studien aus dem biologischen Institut am Goetheanum: Saturn und Blei. Stuttgart, 1927. Sonnenfinsternis; Sonne und Gold. Stuttgart, 1927. Das Silber und der Mond. Stuttgart, 1929. Der Jupiter und das Zinn. Stuttgart, 1932.
19 Milan Špůrek: Encyklopedie západní astrologie. Vodnář, Praha, 1997.
20 Emil Páleš: Sedem archanjelov, ktorí sa striedajú ako duchovia času. Sophia 18, 1998.
(c)1998 RnDr.Emil Páleš Csc
Převzato: www.sophia.sk
partner Matrix 2001
