DEMONŠTRÁCIE V AMERIKE - DALŠÍ KROK K AZTLANU

       Svetom prebehli nedávno  správy o masových protestoch v mnohých amerických mestách za zmenu existujúceho imigračného zákona.  Ako často býva zvykom, podobné masové demonštrácie sú  organizované šikovnou rukou z úzadia za výdatnej pomoci "organizácií na budovanie občianskej spoločnosti" a ich štedrých sponzorov, ktorí nás chcú neraz presvedčiť o spontánnosti podobných akcií a zakryť tak svoje politické ciele. Čo mnohí čitatelia možno nevedia je to, že protesty svojou podstatou išli ďaleko za rámec zmeny predmetného imigračného zákona. Videl som transparenty demonštrujúcich s názvami   - toto je naše krajina, my sme tu doma...toto je náš kontinent, nie váš... Okrem pár spomínaných nadšených budovateľov občianskej spoločnosti, myslím, že každý bude so mnou súhlasiť v tom, že prísny imigračný  zákon je pre každú krajinu vitálny. Dokážem dokonca pochopiť i argument o  lacnej pracovnej sile a zvýšení  demografického prírastku. Sú to ale negatíva, o ktorých sa hovorí menej.

     Myšlienka nárokovania si časti amerického územia nie je nová. Predpokladám, že názov Aztlan nie je známy ani mnohým Američanom.

     Aztlan je údajné posvätné miesto Aztékov. Aj keď presné lokalizácia nie je známa, predpokladá sa, že bolo kdesi na severe Mexika, niektorí archeológovia ho však lokalizovali  až v San Felipe. Vo folklóre Čikanov (Američanov mexického pôvodu) je Aztlan správny a pôvodný názov tej časti Mexika, ktorú zabrali Spojené štáty po americko-mexickej vojne v roku 1846.

     V Spojených štátoch vzniklo v 60-tych rokoch hnutie pod názvom Movimiento Estudiantil de Chicanos de Aztlan (The Student Movement of Aztlan Chicanos -Študentské hnutie aztlanských čikanov), známejšie ako MEChA.

      Toto hnutie otvorene vyzýva USA aby sa vzdalo časti svojho územia. Zaujímavejšie na tom je, že má širokú podporu aj (nielen) medzi mexickými intelektuálmi žijúcimi v Spojených štátoch a tiež  na mnohých amerických univerzitách. (zd) .

     Podľa MeChy Mexiku patria južné americké  štáty: Kalifornia, Arizona, Texas, Nové Mexiko a tiež časti Nevady, Utahu a Colorada. Dôvod?  - nachádzajú  na mieste bývalého mystického Aztlanu. Mária Hsia Chang, profesorka politických vied na Univerzite v Nevade tvrdí to isté a vraví, že "Národ Aztlan" označuje južné štáty, o ktorých Čikanovia tvrdia, že boli ukradnuté a musia byť opätovne dobyté pre Mexiko. (zd)

     V skutočnosti toto územie  nebolo  ukradnuté, ako legálne postúpené Spojeným štátom zmluvou Treaty of Guadalupe de Hidalgo z roku 1848. Ďalší tvrdia, že rovnako  nie je pravdou žeby na americkom území niekedy  Aztlan bol. Tento vraj pred vyše 30-timi rokmi vymysleli radikálni aktivisti s jasným politickým cieľom. (zd)

     MECha  je však skupinou, ktorej fakty neprekážajú. Len v samotnej Kalifornii je viac ako 100 jej pobočiek (spolu okolo 300). Revolúcia by mala byť podľa jej prívržencov  pokojná - aspoň zatiaľ. Podporou imigrácie Mexičanov do Spojených štátov MECha dúfa, že dosiahne počtom obyvateľov na predmetných územiach to, čo americká vláda dosiahla zbraňou. V roku 1995 čikanský aktivista Navarro povedal, že demografické trendy smerujú k "zmene moci" smerom k  mexickej komunite.

     "Je faktom, že v priebehu ďalších 20 až 30 rokov budú Hispánci (Latinos) tvoriť viac ako 50% populácie Kalifornie (už sa tak stalo - prop). Tento fakt spolu s inými kultúrnymi a sociálnymi zmenami otvára dvere k "sebaurčeniu" a dokonca "k myšlienke Aztlanu." (zd)

     V tomto snažení nie sú však nijako osamelí. Mexicko-americký právny obranný a vzdelávací fond  (MALDEF) a Národná rada La Raza  im v tomto boji výrazne sekundujú.

     Pod povrchom týchto ľavicových spolkov sa však skrýva rasizmus a nenávisť k Amerike, ktorá sa stala ich domovom a v ktorom vďaka liberálnym  zákonom  a tzv. afirmatívnym akciám majú nárok na štedré sociálne dávky a podporu nielen finančnú, ale aj kultúrnu a jazykovú.

     Organizátormi boli teda samotní Hispánci (nielen Mexičania), ktorí udalosť avizovali vo svojich rádiách týždne dopredu. Prvotný popud však vyšiel z legislatívneho prostredia. Tieto skupiny, najmä však idea tzv. multikultúrnej Ameriky majú v USA silného spojenca v podobe liberálnych lobistov  a to aj  napriek zjavnému antisemitizmu niektorých hispánskych skupín. (prirovnávajú sa k Palestínčanom, ktorí boli tiež silou pripravení o svoje územie)

     Noviny Forward tvrdia, že určité americké skupiny podporovali nedávne protesty ilegálnych emigrantov: "V čase keď senát  vytváral problematickú legislatívu ohľadne imigračného zákona, boli židovské skupiny v halách a na uliciach, aby podporovali najliberálnejší možný prístup k tomuto problému."

     Je zrejmé, že skutočné požiadavky Mexičanov by nenechali  žiadneho Američana, s aspoň minimálnou dávkou vlastenectva, chladným. Aj preto je dôležité skryť skutočné motívy demonštrácií a pochodov a dať im silný emotívny náboj. (imigranti = zločinci)

     Takéto "vlastenectvo" je diskutabilné v prípade spomínaných skupín, ktoré v priebehu 20. storočia presadili najliberálnejšie imigračné zákony vďaka ktorým sa Amerika stala "taviacim kotlom" a miestom všetkých a nikoho.

     Väčšina Američanov, najmä z predmetných južných štátov je za striktnejšiu imigračnú politiku a posilnenie ochrany hraníc.  (zd) Ich hlas je však so zvyšujúcimi sa počtami Hispáncov čoraz tichší až doznie v uzavretých  komunitách obohnaných vysokými plotmi.

     Je treba povedať, že z liberálnej imigračnej  politiky by mali úžitok aj Slováci a liberálnejšia zmena imigračného zákona by sa mnohých priaznivo dotkla a zlegálnila ich dlhoročný pobyt v Amerike. Na druhej strane sú však podobné zákony pre ktorúkoľvek krajinu z dlhodobého hľadiska samovraždou. V prípade Ameriky to platí dvojnásobne.